Katolícke noviny a jasná katolícka línia(?) + Katolícke noviny, alebo cirkus Humberto?

Katolícke noviny sa dnes definujú ako „tradičné noviny súčasného kresťana“. Faktom je, že majú bohatú a úctyhodnú históriu – boli založené v roku 1849 – a za obdobie svojej existencie sa stali priam erbovým znakom slovenského katolíctva. I v tých najhorších časoch, keď boli zo strany štátnej komunistickej moci výrazne obmedzované, predstavovali vo vnímaní mnohých veriacich pozitívnu hodnotu (pamätám si, aké prekážky museli vtedy ľudia prekonávať, keď sa chceli stať ich odberateľmi).

Ja sám čítam Katolícke noviny pravidelne už niekoľko desaťročí – a skutočne si ich vážim. V poslednom čase však vo mne silnie dojem, a to ma bolí, že redakcia (mimochodom, akosi často sa v nej menia ľudia) v búrlivom prostredí ideologickej a informačnej vojny, ktorej sme svedkami a chtiac-nechtiac i účastníkmi, tak trochu stráca orientáciu, respektíve odkláňa sa od jasnej katolíckej línie.

Zaznamenal som viacero príspevkov, ktoré považujem za problematické. Priraďujem k nim aj článok publikovaný v 50. tohtoročnom čísle novín pod názvom Jediná cirkev by bola nudná. Ide o celostranový materiál, v ktorom sa hovorí o bývalej evanjelickej biskupke Margote Kässmannovej, ktorá bola, ako sa dozvedáme, vymenovaná za „veľvyslankyňu“ evanjelikov vo svete pri príležitosti 500. výročia reformácie. Autor v článku referuje o názoroch tejto aktivistky, vychádzajúc z jej rozhovoru pre tlačovú agentúru ANSA.

Nemám nič proti informovaniu o rôznych, aj sporných či negatívnych, aspektoch spoločenského a náboženského života, veď poskytovanie informácií patrí k základným úlohám masmédií, no myslím si, že v periodiku, akým sú Katolícke noviny, osobitne v publicisticky ladenom príspevku, by mali byť názory protirečiace katolíckej náuke náležite okomentované, prípadne vysvetlené, začlenené do správnych súradníc.
V spomínanom článku je uvedených aj zopár životopisných údajov o Margote Kässmannovej: žila v manželstve s evanjelickým farárom, potom sa rozviedla, bola biskupkou a od roku 1999 predsedníčkou Rady biskupov evanjelických cirkví v Nemecku, v roku 2010 sa všetkých cirkevných funkcií vzdala, keď sa zistilo, že šoférovala pod vplyvom alkoholu… Už tieto fakty by nás mali viesť k obozretnosti, keď sme konfrontovaní s jej myšlienkami, autor článku ich však opakovane nekriticky hodnotí iba ako „zaujímavé“ – bez toho, žeby vyjadril postoj katolíckej strany k nastoleným otázkam.

A čo vlastne Margot Kässmannová prezentuje? Neželá si napríklad zjednotenie katolíkov a evanjelikov, pretože „jedinú cirkev vidí ako nudnú“, dodávajúc: „V diverzite je kreativita, pluralizmus.“ Samozrejme, propaguje modernizáciu a stále nové zmeny či reformy. Cirkev vníma iba ako „organizáciu pre kresťanov“… Skrátka, hlása tézy z katolíckeho pohľadu neprijateľné, je teda zarážajúce, že v celom článku nie sú ani raz jednoznačne zamietnuté.
Neocitáme sa v pasci sekularizmu a takzvanej politickej korektnosti? Nedostali sme sa do stavu, v ktorom je nám uznanie zo strany tohto sveta milšie ako tradičné učenie Cirkvi? Nedajme sa mýliť atmosférou dneška, zamorenou falošnými rečami o demokracii a tolerancii! Radšej si pripomeňme, slovami svätého Cypriána, pravdu našej viery: „Jeden je Boh, jeden je Kristus. Jedna je jeho Cirkev, jedna je viera, jeden je kresťanský ľud.“ Teda žiadna diverzita. Ba ani žiaden pluralizmus. Pravda je len jedna!

