Reakcia na zavádzajúci článok v Katolíckych novinách ohľadom tridentskej sv. omše

V najnovšom čísle Katolíckych novín sa objavil kontroverzný článok z pera Mons. doc. ThDr. Vojtecha Nepšinského, PhD. s názvom „Slávenie Tridentských omší nezavádzajme“.
Nakoľko je článok zavádzajúci, rozhodol som sa kontaktovať šéfredaktora Katolíckych novín s nasledovnou reakciou, ktorá je pre svoju objektivitu doplnená aj poznámkovým aparátom, vychádzajúc priamo z apoštolského listu motu proprio Sv. Otca Benedikta XVI. Summorum Pontificum, ktorý je právnym dokumentom a ktorého vážnosť doc. Nepšinský evidentne neakceptuje. Zo svojho blízkeho okruhu známych viem, že do redakcie Katolíckych novín písali aj iní veriaci, pretože v prípade cieleného klamstva by bolo hriechom ostať ticho, v duchu Kristovho výroku: „Ak oni budú mlčať, budú kričať kamene“ (Lk 19,40).

Laudetur Iesus Christus, dobrý deň.
Vážený pán šéfredaktor vdp. Igor Hanko. Týmto listom by som rád reagoval na uverejnený článok v Katolíckych novinách z pera Mons. doc. ThDr. Vojtecha Nepšinského, PhD.



Začal by som často prezentovanými výrokmi o možnosti plurality v cirkvi, výber vlastnej spirituality a spôsobu prežívania viery. Tento článok v Katolíckych novinách nás však presvedčil o opaku. My, veriaci katolíci vyhľadávajúci mimoriadnu formu rímskej liturgie (ďalej už len tridentská sv. omša), na základe zverejneného článku teda túto možnosť nemáme? Zmieňované motu proprio Sv. Otca Benedikta XVI. Summorum Pontificum odkazuje práve aj na túto skutočnosť. Možnosť vybrať si, z hľadiska súčasnej platnej cirkevnej legislatívy, medzi dvoma rovnocennými formami rímskeho obradu – riadnou a mimoriadnou formou. Summorum Pontificum nebolo v žiadnom prípade vydané len pre lefebvristov či pre kňazské bratstvo sv. Pia X. Tento dokument nám veriacim, ktorí túto formu rímskeho obradu cielene vyhľadávame, tridentskú sv. omšu viac sprístupnil a otvoril možnosti pre jej slúženie[1], čím poskytol aj ochranu pred zaujatými ľuďmi, či už laikmi alebo klerikmi, čo je explicitne aj prípad pána docenta. Cieľom tohto dokumentu je vyslovene zachovať tradíciu rímskej cirkvi.

Článok je možné prečítať na nasledujúcom odkaze: https://www.katolickenoviny.sk/spytali-ste-sa/category/spytali-ste-sa/article/slavenie-tridentskych-omsi-nezavadzajme-.xhtml

Týmto by som chcel pripomenúť odborníkovi na liturgiu, že tridentskú sv. omšu užívajú a slúžia aj diecézni kňazi s povolením miestnych ordinárov a do veľkej miery je rozhodujúcim faktorom smerujúcim k jej sláveniu záujem veriaceho ľudu.[2] Nie je to teda len záležitosť kňazských bratstiev ako FSSPX, FSSP či ICRSP. Pán docent a jemu podobní týmto mimochodom nerešpektujú platné cirkevné zákony[3] a disciplínu cirkvi, keď sa opovažujú svojvoľne interpretovať právne dokumenty vydané legitímnym nástupcom sv. Petra a najvyššieho zákonodarcu cirkvi. Som smutný, že sa na tom podieľate! Celý článok je jedno veľké zavádzanie, surová subjektivita a k tomu aj nehanebná lož! K tomu docent ako vedec by mal byť objektívny a nestranný, teda jeho použitá rétorika je aj zlyhanie po profesionálnej stránke, ktoré ste vydaním jeho článku podporili. Tendenčnosť a autorova značná negatívna konotácia voči tradícii cirkvi, v tomto prípade zášť voči tridentskej sv. omši, sa premietla aj do titulovania pápežov. Pokoncilní pápeži Ján Pavol II. a Pavol VI. sú ním ako svätí označení, ale pápež Pius V. zo 16. storočia už nie. To hovorí tiež za všetko. Je to mimochodom trápna amatérska chyba.

