Biskup: „Mne sa nezdá zmysluplné riediť Boží obraz. Vysvetlenie hovorcu KBS

V šiestej prosbe Otčenáša „nejde o malé pokušenia, ale o situáciu zásadného rozhodnutia za Boha, alebo proti Bohu“.

Mainz, 12.12.2017 (kath.net) 021 529 – „Ustarostení alebo záujem prejavujúci veriaci“ aj v jeho prostredí diskutujú o možnej novej formulácii prosby Otčenáša „Neuveď nás do pokušenia“ a diskusia dávno opustila odborný teologický svet. Diecézny biskup nemeckého Mainzu, Peter Kohlgraf, preto vyjadril k tomu svoj postoj na Facebooku:

Nevedie nijaká cesta pomimo konštatovania, že nemecký preklad „Neuveď nás do pokušenia“ zodpovedá prapôvodnému gréckemu textu v Evanjeliu sv. Matúša, aj sv. Lukáša. „A predchádzajúce pokusy preložiť grécku verziu naspäť do Aramejčiny, Ježišovho jazyka, „sa jednoznačne nepodarili“, preto berieme „grécky text ako Ježišovu modlitbu“.


Pritom v šiestej prosbe Otčenáša „nejde o malé pokušenia, ale o situáciu zásadného rozhodnutia za Boha, alebo proti Bohu“, ako vysvetľuje biskup Kohlgraf. „V Starom zákone Abrahám, ľud Izrael, alebo Jób prežívajú také pokušenia, v ktorých ide o všetko. Kto predpokladá, že táto myšlienka v Novom zákone nehrá úlohu, ten sa mýli. Ježiš sám prežíva, že ho Duch vedie na púšť, kde potom zakúsi pokušenia diablom. Duch sám teda vovádza Ježiša do situácie, keď sa musí rozhodnúť za Otca, alebo proti Otcovi (porovn. Mt 4,1-11). Zodpovedajúca situácia sa opakuje pred jeho utrpením v Getsemanskej záhrade (Mt 26,36-46). Pre Ježiša je to pokušenie poddať sa zúfalstvu z budúceho utrpenia, ujsť, alebo vydržať prežívanú neprítomnosť Boha a prijať utrpenie. Biskup zvlášť zdôrazňuje, že Boh „očividne nie je iba ‚milý‘, ale že „v jeho rozhodnutiach nám ľuďom mnohé zostáva skryté“.

Ďalej vysvetľuje, že ľudia sa dostávajú do „takých existenčných situácií skúšok“, v ktorých stoja pred „zásadnou otázkou“, či Bohu dôverujú, alebo sa ho zrieknu. Pritom Biblia prinajmenšom pripúšťa možnosť, „že Boh ľudí takej situácie neušetrí, ba dokonca ju pripraví. „A to naozaj zodpovedá životnej realite. Boh je pre mnohých ľudí otáznikom, vieru prežívajú skúšaní a neistí pred utrpením a smrťou. Nerobíme im nijakú dobrú službu, ak ich výkrik, ich žalobu, ich hnev, ktorý prípadne aj sformulujú, neberieme vážne tým, že vylúčime zahalené a nepochopiteľné stránky Boha. Ani sám Ježiš na kríži nezostáva ušetrený volania po neprítomnom Bohu.“
Preto sa modlíme v šiestej prosbe Otčenáša, „aby Boh takúto situáciu neprivodil, ani nepripustil, a aby nás skôr zachránil pred Zlým. Mne sa nezdá zmysluplné, riediť Boží obraz a vymazať všetko, čo nechápeme. Už len to, že sa o modlitbe v súčasnosti toľko diskutuje, hovorí pre to, aby sme tento náš preklad ponechali.“ –zg-

 

Svätý Otec hovoril o prekladoch modlitby Otčenáš: ako tomu rozumieť?

Bratislava 8. decembra (TK KBS) Na základe rozhovoru, ktorý nakrútil don Marco Pozza so Svätým Otcom Františkom pre katolícku televíziu TV2000, sa v médiách rozšírila správa o zmenách chystaných v modlitbe Otčenáš. Pre uvedenie tejto otázky do kontextu, pokladáme za užitočné ponúknuť nasledovné vysvetlenie hovorcu KBS.

„Je zrejmé, že otázka sa dotýka jazyka, teda slov, ktoré používame, a ich významov. Pre správne chápanie modlitby Otčenáš veriacich vždy pozývame k čítaniu Katechizmu Katolíckej Cirkvi. Ten pripomína, že daná prosba (neuveď nás do pokušenia) je spojená s predchádzajúcou (odpusť nám naše viny) – lebo naše hriechy sú ovocím súhlasu s pokušením. Ako zdôrazňuje aj pápež v publikovanom rozhovore: sme to my, kto padá – ale nie Boh, kto nás „strká“, aby sme spadli, kto pád spôsobuje. On nie je príčinou nášho pádu.