Možno som predmetný text v Katolíckych novinách nesprávne pochopil. Možno sa vyjadria ďalší čitatelia. Niekto možno povie, že som prehnane kritický alebo dokonca podozrievavý… Ale moje úmysly sú čestné. Ozývam sa, pretože mám pred očami varovania viacerých múdrych a rozvážnych ľudí, ktorí upozorňujú na nebezpečenstvo relativizovania viery. Toto nebezpečenstvo je v našich časoch väčšie než v minulosti, potvrdzujú to i prorocké slová blahoslaveného Pavla VI.: „Vo svete aj v Cirkvi dnes jestvuje veľký spor a jeho predmetom je viera. (…) Keď sa pozerám na katolícky svet, nadobúdam dojem, že vo vnútri katolicizmu dominuje myslenie nekatolíckeho typu, a môže sa stať, že toto nekatolícke myslenie sa vo vnútri katolicizmu stane najsilnejším. Nikdy však nebude predstavovať učenie Cirkvi. Je potrebné, aby sa zachovalo aspoň maličké stádo, akékoľvek by bolo malé.“

Katolícke noviny č. 50/2017, str. 25
Ján Maršálek

http://www.priestornet.com/2017/12/katolicke-noviny-jasna-katolicka-linia.html#comment-form

 

Katolícke noviny, alebo cirkus Humberto?

Keď som si v sobotu plný očakávania a aspoň so štipkou “malilililinkej nádeje” sadal po obede za stôl, že si prečítam aspoň krátky článok v najnovšom čísle Katolíckych novín (zo dňa 27. 5. č. 21/2012) o Pochode za voľnú nedeľu a tradičnú rodinu (ktorý sa konal v Bratislave dňa 13. 5. 2012) tak som už po malej chvíli zistil, ako sa zasa naivne a neuveriteľne mýlim. Ba ešte horšie, lebo po prelistovaní tohto sterilného periodika ma doslova dvihlo zo stoličky.

Nebola tam totiž ani zmienka o tom, ako sa Aliancia za nedeľu – Slovensko, o.z. aj s niektorými slovenskými europoslancami, poslancami NRSR, odborármi a niekoľkými občanmi Slovenskej republiky postavili priamo v uliciach Bratislavy na obhajobu voľnej nedele bez práce pre všetkých občanov Slovenska. Je smutné, že žiadny redaktor Katolíckych novín, ale ani TK KBS neprejavili záujem o problematiku voľnej nedele, ale ani o to, aby si priamo v teréne vypočuli názor našich popredných politických predstaviteľov k tomuto tretiemu bodu DESATORA. O účasti kléru počas hokejového šampionátu na tomto podujatí radšej písať nebudem, aby som Vás nepohoršil. Za to si ale v Katolíckych novinách na celej strane môžete prečítať, že “V kúzlení je možné takmer všetko”.

Aký je “Svet pod stanom Humberto” si môžete prečítať dokonca na celej dvojstránke, ale o pochode AZN na ochranu voľnej nedele, “DNI PÁNA a NÁŠHO BOHA”, tam nenájdete ani slovo. Aj pre Katolícke noviny je už zrejme mágia a cirkus oveľa viac, ako nejaké svätenie nedele. Potom sa nemôžeme čudovať, keď nadchádzajúci “Dúhový pochod” konaný v Bratislave bude vo všetkých médiách, no v našom kresťanskom písanom periodiku sme schopný zamlčať skoro všetky aktivity brániace našu vieru. A nakoniec sa ešte budeme pohoršovať, že čo sa to na našom, vraj kresťanskom, Slovensku deje? Bolo by načase, aby si už konečne aj v Katolíckych novinách a v TK KBS uvedomili, že už nie sme pred rokom 1989, ale žijeme už v slobodnej krajine, kedy by sa malo zabudnúť na autocenzúru spred roka 89 a písať to, k čomu sú Katolícke noviny naozaj určené.

http://www.azn.nawebe.net/view.php?nazevclanku=katolicke-noviny-alebo-cirkus-humberto&cisloclanku=2012050013

Boh žehnaj Slovensko

A. Čulen, predseda AZN