Milí priatelia, zajtra, t.j. v utorok 3.8.2021 o 11.45 hod. sa uskutoční pohreb nášho Júliusa Bindera v bratislavskom krematóriu.

Milí priatelia, zajtra, t.j. v utorok 3.8.2021 o 11.45 hod. sa uskutoční pohreb nášho drahého priateľa Dr.h.c. doc. Ing. Júliusa Bindera, CSc. v bratislavskom krematóriu.
Laudácia na Júliusa Bindera

Milý pán inžinier, ctené excelencie, drahí kňazi, milí priatelia. Určite nie som v stave vyčerpávajúco zhodnotiť tu život a svedectvo vyše 70 rokov života nášho rytiera Rádu svätého Gregora Veľkého, ale dovoľte mi aspoň niekoľko slov.

Rytier Július Binder sa narodil 12. septembra 1931 v Čeklísi, dnešnom Bernolákove, neďaleko Bratislavy, len na skok od brehov Malého Dunaja a Čiernej Vody. Vyrastal na Žitnom ostrove a rieka bola oným čarovným prútikom, ktorá ho spolu s dvoma bratmi priťahovala k detským hrám. Možno v tom bol zárodok pre neskoršie vážne celoživotné rozhodnutia.

Už v detstve zažil situácie, ktoré mali rozhodujúci vplyv na celoživotné postoje, ktoré naberajú jasné kontúry v dospelosti. Čeklís v roku 1938 pripadol do Maďarska, no z Júliusa vyrástol vďaka rodinnému zázemiu i fare slovenský rodoľub, zástanca práv slovenského národa a hrdý Slovák.


Do roku 1944 študoval na františkánskom gymnáziu v Malackách a po prechode frontu pokračoval v štúdiu na Reálnom gymnáziu v Bratislave, kde v roku 1950 zmaturoval. Vysokoškolské štúdium na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave skončil v roku 1955. Potom roky a roky ticho pracoval v odbore, dopĺňal si vzdelanie, publikoval a stal sa významným vodohospodárskym odborníkom, uznávaným doma i v zahraničí. Navrhoval a riešil vážne problémy výstavby vodných diel, nielen na Slovensku.

November 1989 a dar náboženskej i politickej slobody spôsobil, že odbornosť inžiniera Bindera dostala aj spoločenské ocenenie. V roku 1991 sa stal podnikovým riaditeľom š. p. Vodohospodárska výstavba. (do roku 1999)
Podieľal sa na návrhoch a realizácii mnohých významných vodohospodárskych diel, kde vyniká najmä sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, ktorá sa síce nezrealizovala podľa pôvodného plánu, ale aj tak, ako sa to podarilo a dnes stojí, to zachránilo Bratislavu už dvakrát pred zaplavením. To sa stalo len preto, že inžinier Július Binder 24. októbra 1992 – v nedeľu bol tomu presne tucet rokov, vydal rozkaz „Sypte!“, teda hádžte do Dunaja betónové veľké kusy, ktorými sa prehradilo koryto Dunaja a tak začal sa napĺňať umelý kanál od Čunova až po Gabčíkovo.

Toto slovo pána Bindera rozhodlo o všetkom v Gabčíkove a mnohom v národnom, medzinárodnom živote 2. Slovenskej republiky. Vodné dielo Gabčíkovo len výrobou elektriny za prvých desať rokov plne uhradilo všetky náklady na jeho výstavbu a zmenilo rekreačné a športové možnosti v celej oblasti širokého okolia. Realizáciou tejto stavby bolo zachránené veľké územie vnútrozemskej delty Dunaja, ojedinelej krajinnej oblasti na celom toku Dunaja. Dnes po 12 rokoch vidíme, že nič z katastrofických predpovedí odporcov sa nesplnilo.

Rytier svätého Gregora Július Binder je autorom aj niekoľkých patentov a zlepšovacích návrhov, ako aj nositeľom viacerých ocenení, ktoré tu nejdem vymenovávať. Musím ale povedať, že na Slovensku postavil budovu apoštolskej nunciatúry v Bratislave a niekoľko kostolov, na ktoré aj finančne prispel. Za všetky spomeniem aspoň saleziánsky kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na Miletičovej ulici v Bratislave.

Rytier Július Binder sa nikdy nehanbil za svoju vieru a vždy zaujímal kresťanské postoje, aj keď bol poslancom Slovenského parlamentu v rokoch 1998 až 2002 a už roky drží na vysokej úrovni slovenský kresťanský týždenník Kultúra, kde je predsedom redakčnej rady.

Nuž pripájam sa aj ja k zástupu gratulantov k vysokému vyznamenaniu, ktoré ste práve teraz dostali od Svätého Otca Jána Pavla II. Nech Vás Pán Boh živí a Panna Mária ochraňuje!

Ján Košiar
Vatikán 26. októbra 2004

 

Rozlúčka s epochou (Za Julkom Binderom)

Odišli ste mi do jedného všetci,

zanechali mi iba lásku v mešci,

už sa smiem chrániť len tou kožou,

a ešte milosťou a vôľou božou.

 

Neprikryje mi obnažené nervy

nikto z vás, čo ste bývali mi verní,

veď vzali ste si čnosti, všetok balzam,

už len sám sa tu s hriechmi sveta maznám.

 

Myslievam na vás, vtedy dobre je mi,

vedzte, že som už taktiež pobalený,

to ma len láska drží, do stien zaťala si

namaľované nechty svojej krásy.

 

Úrodu vydá zrnko, lebo zahynulo.

Už si aj ty v tej brázde. Zbohom, Julo!

Boh vie, to iba ľudia stále mienia.

Držte mi miesto! Julko, do videnia!

Teodor Križka

0
0