Prof. Dariusz Oko: Islamizácia západnej civilizácie. Mohamed „naozaj nebol druhý Ježiš, bol to presný opak Ježiša. Konal, mohli by sme povedať, ako taký prototyp, pravzor Hitlera. Dokonca sa rozhodol spáchať malý holokaust

Ďakujem vám veľmi pekne za pozvanie, za moje predstavenie i za dôveru, z ktorej toto pozvanie vyplývalo.

Prvýkrát mám možnosť bližšie spoznať Slovákov, Slovensko, jeho históriu a objavujem, koľko toho máme spoločného.
Tiež si uvedomujem, koľko môžeme v dnešnej dobe spoločne urobiť, najmä zoči-voči rozličným ohrozeniam a rizikám ktoré sa dotýkajú oboch našich národov, oboch našich spoločností.
A o to väčšmi sa teším, ak môžem byť niečím nápomocný.

Môžeme si položiť otázku: Prečo sa profesionálny filozof a teológ zaoberá islamom? A predovšetkým ja, ako keby som nemal dosť iných starostí. A dosť nepriateľov a veľa hrozieb, lebo od roku 2005 sa snažím brániť Cirkev a spoločnosť pred homoideológiou. V súvislosti s tým som v Poľsku získal titul najväčšieho homofóba spoločnosti, čo však ja vnímam ako poctu.


Keď som začal hovoriť o probléme homosexualite vo svete, tak sa ku mne začali dostávať informácie, aký to je problém priamo vo vnútri Cirkvi.
Vzhľadom na to, že môj prvý text na tému homoideológie bol preložený do viacerých jazykov, a bol vydaný v mnohých jazykoch, tak informácie ako spätná väzba sa mi dostávajú z viacerých krajín.

Keď som v roku 2012 napísal text o homoheréze a homomafii v Katolíckej cirkvi, samozrejme, že to veľmi rozzúril homomafiu v Cirkvi, ale taktiež povzbudilo a potešilo poriadnych duchovných, vrátane pápeža Benedikta XVI., ktorý mi za tento text udelil špeciálne požehnanie. Podobne, ako pápež sv. Ján Pavol II. za text na tému jeho encykliky Fides et ratio.

A takto som sa ocitol na druhom fronte. Pýtate sa prečo? Nuž preto, lebo touto témou sa iní nezaoberajú! Ja však mám už od detstva vlastnosť, že sa chcem zaoberať vecami, ktorými sa iní nezaoberajú.

Väčšinou sa ľudia takýmito témami nechcú zaoberať, lebo tieto témy sú veľmi nebezpečné. A keď som teda videl tie riziká a to ohrozenie ideológiou gender, v rámci ktorej je homoideológia len určitou časťou, tak som začal bojovať na treťom fronte. A to už vyzerá ako čistá samovražda. Ale paradoxne sa ukázalo, že je to moja záchrana, pretože homomafia v celom svete, ktorá by ma nejakým spôsobom chcela eliminovať, má so mnou problém vzhľadom na určité zásluhy, ktoré mám na poli bádania ideológie gender.

Ale ja verím, že je v tom prst Boží, keďže pätnásť rokov sa tomuto zápasu venujem a napriek tomu ešte žijem a podľa všetkého nie nejako zle.
Samozrejme, som úbohým hriešnikom a vidí sa mi, že som ešte na niečo potrebný. Možno ako taký kamikadze, ktorý hovorí to, čo si myslí väčšina, ktorá ale nemá odvahu to povedať.

A teda keď som zbadal ďalšie veľké nebezpečenstvo ktorým je islam a ten dav vystrašených zajacov, tak som to zobral ako výzvu, že je to téma, ktorou sa tiež musím zaoberať, lebo aj vidím a cítim veľkú manipuláciu a veľké klamstvo. Na jednej strane vieme, že každoročne moslimovia zavraždia tisíce kresťanov, predovšetkým v Afganistane, Pakistane, Egypte, Indii ale aj v západnej Európe.

Moslimovia, ktorý sa tam už narodili a sú vraj asimilovaní, znásilňujú tisíce kresťaniek, nútia ich k manželstvám s moslimami, k zrieknutiu sa Krista, a to je čosi, čo je na dennom poriadku v Egypte, Pakistane. Pod akoukoľvek zámienkou sú súdy pripravené vraždiť kresťanov, ako napríklad v Pakistane.

