Reformátor Martin Luther a antisemitizmus

Dňa 31. októbra 2017 si svet pripomenie 500. výročie reformácie, ktorej počiatky sa podľa tradície spájajú s údajným pribitím Lutherových 95 výpovedí proti zneužívaniu odpustkov na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu.

Je však skutočne dôvod na oslavy alebo skôr na zhodnotenie doterajšieho pôsobenia v spoločnosti a najmä vzťahu k judaizmu?

 

Svätožiara sväto žiari

Reformácia so sebou bezpochyby priniesla celospoločenské zmeny na globálnej úrovni. Avšak zámerom tohto príspevku nie je sumarizovať celkový prínos reformácie, potľapkať si vzájomne po pleci a cítiť sa hrdo. Poukázanie na negatívne znejúce aspekty v cirkvi a snaha osviežiť pamäť medializovaním nekompromisných historických faktov, ktoré by mali byť pre cirkev zahanbujúce, sa žiaľ považujú za prejav chýbajúcej solidarity a kolegiality s „doráňanou martýrkou“.

Narúša to predsa ten umelo zachovávaný „dobrý obraz“. Obava zo „zlého obrazu“ brzdí a nereflektuje dejinnú skutočnosť, vyhýba sa jej, to zahanbujúce a reálne potláča. Pripomínať si 500. výročie reformácie bez jej nekultúrneho dedičstva, ktoré predstavujú závažné a šokujúce protižidovské vyjadrenia Martina Luthera, by bolo z hľadiska ticho sa prizerajúcich pamätníkov obetí holokaustu neúprimné a neprimerané. Situácia v skratke? Oslavám pri koláčikoch sa poskytuje nebývalý priestor, konzervuje sa akási štúrovská ortodoxia, často absentuje racionálna sviežosť, konštruktívna kritika a reformačná vízia. Psy štekajú, karavána ide ďalej a svätožiara sväto žiari.

 

Nekultúrne dedičstvo

Ťažko obhajovať tézu, že by bol Luther v určitom momente svojho života priateľom Židov. Aj obdobie publikovania diela „Že Ježiš Kristus bol rodeným Židom“ (Dass Jesus Christus ein geborener Jude sei) z roku 1523 je typické pre Lutherovo živé presvedčenie o blížiacej sa vlne konverzií z judaizmu ku kresťanstvu. Nenaplnenie jeho očakávaní sa prejavilo v zatratení judaizmu. Luther preto nazval Židov „zaťatými notorickými klamármi“.

V roku 1543 bol publikovaný známy Lutherov pamflet „O Židoch a ich klamstvách“ (Von den Juden und ihren Lügen), v ktorom vymenoval sedem spôsobov prístupu ku prívržencom judaizmu: (1) vypálenie synagóg, (2) zničenie obydlí, (3) odobratie náboženskej literatúry, (4) zákaz rabínom učiť pod hrozbou trestu smrti, (5) obchodníkom na cestách odobrať práva, (6) zhabanie cenností a (7) nútená práca. Snaha o Lutherovu obhajobu na základe štýlu dobového jazyka predstavuje relativizovanie zla, čo je neprípustné a nekorektné.

Nekresťanské postoje reformátora Martina Luthera inšpirovali a stali sa novým prameňom národnosocialistickej nenávisti, keďže dielo „O Židoch a ich klamstvách“ bolo opätovne publikované v roku 1936, tesne pred začatím II. svetovej vojny. Sedem bodov nápadne pripomína riešenie židovskej otázky počas Tretej ríše. Uskutočňovanie národnosocialistického programu sa považovalo za naplnenie Lutherových slov, čo dokazuje výpoveď evanjelického biskupa Martina Sasseho z roku 1938, ktorý sa o reformátorovi v predslove svojej knihy pochvalne zmienil ako o „najväčšom antisemitovi“.

 

Antisemitizmus alebo antijudaizmus?

