Ubehlo 30 rokov od „Nežnej revolúcie“. Jasáme nad materiálnymi výdobytkami, alebo plačeme nad morálnym marazmom tejto doby?

Hrozne! A najhoršie na tom je, že to všetko pokazila NAŠA generácia, teda MY, lebo sú to NAŠE deti a MY sme ich takto (ne-)vychovali! My sme to museli nejako pobabrať.

V snahe dať im všetko sa im vzala možnosť niečo chcieť. Vidím okolo seba, ako rodičia posielajú deti do prestížnych drahých škôl, kde sa naučia po anglicky povedať slovo „najvyrukavičkovanejší „, ale pritom ich nenaučili po slovensky povedať Dobrý deň, Ďakujem, Prosím alebo Nech sa páči, sadnite si.
Keď vidím tie znudené mátohy s telefónmi v rukách, ktoré furt niečo ťukajú ( s hrúbkami, ktoré ani nevymyslíš), niečo čítajú a pritom v živote neprečítali žiadnu poriadnu knihu. ( maximálne stupídneho Harryho Pottera, z ktorého sa stala kniha kníh, skoro ako Biblia ) Žiadny Remarque…žiadny Hemingway…Toť som bola behať na Kuchajde. My sme tam kedysi chodili randiť, bozkávať sa , dotýkať sa… Chlapci s dievčatami. Dnes??, až na niekoľko výnimiek sa ženy muchlujú so ženami, chlapi s chlapmi. V ruke smartfón a každý si s niekým píše.

V lepšom prípade aspoň virtuálne randia, bozkávajú sa a dotýkajú ( dievčatá s chlapcami)… ale keď tak človek tíško za niekým beží…tak vidí kadečo, kadekoho . Ale nie o tom som chcela. Skoro všetci mladí vedia po anglicky a pritom nevedia vôbec nič! Nerozoznajú Mozarta od Ravela, Van Gogha od Dalího, nevedia si sami povysávať izbu, nevedia rýľovať, nevedia narúbať drevo, nevedia založiť oheň, stratia sa v lese, preto tam ani nechodia.

Takmer všetci idú povinne na vysokú školu, kde sa nič praktické a spoločenský užitočné poriadne nenaučia, len tam sú a študujú. Spýtajte sa svojich známych, že čo študujú ich deti! Budete počuť názvy študijných odborov, ktoré vám nič nepovedia, lebo ani nič nehovoria. Masmédia, webdizajny, grafické dizajny, sociálne práce a podobne , fakt zbytočné kvičkoviny.

Kombajn z nich nevie opraviť nikto. Posteľ, skriňu, stôl nevie vyrobiť nikto, vymurovať rovnú stenu z obyčajných tehál…nikto.
Lopatu, krompáč , hrable nevedia ani chytiť do ruky, nieto ešte ukovať. Hlavne, že vedia chytiť Pokemona.

Na kúpaliskách sa povaľujú celulitídou oplácane „kočky“, potetované, neforemné kreatúry, pojedajúce čipsy. A my im to nielen tolerujeme, ale ešte ich v tom podporujeme a neraz obdivujeme. Nič nemusia, tak ani nič prospešné robiť nechcú. Som z mladej generácie zhrozená a znechutená, Ale môžeme si za to my, rodičia a učitelia. Prvé čo sme zrušili boli, zemiakové brigády, letnú odbornú prax, brigádnické soboty… no proste POVINNOSTI.

Rozvážame deti do škôl autami, potom im kupujeme byty, autá….aby sa “ mali lepšie ako my“….? Veď nemajú ani po čom túžiť, čo chcieť…majú všetko a pritom nemajú nič. Nemajú túžbu, nemajú snahu, nemajú métu….len sa tu tmolia po svete ako mátohy. A potom sa nemôžeme čudovať, že keď zostarneme , nepoznajú ani vlastných rodičov. Len si spomeňte, keď sa najbližšie budete snažiť rozprávať s vlastným potomkom, koľko faciek by ste počas toho rozhovoru dostali od svojich rodičov, keby ste sa Vy rozprávali s nimi tak, ako s Vami vaše deti….

Ľudstvo si zaslúži dostať dobrý „výprask“, aby sa polepšilo a nevyhynulo….Inak ?!

Poznámka čitateľa: Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli a poniektorí aj oslávili 30 rokov od „Nežnej revolúcie“. Čo sa nám splnilo z očakávaní!? Budeme jasať nad materiálnymi výdobytkami, alebo plakať nad morálnym marazmom tejto doby?

(Z listu čitateľa- krátené)