90 percent teroristických útokov páchajú moslimovia, to sú fakty, to je realita! V každej krajine, v každom štáte, kde vládne islam, sú ženy a nemoslimovia vnímaní ako podľudia a sú im odopierané základné ľudské práva. Toto sú fakty, ktoré sú známe všetkým. A pritom vo svete, aj v Cirkvi počujeme, že ide len o extrémistov, ktorí páchajú takéto veci, a teda, že to nie sú skutoční moslimovia. Lebo vraj skutočný islam je náboženstvom miernosti, lásky a pokoja, akoby také druhé vydanie kresťanstva. Aj Mohamed je akoby taký druhý Pán Ježiš a v podstate islam hovorí to isté, čo kresťanstvo: milujme sa. Je to náboženstvo lásky a ako dôkaz sú prezentované ukážky z koránu, ktoré majú dokázať, akým náboženstvom lásky je islam.

Môžeme znova a znova počúvať o opakovaných teroristických útokoch, o opakovaných znásilnených kresťankách, o vraždení kresťanov, dokonca i o kresťanoch, ktorí boli spálení zaživa. Myslím si, že každý rozumný človek a predovšetkým uvažujúci filozof ako som aj ja, vnímame mechanizmy klamstva. To sú známe veci z humanitných vied, akým spôsobom sa manipuluje, akým spôsobom sa klame. Ako profesionálny filozof sa musím touto otázkou zaoberať, aby som nejakým spôsobom bránil pravdu a ľudskosť.

My tu v stredovýchodnej Európe vieme oveľa lepšie, čo je islam, ako ľudia na Západe. My Poliaci sme počas stáročí museli bojovať s islamom, a brániť sa pred moslimským zotročením Uhorska. V rámci Uhorska aj veľká časť Slovenska bola viac ako jeden a pol storočia ovládaná islamom, takže vieme veľmi dobre, čo islam bol.

Viete, akým ohrozením je aj súčasný islam v západných krajinách. V mestách sú už mnohé mestské časti, ktoré sú úplne ovládnuté moslimami, kde vládne islam a kde sa dokonca aj polícia bojí vstúpiť. Sú to ako keby také extrateritoriálne územia, v ktorých už neplatia európske zákony, neplatia ústavy daných krajín, kde vládne tam šaría a podľa šaríe už dokonca aj súdia obyvateľov týchto mestských častí.

Títo ľudia zo Západu vo svojom bláznovstve, títo ľudia z Bruselu, Berlína chcú vnútiť aj nám, chcú donútiť aj nás, aby sme toto prijali aj u nás.

A preto som sa musel začať zaoberať aj týmto, lebo toto je ďalšie smrteľné ohrozenie pre Európu.
Je to možno taká naša poľská charizma, lebo odtiaľto neďaleko sa nachádza Viedeň, ktorá veľmi pravdepodobne, ak by nebolo poľského kráľa Jána Sobieskeho a jeho husárov, tak by padla pod nadvládu Osmanskej ríše. Pravdepodobne by takto skončila aj Bratislava. Zo všetkých protivníkov sa Sobieskeho najviac báli Turci. A mali prečo.

Tohto roku si pripomíname sté výročie víťazstva Poliakov nad sovietskými boľševikmi pri Varšave. S pomocou Matky Božej sme sa ubránili a bránili sme dokonca aj vás, Slovákov i Čechov a Nemcov. Možno povedať, že je to taká poľská tradícia. A keď sme sa vtedy ubránili, tak si myslím, že aj teraz spolu so Slovákmi, Ukrajincami, Maďarmi, Chorvátmi, Bulharmi, Rumunmi máme šancu sa ubrániť pre ďalšou islamskou expanziou.

Chcem zdôrazniť, že o islame hovorím ako o riziku, ako o politickej hrozbe. Hoci práve tu sú náboženstvo a politika veľmi prepletené, ale ja sa budem sústreďovať predovšetkým na politický aspekt. Sústredím sa na politické a existenciálne riziko našich národov.

