F. Vnuk: Pápež František a jeho kritici – z prava i z ľava

Pred niekoľkými dňami (21. jan. 2018) pápež František skončil svoju 22. apoštolskú cestu návštevou Južnej Ameriky. Navštívil štáty Čile a Peru, predniesol primeraný počet prejavov a kázní, v ktorých – podľa potreby – pochválil, kritizoval, napomínal i povzbudzoval svojich poslucháčov.

Ako vždy, jeho apoštolská cesta bola stredom pozornosti nielen náboženských i početných svetských médií. Za posledné dve storočia sa totiž nijaký pápež – ani dobrácky Ján XXIII. – netešil takej pozornosti a sympatií sekulárnych médií, ako František. Dokonca aj ľavicové média, ktoré sú spravidla nepriateľsky zahrotené voči Cirkvi a náboženstvu, v prípade pápeža Františka prejavujú nebývalú ohľaduplnosť a prekvapivo pozitívny postoj. Vplyvný americký denník The Wall Street Journal (z 22.  decembra 2016) sa venuje tejto téme v komentári s charakteristickým nadpisom: How Pope Francis became the leader of the global Left (Ako sa pápež František stal vodcom globálnej ľavice). V moderných dejinách Katolíckej cirkvi dosiaľ nič takého ešte nebolo.

Na konci svojej apoštolskej cesty v Chile si však pápež František dovolil vysloviť nesúhlas s názormi svojich ľavičiarskych obdivovateľov.

Išlo o osobu čilského duchovného Juana Barrosa, ktorého pápež František v januári 2015 vymenoval za biskupa diecézy Osorno. Biskup Barros je totiž na čiernej listine ľavicových kruhov, ktoré mu vyčítajú, že vedel o pedofilných pokleskoch a výčinoch svojho priateľa, kňaza Ferdanda Karadima a nehlásil to polícii. Biskup Barros odmieta tieto obvinenia a tvrdí, že je nevinný. O svojej nevine presvedčil aj pápeža Františka, ktorý sa stal jeho obrancom a na adresu biskupových kritikov sa vyslovil, že nechce a nesmie trestať nevinného.

Sekretárovi Čilskej biskupskej konferencie pápež povedal, že obvinenie proti biskupovi Barrosovi bolo nijako neobstálo súdnym tribunálom, ktorý mal biskupa odsúdiť. A dodal: “Rozmýšľaj vlastným rozumom a nedaj sa viesť za nos ľavičiarmi, ktorí toto všetko vymysleli a dali dohromady.” V podobnom zmysle odpovedal pápež aj dotieravému čilskému novinárovi, ktorý sa ho pýtal, prečo sa vyhýba riešiť Barrosov prípad: “Ak mi predložia dôkazy proti biskupovi Barrosovi, potom sa vyjadrím. Zatiaľ však niet ani zrnko dôkazov proti nemu. Všetko je iba na cti ubližujúce ohováranie. Je Vám to jasné?”

Tento Františkov postoj rozvíril prudkú reakciu a to nielen zo strany sekulárnych médií a organizácií obetí zneužívania.

Vyčítajú mu, že nemá súcit s nevinnými obeťami sexuálneho zneužívania a násilia a tvrdia, že pápež týmto výrokom pokazil všetko dobré a pozitívne, čo jeho návšteva priniesla. Hlasy nesúhlasu odzneli aj zo strany niektorých známych cirkevných predstaviteľov, ako napríklad bostonský kardinál Sean Patrick O´Malley, ktorý vyhlásil, že výrok pápeža Františka spôsobil veľký bôľ obetiam sexuálneho zneužívania.

 

“Keby som biskupa Barrosa mal potrestať bez morálnej istoty, že je skutočne vinný, dopustil by som sa zločinu nespravodlivého sudcu.”

Na spiatočnej ceste z Peru do Ríma novinári opäť sa pýtali pápeža na jeho postoj k Barrosovmu prípadu.

Pápež pripustil, že sa preriekol a mal použiť iné slová. Zdôraznil svoj súcit s obeťami zneužívania, ale zároveň opakoval, že osobne je presvedčený o nevine biskupa Barrosa, pretože jeho prípad už bol dvakrát skúmaný zodpovednými súdnymi autoritami a tie ho uznali za nevinného. Ďalej uviedol, že biskup Barros už dvakrát požiadal pápeža, aby mohol rezignovať, ale František ho povzbudil, aby to nerobil, lebo tým by vlastne implicitne naznačil, že je vinný. A potom František dodal: “Keby som biskupa Barrosa mal potrestať bez morálnej istoty, že je skutočne vinný, dopustil by som sa zločinu nespravodlivého sudcu.”