Katechizmus v tomto súvise hovorí, že je ťažké preložiť jedným slovom grécky výraz, ktorý doslovne znamená „nedovoľ, aby sme prišli do pokušenia“, „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“ (pôvodný grécky text modlitby kai mé eisenegkés hymas eis peirasmon, v aramejčine, pôvodnom Ježišovom jazyku, wě ’al ta‘•linnán‚’ lěnisjôn).

„Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša“, píše svätý apoštol Jakub. Práve naopak, Boh nás chce od pokušenia oslobodiť. Prosíme ho teda, aby nám nedovolil nastúpiť cestu, ktorá vedie k hriechu.

Keď vysvetľujeme modlitbu Otčenáš, zdôrazňujeme, že Boh nie je ten, kto spôsobuje náš pád. Boh skúša, ale nepokúša. Pokúša diabol: ten sa človeka snaží zlomiť na zlé. Skúška zo strany Boha je na uistenie, na posilnenie viery, ale nie na jej zrútenie. Ako keď skúšame mosty: nie preto, aby sme ich zrútili, ale pre uistenie o ich pevnosti). Cieľom diabla je, naopak, aby „most spadol“.

Problémom konkrétneho talianskeho slova „indurre“ (uviesť) však je to, že ako sami Taliani píšu, vývojom jazyka má dnes v bežnej reči skôr ten význam ako „costringere“ (nútiť). A tam skutočne vzniká problém, pretože nútenie do pokušenia nijako nemožno pripísať Bohu. Ak si teda v modlitbe Otčenáš slovo „uvedenie“ žiada vysvetlenie, slovo nútenie volá po zmene.

Takto isto potrebu zmeny v talianskom texte vysvetľuje aj bývalý generálny sekretár talianskej biskupskej konferencie, súčasný arcibiskup Florencie, kardinál Giuseppe Betori.

Pre pochopenie kontextu: zmeny v textoch modlitieb v jednotlivých jazykoch sa robia iba v prípadoch, keď sa to javí skutočne nevyhnutné – kvôli adekvátnosti prekladu. Ak by slovo „uviesť“ vplyvom vývoja jazyka v slovenčine nadobudlo taký význam, že by vyjadrovalo nútenie z Božej strany, bolo by potrebné zmeniť ho aj u nás. V tejto chvíli sa to ale v slovenčine nejaví ako nevyhnutné. Potrebné je však vysvetľovať, aby sme správne rozumeli tomu, čo sa modlíme: Boh nie je príčinou pádu do pokušenia. Prosíme ho, nech nedopustí, aby sme pokušeniu podľahli.“

—————

* Ako okolnosť ešte možno doplniť, že rodnou rečou pápeža Františka je španielčina. V nej je daná prosba preložená takto: „no nos dejes caer en tentación“ – „nenechaj nás padnúť do pokušenia“. Aj v tomto kontexte sa dá chápať, že Svätému Otcovi taliansky preklad (non ci indurre in tentazione) neznie dobre, a poukazuje na potrebu jeho úpravy – najmä kvôli významovému posunu talianskeho slova „indurre“ – od „uviesť“ smerom k „nútiť“. Modliť sa, aby nás Boh „nenútil do pokušenia“ – to nesedí.

** Čo sa týka spomínanej zmeny vo francúzskom texte: ekumenický preklad zo šesťdesiatych rokov minulého storočia mal „ne nous soumets pas à la tentation“. Sloveso „soumettre“, ktoré možno chápať aj ako „podrobiť“, tu bolo kritizované z podobných dôvodov ako talianske „indurre“: Boh predsa nie je príčinou pokušenia. Nový francúzsky preklad je podobný španielskemu, hoci nie totožný vo výrazoch: „et ne nous laisse pas entrer en tentation“ – „nenechaj nás vojsť do pokušenia“. (Dalo by sa ešte poznamenať, že ani táto podoba Francúzov neuspokojila: ozývajú sa ďalšie hlasy, ktoré navrhujú nahradiť slovo „tentation“ – „pokušenie“ slovom „épreuve“ – „skúška“.)

*** Slovenčina sa radí k jazykom, ktoré si pri prekladaní gréckeho „eisenegkés“ zvolili slovo „uviesť“: anglicky – „lead us not into temptation“; nemecky – „führe uns nicht in Versuchung“; poľsky – „nie wódź nas na pokuszenie“; rusky – „не введи нас во искушение“.

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171208018