Z najväčšou úctou pristupujem k nábožnosti a úprimnosti mnohých nábožných moslimov a predovšetkým moslimiek. Som presvedčený, že milióny nábožných moslimov a najmä moslimiek, sa vo svojej úprimnosti a nábožnosti skutočne stretávajú s Bohom. Stretnutie s Bohom treba naozaj sprevádzať a zahrnúť najvyššou úctou, lebo je to niečo čo je v našom živote najdôležitejšie. Lebo aj keď nie z vlastnej viny, máme chybné náboženské presvedčenie, no Pán Boh nám vlastne prostredníctvom kontaktu so sebou dáva možnosť spásy.

V moslimských krajinách, ale aj v hinduistických krajinách som v ich chrámoch videl naozaj množstvo nábožných žien, ktoré sa so svojimi deťmi úprimne modlili. Správali sa veľmi podobne ako nábožné katolíčky na mnohých pútnických miestach, napríklad u nás v Čenstochovej na Jasnej hore, prichádzali unavené a častokrát bolo na nich vidno, že aj vo svojej chudobe dokázali priniesť milodar pre daný chrám.

Zo svojho hľadiska sa snažia naozaj robiť to, čo je v ich silách, robiť dobro, zabezpečiť dobro pre svoju rodinu, pre svojho manžela, pre svoje deti. A pritom bolo ale vidno, že napriek tomu, že sa obetujú pre svojich najbližších, veľmi trpeli, lebo je všeobecne známe, že pozícia žien je naozaj najlepšia v kresťanstve. Napríklad v islame sú ženy, teda prístup mužov k ženám je omnoho horší.

Oni v tej svojej situácii, v ktorej žili, nemohli nič viac spraviť. Vieru týchto žien naozaj zahŕňam najväčšou úctou. Moslimské ženy bez vlastnej viny, ktoré sa nestretli s kresťanstvom, žijú v tom, vo svete islamu, a preto aj v tomto svete sa môžu stretnúť s Bohom. Hovorím to preto, lebo uznávam, že aj milióny ľudí aj v islame môžu autenticky stretnúť Boha a byť spasení.
Tu chcem ale hovoriť o podstate islamu, čo je jeho zámerom, čo chce dosiahnuť a čo aj dosiahne, pokiaľ získa politickú moc v Európe.

Aby sme pochopili, či je islam pre nás rizikom, je potrebné pochopiť štyri také základné piliere islamu.
Po prvé je veľmi dôležité dobre poznať životopis Mohameda, vedieť o ňom, kto to bol a čo robil. Lebo on naozaj nebol druhým Ježišom. On bol skôr úplným opakom Ježiša.

Po druhé, je potrebné poznať korán, treba si prečítať celý korán, čo on spôsobil. Toto je ich základná posvätná kniha a to naozaj nie je druhé evanjelium. To je skôr úplne presne antievanjelium. To nie je druhé učenie Ježiša, ale to je vyvracanie učenia Pána Ježiša.

Po tretie, treba poznať dejiny islamu, čo robili moslimovia v dejinách. A to sú dejiny podmaňovania si ohňom a mečom, neustálej vojny so všetkými, ktorí nie sú moslimami. Samozrejme, pokiaľ nie sú moslimovia silní, pokiaľ sú slabší, tak sú pokojní, a pokiaľ nezískajú vojenskú prevahu, tak je to tak, ako som vravel.
Hovorí sa, že aj kresťania dobýjali. Ale tu je podstatný rozdiel. Tieto dobyvačné vojny vyplývali z takej tej všeľudskej túžby a chamtivosti, túžby vlastniť zlato, vlastniť majetok iných; a tu možno najväčšmi sa preslávili dobyvačnými vojnami budhisti. To sú také normálne mechanizmy individuálneho a skupinového egoizmu neobráteného človeka. Tak, ako človek, ktorý má moc a vládu, túži žiť na úkor iných, egoisticky, tak silnejšie národy chcú dobýjať slabšie národy a žiť na ich úkor. Tak tomu bolo takmer vždy a všade v dejinách. Ale keď si takto počínali kresťania, tak robili tak preto, že boli príliš málo kresťanmi. Lebo takéto správanie je v rozpore s kresťanstvom, je v rozpore s učením evanjelia.

Ale v islame je takéto počínanie ideálne a je v súlade s príkazmi islamu. Násilné dobíjanie je centrálnym, ústredným bodom príkazov islamu. Preto je absolútnym nedostatkom poznania, dokonca priam hlúposťou tvrdenie, že Islam sa scivilizuje. Áno, scivilizuje sa, ale za podmienky, že sa moslimovia zrieknu islamu. Alebo budú takými moslimami, ako sú mnohí dnešní kresťania kresťanmi, čiže tzv. bezpríznakovými moslimami. S takýmito moslimami sa dá žiť, nie sú taký nebezpeční.

