Rozpomienka na pátra Antona Hlinku a na jeho Modlitbu za Slovensko. Svedectvo historičky Prof. Dr. phil. E. Hrabovec: Ešte niekoľko minút pred polnocou 31. decembra 1992 sa niekto pokúsil zabrániť tomu, aby o polnoci modlitba odznela

Zvykli sme si na okrúhle jubileá, dožité, nedožité. Dnes je neokrúhly dátum odchodu do večnosti profesora Antona Hlinku /26. marec 2011/.

80. výročie vzniku I. Slovenskej republiky

Spomínate si na krásnu modlitbu populárneho kazateľa Antona Hlinku o polnoci na námestí v Bratislave pri vzniku druhej Slovenskej republiky ? Poznám jej históriu, už bolo o tom aj niečo zverejnené, patrí sa to uchovať. V decembri 1992 ma po Vianociach na Ministerstve kultúry SR navštívil spisovateľ Peter Valo s návrhom, aby sme vznik štátu privítali po kresťansky – modlitbou. Obaja sme uvažovali, kto ju má predniesť: biskup, katolík , evanjelik ? Vyšiel nám populárny kazateľ, uznávaný autor desiatok kníh Anton Hlinka. Peter mi dal úlohu informovať ministra Slobodníka, aby to vybavil hore. Minister myšlienku prijal, dal mi úlohu navštíviť pátra Hlinku a poprosiť ho o krátku modlitbu. Anton ma priateľsky prijal v kláštore saleziánov, kde býval. Bol milo prekvapený, pýtal sa prečo on, ale návrh prijal. Dohodli sme, aby nebola dlhá.

Na druhý deň bol už Silvester, boli sme v robote, minister ma zavolal na rozhovor. Oznámil mi, že čosi sa zmenilo, že modlitba nemusí byť. A že to mám oznámiť pátrovi. Prosil som ministra, aby to urobil niekto iný, ja to nedokážem: včera som pátra presviedčal ako to veľmi chceme a dnes mu mám povedať, že netreba ? Pán minister mi nepovedal, kto tak rozhodol, ani som sa na to nepýtal. Minister poveril svojho vodiča, aby zašiel za pátrom a priviezol ho na ministerstvo, že mu to vysvetlí. Vodič Hlinku nenašiel, vec ostala úradne nevyriešená. Večer sme boli na Bôriku. Boli tam poslanci, ministri, ľudia, ktorí sa zaslúžili o štátnosť.

Nálada bola radostná, aj vínko sa popíjalo, čakali sme polnoc, keď sa stane to, na čo sme dlho čakali. Zavolal si ma minister. Zisťoval, či Hlinka dostal odkaz. Odpovedal som, že predsa vodič ho nenašiel, ale páter vie, že sa má dostať k tribúne… Opýtal som sa pána ministra, odkiaľ bol pokyn, že modlitba nemusí byť. Nevedel presne, ale mi naznačil, že to prišlo zhora. Tým sa náš rozhovor uzavrel. Vzápätí som zbadal pani Annu Nagyovú, pravú ruku premiéra Vladimíra Mečiara. Bol som mladý a odvážny, dovolilo som si ju vyrušiť, informoval som ju o Hlinkovi a modlitbe. Pani Anna prikývla, že je to fajn nápad. O žiadnom pokyne, že nie, že netreba, nevedela…

Pred polnocou sme išli na Námestie SNP, moderátor večera Gabo Zelenay zočil Tóna Hlinku pred tribúnou, pozval ho a páter predniesol túto modlitbu:

Modlitba za Slovensko

Na rozhraní dvoch historických epoch voláme k Tebe,

všemohúci Bože, Otec všetkých národov,

aby si bol stále s nami, hneď od samého začiatku, už pri prvých krokoch.

Po tejto hodine túžili generácie dcér a synov našej slovenskej vlasti.

Samostatnosť, ktorej sme sa dožili, prijímame ako dar Tvojej prozreteľnosti

a pokladáme za zmluvu medzi Tebou a obyvateľmi

medzi Tatrami a Dunajom.

Nesmrteľný vládca čias, prebývaj s nami, buď v tejto krajine doma

ako náš prozreteľný Otec a pomocník v každej núdzi.

Daj vládcom tejto krajiny Ducha múdrosti a prezieravosti, spravodlivosti a nezištnosti, obetavosti a pevnosti, daj občanom tejto krajiny Ducha bratskosti

a znášanlivosti, vzájomnej úcty a pomoci, svornosti a tolerancie.

Buď naším Bohom a my budeme Tvojím ľudom.

Antonovi, aj keď sme mali priateľský vzťah, som túto informáciu nikdy nepovedal, aby ho neranila. S priateľmi sme si však povedali, že do peknej myšlienky už pri vzniku nášho štátu vstúpil ktosi tajomný, ktosi, kto sa v rozličných podobách objavuje v slovenských reáliách podnes…

p.s.

Pátra Antona Hlinku som neskôr pozval do Varšavy, kde sme zorganizovali jeho autorský večer. Slovenský inštitút, ktorý sa nám podarilo založiť, nemal ešte sídlo v centre Starého mesta. Podujatie s populárnym slovenským kazateľom a autorom desiatok kníh sa konalo na pôde Veľvyslanectva SR. Antonovi som pred podujatím naznačil, že ako dobre vie, v Poľsku je veľký výber náboženskej literatúry, aby nebol sklamaný, ak by neprejavili dostatočný záujem o vydanie niektorej jeho knihy.

Po excelentnom vystúpení autor Anton Hlinka podpísal prvé dohody na preklad dvoch svojich kníh do poľského jazyka!

PhDr. Marián Servátka, CSc., veľvyslanec, kandidát do EP za stranu KDŽP, č.2.

https://blog.hlavnespravy.sk/11043/rozpomienka-na-patra-antona-hlinku-a-na-jeho-modlitbu-za-slovensko/

 

——— Forwarded message ——— Od: Emília Hrabovec  Date: ut 26. 3. 2019 o 22:05 Subject: Re: Spravodaj AZN To: „Aliancia na nedeľu, o.z.“ <info@alianciazanedelu.sk> Cc: Marian Servatka 

 

Vážený pán magister,

k textu Mariána Servátku si dovoľujem jeden dovetok. Tonko Hlinka mi 1. januára 1993 popoludní rozprával, že ešte niekoľko minút pred polnocou 31. decembra 1992 sa niekto pokúsil zabrániť tomu, aby o polnoci modlitba odznela. Poslal posla k Hlinkovi s odkazom, že predseda vlády Mečiar si modlitbu nepraje. Bolo to na poslednú chvíľu, zákulisný hráč očividne počítal s tým, že Hlinka už nebude mať ani čas ani možnosť overiť si pravosť odkazu.

Tonko Hlinka však predsa veci nedôveroval a doslova v hodine dvanástej zistil, že to bola intriga. A tak vďaka Bohu Slovensko predsa vstúpilo do nového života s modlitbou.

V januári 2018, na slávnosti po odovzdávaní cien Extra Plus v Zrkadlovom paláci v Bratislave, som sa Vladimíra Mečiara opýtala, či si spomína, že niekto na poslednú chvíľu intrigoval proti tomu, aby modlitba odznela. Potvrdil mi, že áno. Očividne tu teda pôsobili mocné sily, ktoré za každú cenu chceli zabrániť tomu, aby obnovená Slovenská republika vstupovala do svojho nového života po kresťansky s modlitbou a Božím požehnaním.

Srdečne Emília Hrabovec