Z ôsmich otázok, ktoré mu novinári v lietadle – pri návrate z Južnej Ameriky do Ríma – predložili, tri sa týkali biskupa Barrosu. Pápež však trval na svojom stanovisku a takto vysvetľoval svoj postoj: “Ak niekto opäť a opäť obviňuje, bez toho že by predložil presvedčivý dôkaz, dopúšťa sa ohovárania a urážky na cti.”

 

Ale zdá sa, že pápež svojich ľavicových kritikov nepresvedčil, ani neumlčal.

Redakčná rada známeho amerického portálu National Catholic Reporter v svojom redakčnom úvodníku (z 23. januára 2018) sa k prípadu vyjadrila takto: „V priebehu štyroch dní pápež dvakrát urazil (slandered) obete zneužívania… Tieto jeho poznámky mu robia hanbu. V krajnom prípade sugerujú, akoby pápež patril medzi tých, čo by chcel ututlať tieto zločiny. Pripomína to známu formulu: zdiskreditovať svedectvo tých, čo prežili zneužitie, zastať sa duchovného, ktorý je obvinený a očakávať, že pozornosť verejnosti sa obráti na niečo celkom iné.”

 

Otvorený list moslimov, ktorí konvertovali na katolícku vieru a ktorí vyjadrujú svoje znepokojenie nad niektorými výrokmi a postojmi pápeža k islamu.

Prípad biskupa Barrosu nie je jedinou starosťou pápeža Františka za posledné štyri týždne (od konca decembra do 23. januára, keď píšem posledné vety tohto príspevku). Koncom decembra sa na stránkach sociálnych médií objavil otvorený list moslimov, ktorí konvertovali na katolícku vieru a ktorí vyjadrujú svoje znepokojenie nad niektorými výrokmi a postojmi pápeža k islamu. Títo konvertiti mu zazlievajú jeho názory na islam, ako ich prejavil v niektorých svojich vyjadreniach a v apoštolskej exhortácii Evangelii Gaudium, kde naznačuje, že islam je celkom dobré a vyhovujúce náboženstvo. Pýtajú sa: „Keď islam je dobrým náboženstvom, ako vyplýva z textov Vašich dokumentov a prejavov… musíme si položiť otázku: prečo sme sa my stali katolíkmi? … Vaše slová nás nútia pochybovať, či naše rozhodnutie prijať kresťanskú vieru, (rozhodnutie, za ktoré nám hrozí trest smrti), bolo správne.”

Obracajú sa na pápeža s prosbou: “Prosíme Vás, zbavte sa snahy hľadať v islame spojenca proti silám, ktoré by chceli ovládnuť a zotročiť svet, pretože islam spolu s nimi má tú istú totalitárnu logiku, logiku založenú na odmietnutí Kristovho kráľovstva (Lk 4,7)”.

Ďalší kritický hlas na adresu pápeža Františka zaznel z Kazachstanu.

Tamojší traja katolícki biskupi Tomáš Peta, arcibiskup a metropolita arcidiecézy Svätá Mária v Astane, Ján Pavol Lenga, arcibiskup v Karagande a Athanasius Schneider, pomocný biskup arcidiecézy Svätá Mária v Astane) mu poslali list s dátumom 31. decembra 2017 (na sviatok sv. Rodiny!) v ktorom vyjadrujú svoje znepokojenie nad nejasnosťami v apoštolskej exhortácii Amoris laetitia a odvolávajúc sa na zodpovednosť, ktorú im prikazuje ich úrad, píšu: “Ako biskupi v pastorálnej službe, ktorých úlohou je ohlasovať katolícku a apoštolskú vieru, a starostlivo dohliadať, aby svetlo pravej viery svietilo všetkým ľuďom, naše svedomie nás núti (nám prikazuje) ohlasovať uprostred súčasnej zmätočnej situácie trvanlivú pravdu a rovnako nemeniteľnú sviatostnú disciplínu ohľadne nerozlučiteľnosti manželstva, tak ako to ustanovuje dvetisícročné a nemeniteľné učenie magistériaCirkvi… Nie je dovolené oprávniť, schvaľovať alebo legalizovať či už priamo, alebo nepriamo rozvod a nemanželské spolužitie a uvoľňovať sviatostnú disciplínu vo vzťahu tzv. rozvedených a znovu zosobášených osôb k prijímaniu Eucharistie. Takáto prax je vonkoncom cudzia celej tradícii katolíckej a apoštolskej viery… Šírenie takýchto cirkevne schválených noriem spôsobilo značný a stále vzrastajúci zmätok medzi veriacimi a klérom, zmätok, ktorý sa dotýka ústredných oblastí života Cirkvi, ako je sviatostné manželstvo, rodina, domáca cirkev a sviatosť najsvätejšej Eucharistie.” List zatiaľ ostáva bez odpovede.