Ani vzhľadom na desivé, neľudské a odsúdeniahodné vyjadrenia reformátora Luthera sa jeho pamflet „O Židoch a ich klamstvách“ neoznačuje výlučne ako prejav antisemitizmu. Paradoxne zaznievajú názory, ktoré zjemňujú závažnosť Lutherovho zlyhania a jeho šokujúce postoje definujú v antijudaistickom zmysle, pričom akékoľvek aplikovanie pojmu antisemitizmus na Luthera odmietajú z dôvodu anachronizmu. Pojem antisemitizmus bol totiž prvýkrát použitý až v roku 1860 židovským orientalistom Moritzom Steinschneiderom, ktorý sa narodil v Prostějove na Morave.

LS NS volte spravne

Avšak slabinou takéhoto argumentu je, že rozdeľuje židovskú identitu v stredoveku, pretože sa snaží oddeliť etnickú príslušnosť od náboženskej, čo by sa dalo aplikovať len na súčasnosť (žid – náboženské označenie, vyznávač judaizmu; a Žid – etnické označenie, príslušník národa). Tvrdiť, že Lutherov pamflet je antijudaistický, teda namierený „proti židom“ a nie aj „proti Židom“, dostatočne nezohľadňuje stredovekú židovskú identitu zloženú z etnickej a náboženskej príslušnosti. Stredoveká nenávisť namierená proti judaizmu sa zaiste zakladá najmä na tradovaných nábožensky motivovaných stereotypoch z čias antiky. Náboženská predpojatosť sa v stredoveku spájala s etnickým prenasledovaním. Porovnateľné vnímanie identity sa objavuje u orientálnych kresťanov v moslimských krajinách, kde byť súčasťou sociálno-etnických kruhov prirodzene naznačuje náboženskú príslušnosť. Opustiť vieru znamená opustiť sociálno-etnické kruhy.

VÚC Nitra

Škandalózne dielo reformátora „O Židoch a ich klamstvách“ vykazuje črty antisemitizmu, keďže ničenie obydlí, zhabanie cenností a nútená práca sa nevzťahujú priamo na praktizovanie židovskej viery a nepredstavujú „len“ jeho radikálne náboženské odmietnutie (antijudaizmus), ale sa na základe nenávisti týkajú ohrozenia a obmedzenia každodenného života marginalizovanej etnickej menšiny, ktorá si bola v Lutherovej dobe dobre vedomá hrôzy falošných obvinení, nútených konverzií ku kresťanstvu, vysídľovania a pogromov. Napokon k pozbaveniu práv Židov, ich vyhnaniu z juhovýchodnej oblasti súčasného Nemecka a prenasledovaniu dochádzalo už za Lutherových čias v 16. stor.

Z Lutherových rečí pri stole (Tischreden) je známy citát: „Keď by som pokrstil jedného Žida, zavediem ho na most nad riekou Labe, zavesím mu kameň okolo krku, sotím ho dolu a poviem: Krstím ťa v mene Abraháma.“

Črty Lutherovho antisemitizmu podporuje aj fakt, že konvertitov ku kresťanstvu so židovskými koreňmi stále považoval za Židov. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa v odbornej diskusii nedá obhajovať „len čistý“ antijudaistický podtón.

Významný nemecký psychiater a filozof Karl Jaspers stručne zhodnotil mylný postoj reformátora: „Lutherove rady proti Židom presne uskutočnil Hitler“.

Pri príležitosti 500. výročia reformácie sa protestantská cirkev v Holandsku verejne a výrazne dištancovala od antisemitských spisov Martina Luthera už 11. apríla 2016. Poukázať na nekultúrne dedičstvo reformácie vedie aj k objasneniu slovenských cirkevných dejín, ktoré sa nemôžu zľahčovať uprednostňovaním pozitívnych historických udalostí. Nuž aká oslava reformácie? Korektná pripomienka výročia reformácie zahŕňa aj moment sebaodhalenia pred svetom, obnaženia a ľútosti. Je potrebné zaoberať sa trpkou otázkou, či sa evanjelická cirkev na Slovensku v rámci 500. jubilea reformácie dostatočne zaoberala problematikou Lutherových spisov, dištancovala od nekultúrneho dedičstva svojho reformátora a formulovala svoj postoj smerom k predstaviteľom judaizmu?

https://dennikn.sk/blog/reformator-martin-luther-a-antisemitizmus/