Ďalšie priame svedectvá v prípade Chautur. Čo je za falošným obvinením Milana Chautura

Do redakcie sme dostali svedectvo našej čitateľky, ktorá má priamu skúsenosť s vladykom Milan Chauturom.
Vo svojom maili reaguje na článok v denníku N “Ako dieťa ma zneužíval biskup Milan Chautur a chcem, aby o tom vedeli ľudia v jeho blízkosti”, v ktorom istá Martina O´Connor obvinila vladyku Milana z toho, že ju ako malé dieťa zneužíval. Naša čitateľka opísala svoju vlastnú skúsenosť s vladykom Milanom Chauturom a tiež vyjadrila svoj názor na tvrdenia Martiny O´Connor. Identitu čitateľky poznáme. Jej mail vám prinášame v plnom znení

Silvia vo svojom maili píše: “Veľmi som chcela toto napísať, úprimne cítim potrebu reagovať na VÝMYSLY, týkajúce sa biskupa Milana Chautura, lebo nič iné to nie je! Som zhnusená, aspoň také slovo z časti vystihuje môj pocit. Ten minimálne taký je! Ale vysvetlím!

„Ako dieťa ma zneužíval biskup Milan Chautur a chcem, aby o tom vedeli ľudia v jeho blízkosti“, povedala Martina.

Neskutočne ma mrzí, že som sa „dožila“ takejto krivdy, ktorá sa týka človeka, ktorý si to, ale VÔBEC nezaslúži! Biskup Milan nebol a ani nie je schopný takto ublížiť nikomu a dieťaťu už vôbec nie! Tento človek je naplnený láskou, takou úprimnou láskou, že nič také sa s ním nespája!

Niekoľkokrát som mala možnosť byť v jeho spoločnosti, aj súkromne, keďže sa so mnou, s nami deťmi, veľa hral, rozprával, pohladkal nás, pobozkal. Ale na tom nie je nič zlé! Nikdy ma NEZNEUŽÍVAL, napriek tomu, že ma ako dieťa pobozkal, objal, posadil si ma na kolená, smiali sme sa spolu a dlho rozprávali. Nebol to ani len náznak nejakého sexuálneho zneužívania! NIKDY!

Odohrávalo sa to u nás, teda v rodičovskom dome, kde chvíľu býval, keď bol poverený zastupovaním kňaza u nás v dedine. V tom čase bola farská budova neobývateľná. Spal v mojej detskej izbe, sama som mu ju bola ukázať, keď prišiel spolu s jedným bohoslovcom k nám. (Bohoslovec spal v bratovej detskej izbe a my, deti, sme spali u babky.) Veľakrát sme spolu trávili čas. Chodili sme aj na prechádzky, hrali rôzne hry, sánkovali sa, lyžovali, korčuľovali, ibaže nikdy, ale NIKDY som nemala pocit, že jeho obyčajné a láskyplné pobozkanie a objatie, určite aj „dotyk v oblasti pŕs“ si mám vysvetliť ináč, ako len prejav radosti a lásky. Veď ma chytil a posadil si ma na kolená.

Nielen jemu sa to mohlo „podariť“, ale aj viacerým iným ľuďom, mužom, že pri snahe objať ma, sa dotkli mojich pŕs. Samozrejme ako malému dievčaťu sa mi to mohlo zdať „nevhodné“, lenže aj ja som sa veľakrát tak „nešikovne“ stočila, že sa tomu dotyku nemohol vyhnúť! Ale opakujem, ten bol úplne neškodný a nie účelový a určite to ničím nesmerovalo k zneužívaniu, aj keď sa to mohlo zopakovať!

Volám sa Silvia. Narodila som sa v roku 1981. Toto sa odohrávalo v čase, keď som mala dvanásť, trinásť rokov. A to by som určite bola viac háklivá na možné „nevhodné dotyky“, keďže som bola v puberte. Nie ako šesťročné dievčatko, ktoré ešte „ani nevie“, že má alebo bude mať prsia a ich dotyk cudzím mužom je zneužívanie. A šesťročné dieťa, keď s niečím „nesúhlasí“, tak to hneď vykríkne, nie že bude „tupo pozerať na obraz na stene“!

Som si istá, že biskup Milan nič také nerobil a ani by toho nebol schopný! Ja tu nechcem nejako ubližovať pani Martine, len budem reagovať na jej slová z článku, ktorými ublížila ona. Mám pocit, že „tak trochu mohla byť aj navedená“ svojou psychologičkou alebo niekým iným…? Je to len môj pocit. Ja som po ťažšej autonehode a tiež som chvíľu chodila k psychologičke. Ale nie je logické riešiť problém niečím, čo problém nespôsobilo a navyše ho vyrobiť niekomu inému!”

Silvia reaguje na výpovede údajnej obete Martiny, ktorá v denníku N odpovedá na nasledujúce otázky:

„Prečo ste sa rozhodli o svojej skúsenosti verejne hovoriť práve teraz?“

Lebo „teraz sa to niekomu hodí“…? Ja som „ďalšia obeť“, ktorou som nikdy nemohla byť, lebo biskup Milan nikoho nezneužíval! Ja som zase presvedčená o tom a verím v to, že existujú ďalšie deti, dievčatá, ktoré jednoducho len majú skúsenosť, že ich biskup Milan pobozkal, pohladkal, ako normálny prejav lásky, NIČ VIAC! Mrzí ma, že sa takéto neprávosti šíria! Že sú tieto nezmysly vytiahnuté do médií. Neverím, že niečo také môže byť „očisťujúce“. Ako môžem vysloviť čosi také na úkor toho, že niekomu ublížim?!

„Ozvali sa vám už nejaké obete?“

Nie, neverím, že nejaké sú!