Katolícke noviny by mali byť pre všetkých katolíkov, ktorých záujmy a postavenie v spoločnosti prezentujú a zastávajú. Avšak my veriaci, ktorí z vlastného presvedčenia inklinujeme k tridentskej sv. omši sa po článku v Katolíckych novinách opäť ocitáme na periférii cirkvi a v diskriminácii. Ukázalo sa, že ste tendenčne naladený proti rýdzej katolíckej tradícii, ktorú poznali naši predkovia a premodlila drvivá väčšina svätých, ktorí sa na tejto sv. omši zúčastňovali. V súčasnej Cirkvi je všetko povolene a tolerované, až na tridentskú sv. omšu a všetko tradičné. Je to žalostné! Mali by sme si chrániť poklady viery a nie ich opľúvať. Zamyslite sa prosím nad tým!
V poslednom odseku hovorí autor o teatrálnosti. Tú však možno nájsť len v nových sv. omšiach, ktoré niektorí kňazi svojvoľne „obohacujú“ o neliturgické a často neúctivé prvky, ktoré by im veľakrát závideli svetoznáme cirkusové manéže.

Skúsim osloviť nejaké iné katolícke internetové médium, kde dám zverejniť túto správu, ktorá bola Katolíckym novinám adresovaná.
Túto správu by som zakončil vyjadrením Sv. Otca Benedikt XVI., ktorý píše vo svojom liste biskupom pri príležitosti uverejnenia apoštolského listu motu proprio Summorum pontificum o používaní rímskej liturgie, ktorá predchádzala reforme uskutočnenej v 70. rokoch toto: „Ihneď po Druhom vatikánskom koncile sme sa nazdávali, že používanie misála z roku 1962 si bude žiadať len staršia generácia, ktorá s ním vyrastala, no medzičasom sa jasne ukázalo, že aj mladí ľudia objavujú túto formu liturgie, priťahuje ich a nachádzajú v nej pre seba osobitne vhodnú formu, ako sa stretať s tajomstvom Najsvätejšej Eucharistie.“

S katolíckym pozdravom zostáva
Mgr. Karol Gazdík

——————————————————————————
POZNÁMKOVÝ APARÁT
[1] Benedikt XVI. vyšiel v maximálnej miere v ústrety veriacim, ktorí inklinujú k tridentskej liturgii. Umožnil im bez vážnejších ťažkostí sláviť sv. omšu podľa misála z roku 1962 (čl. 2), prijímať sviatosť krstu, manželstva, pokánia a pomazania chorých, ale i birmovania podľa predkoncilových liturgických predpisov (čl. 9 § 1-2) a klerikom aj modlitbu predkoncilového breviára (čl. 9 § 3). Viac, viď. článok od prof. ThDr. ICLic. Jána Duda, PhD. Zdroj: tribunal.kapitula.sk/2007-2/komentar.htm> [cit. 2020-01-09].

[2] Z celkového chápania motu priopria Benedikta XVI. o používaní tridentskej liturgie je tým, ktorý v konečnom dôsledku „rozhoduje“ o jej používaní komunita čiže určitá skupina veriacich majúca záujem o slávenie takejto liturgie. Farári sú tu postavení do pozície, v ktorej nemajú veľký „manévrovací“ priestor či majú, alebo nemajú vyhovieť žiadosti spoločenstva: pápež v motu proprio ich dôrazne žiada, aby im vyhoveli. Zdroj, Ref. 1.

[3] Napriek tomu, že motu proprio Summorum Pontificum sa týka liturgie a liturgických záležitostí, nie je liturgickým, ale právnym predpisom Rímskeho veľkňaza. Z hľadiska obsahu sa liturgickými záležitosťami zaoberá najmä štvrtá kniha Kódexu kánonického práva, ale ani v kódexe nejde o liturgické, ale o právne predpisy Cirkvi. Samotný dokument je usporiadaný do článkov a paragrafov typických pre právny text a pápež používa cirkevnoprávnu terminológiu v texte motu proprio i v sprievodnom liste (napr. „normatívny rámec pre používanie misála…“ alebo „tento misál nikdy nebol právne zrušený…“) Preto treba brať do úvahy kán. 2 spomínaného kódexu, ktorý stanovuje zásadu nadradenosti (supremácie) právneho (disciplinárneho) predpisu nad liturgickým, ak by boli voči sebe navzájom v rozpore. Zdroj, Ref. 1.

https://gloria.tv/post/T8qYjhs1snVv6VExXXVnyTERT