Mons. S. Stolárik cituje pápeža Františka: „Jedným z hlavných prejavov zla v súčasnej dobe je rodová ideológia. Označujem ju za útok na rôznorodosť a Božiu kreativitu“

Biskup Stanislav Stolárik kázeň k Istanbulskému dohovoru a podpora Vdp. Mariána Kuffu i SDZR

Drahí bratia a sestry,
jeden i druhý text, teda Sirachovec i Prvá kniha kráľov sú stále aktuálne. Všetci máme slobodnú vôľu, a čo si vyvolíme, to budeme mať. Život, alebo smrť.
A ktovie, keby sa teraz tak Šalamún prebudil, a prišiel by na tento svet, do tejto situácie, ktorú prežívame my teraz, ktovie, či by sa nedivil tej múdrosti ľudstva 21. storočia. Ale ktovie, či by sa aj nedivil tej sexuálnej neviazanosti. Čo myslíte?

Šalamún by nás varoval a povedal by: „Ľudia nerobte tak, prestaňte s tým. Pozrite kam priviedol môj zlý príklad celý vyvolený národ? Aj vaše správanie teraz vyprodukuje a prinesie neskôr dôsledky. Ak ste sa rozhodli pre smrť, nie pre život, tak tými dôsledkami bude ľudské nešťastie.“

Žijeme v náročných časoch rozhodovania. Ale aj tu prichádza Božie slovo na pomoc. Vráťme sa k druhému čítaniu, z Prvého listu Korinťanom od svätého Pavla, v ktorom čítame o Božej múdrosti. Nie o múdrosti tohto veku, ani o múdrosti kniežat, tohto veku, ktoré spejú ku záhube. Táto veta je veľmi dôležitá. Múdrosť kniežat tohoto veku speje ku záhube. Ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá, a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. A nik z kniežat tohto veku túto múdrosť nepoznal. A kniežatá tohto veku, je ich mnoho, sú okolo nás, a chcú nám vládnuť. Kniežatá tohto veku sa poriadne ozývajú.

Jeden z ich najnovších výkrikov je Istanbulský dohovor, ktorý u nás požíva značné sympatie práve v prezidentskom paláci. A jeho obsah je veľmi zľahčovaný nepravdou. Nepravdou, že Istanbulský dohovor je na ochranu týraných žien. To znie veľmi lákavo a zvlášť ženy sa cítia posilnené a poctené. Nie je to úplná pravda. Okrem iného, na týranie žien aj na týranie ľudí vôbec, u nás máme dostatočné zákony. A keby neboli, treba ich vylepšiť, a na to nepotrebujeme Istanbulský dohovor.

Istanbulský dohovor jasne hovorí aj o čomsi aj inom. O rodovej rovnosti, ktorej nie vždy celkom dobre rozumieme, čo to je! Ale keď sa to tak po lopate povie, že malé dieťa príde domov, dievčatko a začne plakať a kričať, že chce byť chlapček, a chce ísť na operáciu, a vy rodičia mu to chcete vyhodiť z hlavy, tak vás zavrú.
Jasne hovorím, lebo keby som mlčal, beriem zodpovednosť na seba za tie mnohé nešťastia, ktoré do rodín vstúpia. To je o tom. Kto chce počuť, počuje. Dieťa nemôže šoférovať, len možno od šestnásteho, osemnásteho roku. Nemôže vykonávať ďalšie iné funkcie, služby atď. Ale v tejto veci rodič je jednoducho postavený do pozoru a keď bude odporovať, pôjde do väzenia. Alebo nejaké ďalšie sankcie. O tom to je. A to už nehovorím o akože manželstvách ľudí rovnakého pohlavia. A cítime, že táto téma nás aj teraz pred voľbami veľmi rozdeľuje. Aj medzi katolíkmi. Aj preto, že rastú sympatie k prezidentskému palácu, odkiaľ je táto rodová rovnosť veľmi preferovaná.
Preto radšej spomeniem slová Svätého Otca Františka a môžete si ich prečítať v terajších katolíckych novinách, to znamená číslo 7 z tohoto roku na strane šesť, kde Svätý Otec jasne hovorí práve na túto tému. Počúvajme hneď prvé slová, ktoré sú uverejnené v knihe Svätý Ján Pavol Veľký, ktorá vyšla v utorok, 11. februára (2020).

Svätý Otec František v tejto knihe hovorí: „Jedným z hlavných prejavov zla v súčasnej dobe je rodová ideológia. Označujem ju za útok na rôznorodosť a Božiu kreativitu. Preto že chce od koreňa zničiť Boží zámer z každým človekom a urobiť všetko jednoliate a neutrálne. Ide o ideológiu, ktorá nepočíta s realitou, so skutočnou rôznorodosťou a neopakovateľným charakterom každého človeka. Väčšia blízkosť medzi ľuďmi nemôže byť zabezpečená odstránením rozdielov, ale prijatím iného v jeho inakosti“.

Svätý Otec nechce útočiť na nikoho, aj sám to hovorí, to si môžete, opakujem, prečítať. Ale jasne hovorí: „Gender ideológia sa usiluje o podkopanie základov ľudskosti vo všetkých prostrediach“.
To ďalšie si môžete prečítať sami. Teda ak už katolíkov neoslovia a nepohnú ani slová Svätého Otca, nášho najvyššieho pastiera, tak už skutočne neviem, čo k tomu dodať.