„Ani jeden zo svedkov, ktorých som navrhla, nebol vypočutý.“

A tu sa pýtam, ktorý svedok mal byť vypočutý a prečo? Veď sa údajné zneužívanie malo odohrávať u babky a nikto pri tom nebol, či? Čo tu môže byť riešené políciou, keď sa tieto nezmysly mali konať pred „dvadsiatimi či tridsiatimi“ rokmi, tak koho mala polícia vypočúvať?

„Aký bol Milan Chautur?“

Skutočne bol taký, že sa deťom venoval. Aj by som napísala, že sa „stále chce venovať“, ale po takejto medializácii, je logické, že sa stiahne z pozornosti. „Či dať krížik na čelo, či pohladiť líčko, či pritúliť. Keď dieťa položilo nejakú otázku, naozaj si ho vypočul a dal mu odpoveď. Toto na ňom bolo úžasné.“ Toto na ňom úžasné je! Len!

A platonicky som bola do neho zaľúbená aj ja. Vlastne istým spôsobom, ale tým NAJČISTEJŠÍM, ho stále mám rada! Neexistuje dôvod, prečo ho nemať rada ako múdreho človeka, ako osobnosť, ktorou biskup Milan Chautur je!

Silvia

https://www.hlavnespravy.sk/dalsie-priame-svedectvo-v-pripade-chautur/1757801https://www.hlavnespravy.sk/dalsie-priame-svedectvo-v-pripade-chautur/1757801

 

Čo je za falošným obvinením Milana Chautura

Keď pred pár rokmi vyšla správa, že v Amerike otvorili tzv. „objímaciu kanceláriu“, začala som po tom pátrať. A naozaj: americkí vedci vo svojom videu a na svojej stránke uvádzajú, že objatie odbúrava stres, zvyšuje hladinu oxytocínu, spôsobuje rovnováhu v psychike i zdraví človeka a opačne, nedostatok objatia môže spôsobiť či spustiť rôzne psychosomatické ochorenia.

Vedci hovoria, že spoločnosť posunula hranice podozrievania z objatia tak ďaleko, že ľudia sa boja objímať a emocionálne hladujú. Hormón oxytocín, ktorý sa vyplavuje (aj) pri objímaní, je pritom taký dôležitý, že sa dá dokonca kúpiť ako syntetický oxytocín , ľudovo nazývaný ako hormón lásky, vernosti, dôvery. A tak sa títo americkí vedci rozhodli ponúknuť ľuďom profesionálne služby objatia. Hodina objatia v jednej kancelárii stojí 80 USD. Nejde o žiadne erotické objatie, ide o objatie, ktoré posilní človeka, vráti mu sebadôveru, vnútornú rovnováhu a zmysel pre duchovno; objatie, ktoré odomyká zamknuté srdce človeka. Ľudia potrebujú zdravý kontakt, zdravý dotyk, dotyk ktorý uzdravuje. A na týchto poznatkoch budujú americkí psychoterapeuti svoj biznis.

Američania pred rokmi zašli v podozrievaní v dotykoch tak ďaleko, že sa človek človeka začal báť a dnes si za objatie radi zaplatia. Slovensko stále pokladám za zdravý ostrov v tomto mätúcom mainstreame chladu a novodobých teórií vzťahov a tak očierňujúca správa o otcovi biskupovi sa dosť nevydarila: zmobilizovala emocionálne a duchovne zdravých ľudí na obhajobu slušného a čestného človeka. A tu je len jedna z týchto obhajob: Keď za totality každá formácia mladých ľudí prostredníctvom stretiek či miništrantských výletov bola pre kňazov nebezpečná, istý horlivý mladý kňaz brával chalanov na výlety, kde s nimi hral futbal, rozprával im o Bohu a formoval ich. Bol im otcom i priateľom. Z týchto jeho spoločenstiev povstali dobrí otcovia i kňazi. Otec Milan, ako sme ho vtedy volali, bol vždy človekom. Človekom s veľkým „Č“.

V živote som počula stovky homílií, ale Milanove si do dnes pamätám: raz na „Dušičky“ hovoril, že jediné, čo nám ostane na konci života, sú vzťahy. A na otcovi Milanovi je to vidieť. Buduje vzťahy: normálne, prirodzene, ľudsky, nikdy nedal pocítiť, že dnes je biskupom. Chodieva často do svojho rodného kraja (Poloniny), kde jeho rodnú obec síce vysťahovali, ale on je tam, aby stretol rodákov, rozprával sa s nimi, slúžil im sv. liturgiu, spovedal. Počúva príbehy ľudí, pozná ich po mene, má ľudí rád. Deti berie na ruky a objíma ich presne tak ako to robil TEN, ktorému uveril. Deti ho milujú. Naše deti sa špeciálne tešia na „Dušičky“, lebo stretnú otca Milana. Áno, vzácneho človeka, vladyku Milana Chautura.

Keď teda príde nejaký pokus o očiernenie, diskreditáciu alebo nebodaj snaha o zmenu paradigmy vnímania kňazov, hovorím, že toto nie je o útoku na jedného biskupa. Toto totiž silno pripomína diskreditáciu Cirkvi v Írsku, ktorá predchádzala liberalizácii potratov či postavenia manželstva a rodiny. Po oslabení dôvery v Cirkev sa totiž ľahšie oslabuje vernosť hodnotám. Snahu vmasírovať nám do mysle podozrievanie voči kňazom a kňazom zakázať brať deti na ruky, považujem za patológiu, ktorá má byť len prípravou na ďalšiu manipuláciu spoločnosti. My sme však v tíme Víťaza a Kráľa Múdrosti a na poznanie Pravdy sa tešíme.

Renáta Ocilková

https://blog.postoj.sk/36562/co-je-za-falosnym-obvinenim-milana-chautura