Ale moslim, ktorý chce byť verný učeniu islamu, verný koránu, musí dobíjať, je to jedno z ústredných prikázaní islamu. A to je viditeľné v dejinách.

Štvrtý prvok – to je situácia vo všetkých krajinách, kde islam vládne, a kde má svoju moc. V žiadnej z takýchto krajín nie sú rešpektované základné ľudské práva, najmä právo na náboženskú slobodu, na slobodnú zmenu vierovyznania a taktiež dôstojnosť ženy, ktorá je v kresťanstve rovnaká, ako dôstojnosť muža. Za zrieknutie sa islamu hrozí trest smrti a je povinnosťou jeho príbuzných takúto osobu zavraždiť, zabiť. Je to čistý náboženský teror a toto vládne aj v Európe.

Moslim v Európe, ktorý sa obráti, tak sa musí ukrývať pred svojimi príbuznými. A európske polície, európske právne systémy sú tu bezmocné a možno práve preto sa tvária, že tento problém nevidia. Podobne je tomu aj so ženami. Nemajú základné práva, a nedávno, napríklad v Saudskej Arábii oslavovali ako neuveriteľný výdobytok, že ženy môžu šoférovať autá. V manželstve a v rodine sú úplne podriadené mužovi, môžu byť vydierané, môžu byť bité. Keď budem citovať korán, tak korán výslovne umožňuje alebo dovoľuje biť ženu. A ženy nemoslimky sú pre moslimov podľa koránu akoby len lovnou zverou, ktorú moslim môže uloviť a spraviť si s ňou čo chce. Takto to robil Mohamed a jeho spoločníci.

A teraz napríklad v Islamskom štáte, keď boli ženy chytené a predávané ako dobytok na trhu a boli umiestnené a zamknuté v tzv. islamských verejných domoch a tisícnásobne znásilňované. Boli to predovšetkým naše sestry kresťanky, ale aj jezidky. A bojovníci Islamského štátu sa ospravedlňovali tým, že veď takto to robil aj Mohamed a jeho spoločníci, a že takto je to napísané v koráne, a my to realizujeme. A mali pravdu, lebo je to naozaj tak.

To sú tie štyri prvky, ktoré sa pokúsim troška prezentovať bližšie. Poďme k samotnému Mohamedovi.

Sú tu prítomné prvky manipulácie a klamstva, ktoré z toho vyplývajú, lebo v skutočnosti v koráne môžeme nájsť dva druhy textov, podobne ako v Biblii Starý a Nový zákon. Lebo je tu naozaj v skutočnosti skupina textov, ktoré sú mierne, ale je tu aj skupina textov, ktoré sú veľmi radikálne, veľmi tvrdé. To sa spája s dvoma obdobiami pôsobenia Mohameda, lebo on najprv pôsobil trinásť rokov v Mekke. Vyhlásil sa a pokladal sa za božieho proroka a predpokladal, že svojimi kázňami obráti Arabov na vieru v Boha. Počas svojho putovania v karavánach spoznal určité povrchné prvky kresťanstva a judaizmu a závidel kresťanom a Židom, že majú také rozvinuté náboženstvá, ktoré sú omnoho dokonalejšie, ako primitívny polyteizmus jeho bratov Arabov. Závidel im, že majú svoje sväté knihy a chcel aby aj Arabi mali niečo také. A zdalo sa, že sa mu prihováral archanjel Gabriel, ktorý mu diktuje nové náboženstvo, ktoré je dokonalejšie ako náboženstvo Židov a kresťanov. Ale výsledok tejto misijnej činnosti bol veľmi chabý a po trinástich rokoch mal len nejakých 150 nasledovníkov. Mnohí hovoria, že škoda, že to pri tom nezostalo.

Ale keďže sa vystavil riziku v boji s polyteizmom v Mekke, ktorá bola už vtedy takým pútnickým miestom arabských ľudí, a pred týmito rozhnevanými kmeňmi musel ujsť do iného mesta, do Mediny. V Medine pôsobil desať rokov, ale už z úplne opačnými metódami. To pôsobenie bolo dýkou, mečom, bojom a likvidovaním.

