Tolerancia nadovšetko? O jednom článku v Katolíckych novinách – veselo, aj keď vážne

Katolícke noviny č. 30/2018, str. 4

Katolícke noviny (v čísle 30/2018) priniesli reportáž z dvoch verejných zhromaždení, ktoré sa konali 14. júla v Bratislave, bol to pochod Hrdí na rodinu a takzvaný Dúhový pride. Zorientovanému čitateľovi je isto známe, o čo na jednom alebo druhom podujatí šlo – v prvom prípade o podporu rodiny, v druhom prípade o „práva sexuálnych menšín a homosexuálnych párov“.

Reportáž je napísaná tak akosi nemastne-neslano, neutrálne, nezaujato, akoby všetko bolo v poriadku, akoby sa nič nemuselo riešiť, objasňovať, naprávať – veď tie akcie len „odrážajú život dnešnej spoločnosti“… Na prvý pohľad článku nemožno nič vyčítať, taký je (politicky) korektný. Mne však práve tá „korektnosť“ a kvázi tolerantnosť, hraničiaca s bezzásadovosťou či kompromisníctvom, bez vyjadrenia jasného postoja pripadá zvláštna a nemiestna – v ušiach mi znejú slová Písma: „Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst“ (Zjv 3, 15–16).

Autor akoby hovoril (čítam medzi riadkami): Každý človek má slobodu a môže si žiť ako chce. A je skoro jedno, ako kto žije, aké hodnoty vyznáva, čo presadzuje na verejnosti. Napokon, hádam každý sa dostane do nebíčka. Popri nebi speváckom, hereckom, športovom a ktovie ešte akom isto existuje aj nebo dúhové. Hlavne, aby sme boli v pohode a aby sme sa tolerovali, pretože z udržiavania konfliktu (a to už citujem) „najviac profituje tretia strana, a tou sú radikáli akéhokoľvek razenia“!

Reakcie na článok KN pod názvom: „Na námestiach veselo, aj keď vážne“. Komentár biskupa Atanáza Schneidera: Aká je správna katolícka odpoveď na pochody Gay Pride?

Nuž, pravdou je, že nemáme súdiť druhých a už vôbec nie posielať niekoho do pekla. Pravdou je však i to, že ako kresťania máme rozlišovať dobro a zlo a v duchu tohto rozlišovania aj žiť a pôsobiť medzi ľuďmi. Nesmieme zostať pasívni, keď sa v spoločnosti presadzuje hriech a stáva sa pomaly normou, ktorej sa treba prispôsobiť. Nesmieme byť ľahostajní ani neutrálni v dejinnom zápase medzi dobrom a zlom. Tu sa žiada jasný postoj a jasné slovo – kresťanský postoj a slovo evanjelia; ako hovorí náš Pán Ježiš Kristus: „Vaša reč nech je áno-áno, nie-nie. Čo je navyše, pochádza od Zlého“ (Mt 5, 37).

Takzvané dúhové pochody sú prezentáciou hriešneho spôsobu života, ich požiadavky sú namierené proti kresťanskému hodnotovému poriadku, narúšajú samotné základy zdravej spoločnosti – to treba priamo a bez vytáčok povedať, aj v Katolíckych novinách!

Ján Maršálek

http://www.priestornet.com/2018/08/tolerancia-nadovsetko.html