 

V konzervatívnych kruhoch Cirkvi značné znepokojenie vyvolali aj niektoré vymenovania a vyznamenania

V konzervatívnych kruhoch Cirkvi značné znepokojenie vyvolali aj niektoré vymenovania a vyznamenania, ktoré sa dostali na verejnosť v týchto dňoch. Ľavicová holandská politička, a až do nedávna ministerka zahraničného obchodu, Lilianne Ploumenová sa pred Vianocami na televízii pochválila, že sa jej od pápeža dostalo nečakanej pocty: Rád sv. Gregora Veľkého. Rád sa tradične udeľuje za zásluhy v oblasti viery. Lilianne Ploumenová je však notoricky známa pre svoju angažovanosť v kampani za umelé prerušenie tehotenstva. Je zakladateľkou organizácie She Decides (Nech žena rozhodne), ktorá finančne podporuje také medzinárodné organizácie, ako je International Planned Parenthood (Medzinárodné plánované rodičovstvo) a iné.

Z Vatikánu zatiaľ neprišlo nijaké uspokojivé nevysvetlenie. Nie je známe, či Sv. Otec o tom vedel, alebo či to niekto urobil bez jeho vedomia v jeho mene. Udalosť vyvolala značné pohoršenie medzi katolíkmi v Holandsku a bývalý šéfredaktor katolíckeho periodika Katholiek Nieuwsblad to nazval škandálom. Iní komentátori a bloggeri kritizovali akt oveľa tvrdšie. Ohlásil sa aj kardinál Willem Eijk, najvyššia cirkevná autorita v Holandsku, ktorý sa od aféry dištancoval s poukazom, že on nemal s tým nič do činenia. O ničom nevedel a nebol vôbec informovaný, že by niekto bol takéto pápežské vyznamenanie pre ministerku Ploumenovú navrhol.

 

Vyznamenanie ako ďalšia z novôt, ktorými František z času na čas prekvapuje katolícku i nekatolícku verejnosť.

Kým u mnohých pozorovateľov vatikánskej scény vyvoláva toto vyznamenanie údiv a rozpaky, iní ho prijímajú ako ďalšiu z novôt, ktorými František z času na čas prekvapuje katolícku i nekatolícku verejnosť. Poukazujú, že čosi podobného sa stalo vlani (v júni 2017), keď pápež vymenoval 45 nových členov Pápežskej akadémie pre život (Pontificia Accademia Pro Vita, založená pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1994). Medzi nimi bol argentínsky rabín Avraham Steinberg, ktorý zastáva názor, že aborcia je prípustná v prvých šiestich týždňoch tehotenstva. Podobný názor zastáva aj oxfordský profesor a anglikánsky kňaz Nigel Biggar. Podľa neho aborcia je prípustná v prvých 18 týždňoch tehotenstva. Ďalším novovymenovaným členom Akadémie je progresívny kňaz Maurizio Chiodi, ktorý nesúhlasí s cirkevným učením o neprirodzenej antikoncepcii. To však už akosi patrí k povahe pápeža Františka, ktorý je v svojich výrokoch a činoch nepredpovedateľný.

 

František je hlavou Cirkvi, ale zároveň je i sluhom služobníkov Božích

Pre mnohých členov kléru i Božieho ľudu je však dosť zarážajúce, ako promptne pápež reagoval na kritiku „ľavičiarov“, ako im vysvetľuje a zdôvodňuje svoje konanie, ale na druhej strane mlčí a neodpovedá na otázky, kritiky a výzvy z druhej strany, či sú už od kardinálov, biskupov, teológov, alebo od jednoduchých veriacich. Má na to právo, lebo ako povedal kardinálovi Gerhardovi Müllerovi: „Ja som pápež a ja nemusím uvádzať nijaké dôvody mojich rozhodnutí”. Anonymný anglický benediktín túto odpoveď komentoval slovami:  “Áno František je z milosti Božej hlavou Cirkvi, ale mal by pamätať aj na to, že zároveň je i servus servorum Dei, čiže sluhom služobníkov Božích.”

František Vnuk (24. januára 2018)