Treba priznať, že bol v tom veľmi šikovný, bol naozaj veľmi šikovným politikom. Aby z niečoho v tej Medine mohol žiť, a zabezpečiť seba a svojich spoločníkov začal prepadávať karavány. Z niektorými kmeňmi bojoval, z inými uzatváral spojenectvá. A na sklonku jeho života na celom Arabskom polostrove viac ako 100 000 ľudí bolo pod jeho nadvládou. Naozaj to bol politicky veľký úspech a politické a náboženské zjednotenie Arabov.

Z roztrúsených kmeňov vytvoril politickú a vojenskú veľmoc. Pred ňou sa začalo báť a chvieť aj Byzantské cisárstvo, ktoré muselo s ňou viesť mnohé vojny, a ktoré vojnu za vojnou začalo prehrávať. Metódy, ktoré v tomto zápase používal boli naozaj strašné, a v priemere každých šesť týždňov viedol nejakú vojnu, alebo aspoň bitku. Prepadával a raboval so svojimi spoločníkmi tisíce ľudí, predovšetkým žien, a tak ženy, ktoré neboli moslimkami, sa pre nich stali lovnou zverou, ktorú naozaj mohli kedykoľvek uloviť a pridať ju k zástupom v háreme, alebo predať na trhu. To naozaj nebol druhý Ježiš, bol to presný opak Ježiša. Konal, mohli by sme povedať, ako taký prototyp, pravzor Hitlera. Dokonca sa rozhodol spáchať malý holokaust. Aby získal bohatstvo, ženy a deti židovského kmeňa z Mediny, jedného dňa vyvraždil všetkých mužov z tohto kmeňa. Osemsto mužov, jedného po druhom. Z úľubou sa na toto pozeral aj so svojou milovanou ženou Aišou, s ktorou sa oženil, keď mala šesť rokov a začal s ňou sexuálne žiť, keď mala deväť rokov. Osemsto mužov za jeden deň, veď to je malý holokaust, to je malý Auschwitz.

Ako je teda možné postaviť Mohameda na jednu úroveň s Ježišom? Na to je veľmi potrebné byť nevedomý, alebo ohlúpnutý. Zvyčajne väčšina z celého ulúpeného majetku pripadla Mohamedovi. Najkrajšie ženy si mohol vybrať pre seba, ako napríklad aj ženy z tohto židovského kmeňa a zvyšok zvyčajne predal na trhu na prostitúciu. Keď sa stretol s akýmkoľvek odporom, napríklad kritikou takej arabskej poetiky, autorku prikázal okamžite zavraždiť uprostred jej detí. Keď ho skupina Arabov podviedla a ukradla niekoľko jeho tiav, keď ich chytili jeho vojaci, prikázal aby im odťali chodidlá a dlane, potom prikázal, aby ich hodili na rozpálenú zem na slnku, na otvorenom priestranstve a aby ich nechali, aby takto skonali. Vari niekto môže povedať, že boh Alah je naším Bohom? Boh, ktorý prikazuje takéto veci? Mohamed mal štrnásť oficiálnych žien, okrem iných konkubín.

Keď sa jeho ľudia búrili, prečo až tak veľa, okamžite mal zjavenie, na základe ktorého povedal, že boh tak chce a boh mu to dovoľuje. Teba vedieť, že takýto človek, „prorok“ Mohamed, je ideálom ľudskosti pre moslimov. Povedať niečo kritické na adresu Mohameda znamená vyniesť nad sebou ortieľ smrti. Ja napríklad za to, čo som tu teraz povedal, si podľa moslimov určite zaslúžim niekoľkonásobný trest smrti. Ale ak o tom nebudeme hovoriť, tak sa staneme ich otrokmi, a my sa nemôžme nechať sparalyzovať strachom. Pochopme, že takýto človek ako Mohamed je ich Ježišom, je ich ideálom. Oni ho majú tak nasledovať, ako my máme nasledovať Ježiša. A každý, kto sa odváži kritizovať Mohameda, ako napríklad ja, má byť okamžite zabitý. Podľa nich som si to ja zaslúžil už stonásobne. Ale pravda je absolútna a musíme ju ohlasovať. A to, čo bolo počas života Mohameda, sa odzrkadľuje v koráne.

Pripravil A. Čulen (1. časť)