Kniežatá tohto sveta si potom vážime iste oveľa viac, ale ako sme počuli v Božom slove, potom spejeme k záhube. Teda pripomínajúc tieto veci, to nie je o iniciatíve jedného kňaza. To je naozaj veľmi mocný zápas, ktorý tu je. A tak chcem aj na tomto mieste poďakovať dvom ústavným činiteľom, hoc v záverečnom čase predvolebnom, ale predsa len usilujú o odstúpenie od Istanbulského dohovoru spolu s ich tímom, ktorí na tom pracujú.
Ale hlavne chcem poďakovať ľuďom, ktorí v utorok 11. februára na Lurdskú Pannu Máriu za zišli v Bratislave na Hodžovom námestí, v značnom nečase, a vytrvalo sa modlili na tento úmysel. Ďakujem aj tým, ktorí na celom Slovensku, ale aj inde podporovali celú túto iniciatívu.

A keďže dnes je technika taká, aká je, cez youtube som sa mohol aj ja s nimi na chvíľu spojiť a čítať tie reakcie, ktoré prichádzali. Zvlášť ma zaujali reakcie ľudí, ktorí nejaký čas žili na západe a s koľkou radosťou, či až bolesťou, alebo strachom, alebo vďačnosťou. To bolo také zmiešané, hovorili spájame sa s vami v modlitbe, lebo sme žili na západe a dennodenne sme sa báli o naše deti. Nepusťte toto tu! Môžete si to prečítať, ja si nevymýšľam. A tým všetkým naozaj ďakujem. Len nech to nepríde k nám.

Milí bratia a sestry, vy ktorí dnes ako manželské páry ste tu, vás sa to bytostne dotýka! A nemôžem vám o tom mlčať, aby ste nemali v týchto veciach jasné. Už to, ako to človek prijme, tak si berie zodpovednosť pred Pánom Bohom. Aj zodpovednosť za tie generácie, ktoré prídu po nás. To je veľká zodpovednosť. A prosím Vás o jednotu modlitieb i skutkov na tento úmysel. Lebo zápas sa ešte neskončil. A tak vás aj všetkých pozývam, aj o týždeň do Popradu, kde popoludní bude modlitba ruženca za Slovensko, kde zaznejú svedectvá z Medžugoria, a všetko vyvrcholí mariánskou pobožnosťou a gréckokatolíckou liturgiou. Nechceme politizovať, ale modliť sa.

A keď prichádzajú na tieto akcie politici? Pán Boh pozná, čo majú v srdci. Ale ja len hovorím jedno: Nezasväcovali krajiny uhorskí králi? Poľskí králi? Francúzski králi? A ďalší. Nezasväcovali svoje krajiny Panne Márii? Zasväcovali! A boli to politici? Boli! A pred dvoma, troma rokmi, terajšie poľské vedenie sa zasvätilo tak isto, alebo malo účasť na zasvätení Poľska Kristovi kráľovi. Bola to politická akcia? Alebo náboženská?

My stále žijeme pod ťarchou komunizmu, teraz liberalizmu a už nevieme niektoré tieto veci poriadne rozlíšiť. Možno aj tak bol komentovaný vstup, alebo účasť amerického prezidenta Donalda Trumpa na pochode za život 24. januára (2020) vo Washingtone. Áno, je kontroverzný, to spochybniť sa nedá… Ale prečo iné hlavy štátov, ktoré sú také uhladené, pekné, sympatické, prečo komunikujú s tými, ktorí organizujú iné pochody? Prečo neprídu na taký pochod?

A možno tiež viete, že tam vo svojom prejave prisľúbil, že aj na pôde OSN bude bojovať proti potratom. A viete prečo proti potratom? Preto že OSN chce prijať rozhodnutie o tom, že potrat je ľudské právo. To znamená, kto od tejto chvíle prijatia by bol proti potratom, by bol proti ľudským právam! Toto je vážne obvinenie! My veľa krát nerozmýšľame, čo sa deje, čo sa na nás valí! Ale to sú vážne veci! Veľmi vážne veci!

Znova poďme k Božiemu slovu. A na iniciatívy kniežaťa tohto veku, ktoré chce meniť Božie zákony odpovedajme Ježišovými slovami, ktoré sme počuli v dnešnom evanjeliu. „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon, alebo prorokov. Neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru hovorím vám, kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v Nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v Nebeskom kráľovstve veľký“. Z týchto slov vyplýva, že ani Pán Ježiš sa neodvážil zmeniť Božie zákony. Ale knieža tohto veku túto odvahu, alebo drzosť má. Meniť Božie zákony. A tak sa ochudobňujeme o mnohé pozemské dobrodenia, ale hlavne môžeme prísť o to, čo nám Pán pripravil vo večnosti. Ako znova počujeme v dnešnom druhom čítaní, čo ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. O to všetko môžeme prísť, nech je to akákoľvek nepredstaviteľná krása. O to môžeme prísť, ale aj o koľko ďalších pozemských dobrodení.

Milí bratia a sestry,
Pán Ježiš v Cirkvi nás nenecháva napospas kniežaťu tohto veku, ktoré po využití človeka ho nechá opusteného v samote svojej biedy a bolesti. Dovoľme teda aj v budúcnosti, aby nám Pán Ježiš pomáhal, a veľa sa modlievajme aj za tých, a obetujme sa za tých, ktorí zatiaľ nechcú túto pomoc prijať, aby sa jej otvorili. Sila spoločnej modlitby vyrieši aj tento problém.

Pripravil A. Čulen, krátené