Aj u časti hierarchie je tendencia uisťovať ľudí, že svedčiť o Kristovi nie je prejavom odvahy, ale je to čosi nenáležité, ba až trápne

Nech sa s nami a svetom hocičo deje, nemusíme byť bez nádeje
Vzniká v tomto počítačovom veku akási móda anonymity. Sme ochotní svedčiť o Bohu a viere v neho, ale nie verejne a osobne. Čo nám však prikazuje Ježiš?

„Kto sa hanbí za mňa pred týmto zlým a cudzoložným pokolením, za toho sa aj ja budem hanbiť pred svojím Otcom.“/Marek 8, 38 a Lukáš 9, 26/ A ešte duplikuje:“Kto ma vyzná pred ľuďmi, toho aj ja vyznám pred svojím Otcom a kto ma zaprie, toho zapriem aj ja.“/Matúš 10, 32 a Lukáš 12, 8/
Prichádza totiž do módy aj u časti hierarchie tendencia uisťovať ľudí, že svedčiť o Kristovi a o katolíckej viere nie je prejavom odvahy, ale je to čosi nenáležité, ba až trápne. Ak sa však v ničom neodlišujeme od iných a nič osobitné netvoríme, načo vôbec existujeme? Mučeníci, svedkovia, martýri a nekompromisní vyznávači podľa mnohých a ctihodných vraj už vôbec nie sú potrební…


Naopak, myslím si, že svet našu odvahu a pevné presvedčenie potrebuje čoraz viac. Rozprával som sa práve dnes s odvážnym cestovateľom, ktorý mi hovoril, aký všeobecný a častý je v islamských krajinách strach zo smrti. Možno práve tento strach a snaha získať istotu záchrany motivuje moslimov k samovražedným atentátom. Oni majú totiž nie príliš adresného a viac prísneho Boha, nie toho konkrétneho a osobne milosrdného, aký sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi. Buďme hodní tohto zjavenia a všetkého, čo z neho pre nás vyplýva!

Mnohí majú najväčšiu ťažkosť pri akceptácii, teda prijatí viery v tom, že si nevedia predstaviť, ako môže Boh riadiť a vnímať vesmír ako celok a popritom si všímať a registrovať každého človeka a možno aj každého živého a nevinne trpiaceho tvora osobitne a konkrétne. Nie veľmi dobre hrám šach a ani ma to nebaví, ale viem o tom, že sú šachisti, ktorí dokážu hrať simultánne, teda naraz, hoci aj s tridsiatimi ľuďmi. Pre šach je charakteristické aj to, že dobrý hráč v určitej fáze partie už približne vie, ako hra dopadne, aké sú najlepšie ťahy pre neho a aj pre súpera. A moderné počítače to už vedia analyzovať takmer dokonale a porážajú aj tých najlepších, ale len ľudských šachistov.

Je možné, že aj Boh, pri svojej asi o niečo väčšej kapacite, dokáže vnímať nielen začiatok partie, ktorú so svetom a s každým z nás rozohral, ale presne vie aj to, aký bude koniec, teda ako dopadneme my každý osobitne a tiež vesmír ako celok?

Som presvedčený, že náš Stvoriteľ dokáže nielen to, ale dal nám aj možnosť, ako vnímať a predpokladať nielen to, ako dopadne naša osobná partia, ale tiež tušiť, ako dopadne to, čo sa deje a tvorí v čase a priestore okolo nás.
Toto nádejné posolstvo a povzbudivé informácie sa začali písomne zachytávať v knihe Genezis, pokračovali v prorokoch, vrcholili v plnosti časov v Ježišovi Kristovi a neustávajú účinkovať a rozvíjať sa ani teraz prostredníctvom dobrých, pokorných a svätých ľudí.

Takíto naďalej menia tento svet k lepšiemu a udržujú ho v permanentnej nádeji. Aj celá táto úvaha chce byť adresným povzbudením a prejavením nádeje v reálne Božie milosrdenstvo, ktoré mne, vám, i nám všetkým pomáha prekonávať strach zo smrti a ničoty.

DUM SPIRO SPERO. KÝM DÝCHAM, DÚFAM.

Vlado Gregor