Zamyslenie pred nedeľou. III. Zachovanie nedele ako poslanie pre Slovensko

Veľa dnes počuť o poznatkovej spoločnosti. Možno sa opýtať, týka sa poznatková spoločnosť iba dni pracovných? Alebo aj dni sviatočných, najmä nedele?

Ak spoločnosť zaplavuje priemernosť, nedeľa stráca na význame. Poznatková spoločnosť nechce zrejme priemernosť. Znamená to, že rozumie významu nedele? Alebo platí, že nedeľa nemá nič s poznatkovou spoločnosťou, pretože tá stavia na rozume a práci. A čo už sa dá v nedeľu, dni pracovného pokoja s rozumom bez práce narobiť ?
Spoločnosťou, ktorá sa dnes chce volať „poznatková“ sa nepriamo zaoberal už sv. Tomáš Aquinský.

Rozlišoval medzi činorodým rozumom a rozumom bádavým. Rozum činorodý sa spája s produkovaním, výrobou, faktami, vecami, takými poznatkami, ktoré podliehajú zmene, v dôsledku vývoja. Činorodý rozum nie je spôsobilý nahliadnuť prítomnosť trvalých právd. Iba časné nahliadanie na problémy. Iba bádavý rozum vie rozpoznať trvalé pravdy. Bádavý rozum prináša mravné vhľady.

Bádavý rozum a činorodý rozum sa nevylučujú. Majú spolu harmonizovať. Dysharmónia v modernom svete je aj dôsledkom toho, že činorodý rozum sa nedopĺňa bádavým rozumom. Ale ho vylučuje a človek medzi nimi nerozlišuje.
Nie je toto problém abstraktný.

Jedna rodina chodila za prácou do Švédska. V určitom čase sa vracali domov, kde mali dom a širšiu rodinu. Pri jednom návrate syn hovorí starému otcovi. Mohol si aspoň drevo narúbať do krbu, pokosiť záhradu, ponatierať plot. A otec mu odpovedá, kto vie ako chutí taká, hoci iba malička čokoládka, zo Švédska. Alebo ako rúbe taká sekera zo Švédska. Vraj sú veľmi dobre. Syn za zarazil. Možno si aj uvedomil, že žil iba fyzický čas. Čas prírodný, vracali sa na letné prázdniny. Ale nezbadal čas vzťahový, ktorý plynul nerozpoznaný. Plynie medzi nami, nikto z neho nemôže odísť, konštatuje filozof Tiscner, ktorý na neho upozornil.

Syn žil rozumom činorodým a predpokladal stretnutie s rozumom činorodým u otca. Ktorý ale už nevládal tak ako kedysi. Nezbadal, že starne. Ale ten mu odpovedal rozumom bádavým. Bádavý rozum upozorňuje, že okrem času kalendárneho, historického je tu aj čas vzťahov.

V súčasnom svete, informačnej civilizácie, sa enormne stimuluje iba rozum činorodý. Iba činorodý rozum, eliminuje svet hodnôt. Zužuje duševný život na kompetencie potrebné pre obsluhu systémov. Nevytvára sa priestor pre návrat k vlastnej existencii a bádavému rozumu.

Nedeľa má pripomenúť práve ten rozum bádavý. Trvalých právd

Slová „ Ja som cesta, pravda a život“. Čo znamenajú pre nás. Cez týždeň systémy akumulujú úlohy a človek na hranici svojich kapacít sa snaží aby im stačil. Bádavý rozum ukazuje na to ako je človek konštituovaný.
Aj pre výchovu, vzdelávanie má rozlíšenie medzi rozumom bádavým a činorodým zásadný význam.

Neraz počuť od rodičov odrastajúcich deti povzdych, aká škoda, nenaučili sme ich zmyslu pre autoritu. Iste nemyslia na autoritárstvo, ale citlivosť na autority pravdy, dobra. Takáto mládež so sebou extrémne experimentuje. Potom počujeme od rodičov, no čo, dnes je mládež už raz taká. Prečo nepovedia svoj názor? Svetonázorové neutrálna spoločnosť spolieha na sociotechniky, teda na činorodý rozum. Ľudia spoliehajú, že nech urobia čokoľvek je tu sociotechnika, alebo iná technika, ktorá eliminuje negatívne dôsledky toho čo urobia prípadne proti trvalým pravdám. Až krízy ukazujú na zanedbaný bádavý rozum.

Cez bádavý rozum objavujeme trvalé pravdy.

Ak má niekto osemnásť rokov čaká auto, ako odmenu. A čo tí, ktorí si toto nemôžu dovoliť? Koľko by toho bádavý rozum vedel povedať okolo sviatku narodenín. Ale činorodý rozum tvrdí, nezáleží na procesoch iba na výsledku. Na výkone. Na vonkajšom efekte. Na takom obraze seba, ktorý šíri seba moc.

Sv. Tomáš Aquinský sa pýta, spočíva moc v blaženosti? Odpovedá áno, aj Pán Boh je mocný a človek ho chce napodobniť. Ale potom odpovedá, nie vždy. Pretože blaženosť je spojená vždy s dobrom, moc môže byť s dobrom, alebo so zlom.

Kde začať, môžeme sa opýtať. Všetci sme na ceste, na životnej ceste. Treba sa opýtať kde som na životnej ceste. Kam idem? Sme pútnici, ale nie hodený náhodám putovania. Dni sviatočné, ako je nedeľa, sú príležitosti pre bádavý rozumu.

Dnešný svet provokuje trúfalosti. Bádavým rozumom sa pýta sv. Tomáš Aquinský je trúfalosť dobrá. Odpovedá, áno aj Abrahám prosil za Sodomu a Gomoru a iste mu tam nebolo ľahko. Ale bol trúfalý až po desať spravodlivých , bola to dobra trúfalosť, pretože mal bázeň k Bohu, uzatvára svätý Tomáš.

Činorodý rozum bez bádavého rozumu môže končiť v trúfalostiach ako boli v Sodome a Gomore.

Ak spoločnosť pestuje iba činorodý rozum, na bádavý sa nedostáva, napriek všetkému upadá do priemernosti, šedivosti, ubúda nádeje, viery, lásky, spravodlivosti, zmyslu života.

Ako je to s bádavým rozumom v Európe?

„Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznavačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.“ ( 9. novembra 1996)

Pozorujeme vyprázdňovanie kostolov. Človek stráca zmysel pre posvätné, ktoré súvisí s trvalými pravdami.

Splní Slovensko svoju úlohu, ktorú mu pripomenul Ján Pavol II. , že má svedčiť zachovalým kresťanským životom o trvalých pravdách kresťanstva? Zachová sa na Slovensku harmóniu bádavého a činorodého rozumu? Po všetkých tých peripetiách nájdeme v tomto zjednocujúci konsenzus?

Veľa ľudí usiluje o túto harmóniu. Môžeme na toto usudzovať z veľkej návštevnosti na pútnických miestach. Ján Pavol II. nám pripomenul bádavý rozum na ktorý západná Európa zabudla. Táto úloha stojí za námahu.

Stanislav Hvozdík