Biskupi Slovenska pripravili na začiatok Adventu pastiersky list

Bratislava 1. decembra (TK KBS) Konferencia biskupov Slovenska pripravila pre veriacich pastiersky list, ktorý sa bude čítať vo všetkých katolíckych kostoloch na Prvú adventnú nedeľu. Prinášame ho v plnom znení.

Drahí bratia a sestry!

Pred niekoľkými chvíľami sme na adventnom venci zapálili prvú sviecu. Pri jeho požehnaní sme prosili, aby tak ako na ňom bude pribúdať svetlo, rástla aj naša láska k Pánu Ježišovi. Advent je očakávaním Kristovho príchodu. Tešíme sa na Narodenie Pána a zároveň sa pripravujeme na jeho druhý príchod na konci čias.

V evanjeliu sme počuli ako Pán Ježiš predpokladá obavy svojich učeníkov: hovorí o znameniach na hviezdach, na slnku i na mesiaci, a tiež o strachu, ktorý s tým bude spojený. Učeníkom však dodáva odvahu, aby sa nebáli – majú zdvihnúť hlavu, lebo sa blíži ich vykúpenie. Na týchto slovách, ktoré sú adresované aj nám, vidíme starostlivosť Božieho Syna. Dopredu nás upozorňuje, že prídu ťažké chvíle, ale aj povzbudzuje, aby nás nepremohol strach a ponúka rady, ako dobre obstáť. Kristovi záleží na každom jednom z nás. V podobnom duchu si môžeme všimnúť aj starostlivosť svätého Pavla, ktorý píše Solúnčanom. Tiež im dáva rady, ako sa pripraviť na Pánov deň. A nemenej pozorný je aj prorok Jeremiáš, ktorého hlas zaznieva z dávnej minulosti – i on pridáva nádej a pripomína prísľub spásy, ktorý Boh určite splní.

Pokračovať v čítaní „Biskupi Slovenska pripravili na začiatok Adventu pastiersky list“

Antisemitizmus a antikatolicizmus riešme rovnako. + Video: Kritika migrácie bude trestným činom

Zosnulý kardinál Lustiger, bývalý arcibiskup Paríža, bol židom, ktorému matka zomrela v koncentračnom tábore. Vyrastal v ortodoxnej židovskej rodine.

Ako mladý chlapec raz prechádzal cez pútnické mesto Chartres a ako ortodoxný žid precitol zvedavosťou, ako vyzerá katolícky kostol a vstúpil dnu. Tento deň sa stal dňom jeho obrátenia.

Na inom mieste Francúzska jeho sestra zažila to isté a obaja sa stali katolíkmi. Ich otec sa s tým nevysporiadal celý život a to aj preto, lebo vinil kresťanov za koncentračné tábory. Kardinál Lustiger „evanjelizoval“ na dvoch frontoch. Kresťanov, ktorí nepoznali katechizmus a tvrdili, že Ježiš zomrel kvôli židom, vysvetľoval, že Ježiš zomrel kvôli hriechu, aby vykúpil ľudstvo, aj nežidov. Pred židmi hovoril, že nie kresťanstvo ale diabol využíva človeka na hriech a vraždenie. Diabol je otcom všetkého zla. Preto včerajšie argumenty poniektorých v NRSR, ktorí napadli Danka, že povedal túto teologickú a Cirkvou hlásanú pravdu o spasiteľskej obete Ježiša Krista, by mali upriamiť čas na štúdium katechizmu.

Pokračovať v čítaní „Antisemitizmus a antikatolicizmus riešme rovnako. + Video: Kritika migrácie bude trestným činom“

Spoločenstvo Ladislava Hanusa sa zastalo prezidenta Dr. J. Tisu. Kauza RTVS a Tiso: potrebujeme slobodnú diskusiu o dejinách

Zväčša pokojné vody mediálnych reflexií slovenskej histórie koncom októbra poriadne rozčerila krátka upútavka RTVS na reláciu Najväčší Slovák.


V nej sa objavila podobizeň prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa, zodpovedného aj za deportácie slovenských Židov v roku 1942, na titulnej strane dobového denníka Slovák, cez ktorú prešiel tieň šibeničnej oprátky, a zaznela otázka „Vojnový zločinec alebo mučeník?“.

Tento marketingovo geniálny ťah však vyvolal mediálnu búrku, vďaka ktorej o relácii vedia aj ľudia, ktorí nemajú televízor, a upútavku má dokonca preverovať aj Národná protiteroristická jednotka NAKA Prezídia Policajného zboru.

RTVS v reakcii na množstvo negatívnych reakcií a, zrejme rozhodujúco, na podnet mobilných operátorov Slovak Telekom a Orange, ktorí v prípade zaradenia Tisa do ankety odmietli spustiť SMS hlasovanie, stiahla nielen upútavku s Tisom, ale aj samotného Tisa z ankety. Celá kauza ilustruje neprajnú atmosféru pre historické polemiky na citlivé témy na súčasnom Slovensku, ale aj groteskné zlyhanie RTVS.

Prečo treba o Tisovi diskutovať

Podľa komentátora Denníka N Petra Morvayao Tisovi už odborná diskusia prebehla, dospela k pomerne jasnému výsledku a anketa RTVS je iba pokusom o spochybnenie tohto výsledku, čo prirovnáva k pokusu „dokázať, že je Zem plochá“. Z jeho komentáru implicitne vyplýva, že o Tisovi už vlastne diskutovať netreba a za pokusmi o ďalšiu diskusiu zrejme stoja perfídne či konšpirátorské zámery. Je to ale naozaj tak?

Veda je a principiálne musí byť otvorená revíziám skorších záverov a teda diskusia o nových vedeckých hypotézachje jej nevyhnutnou súčasťou. Problém preto nie je, že by niekto dokázal, že Zem je plochá, ale skôr s tým, že nedokáže v tomto smere predstaviť relevantnú vedeckú hypotézu.

Samozrejme, humanitné vedy vrátane historiografie používajú často rozdielne prístupy a metódy ako prírodné vedy. Okrem zistených faktov je veľmi dôležitá ich interpretácia, selekcia a vzájomné usporiadanie. Tiež však platí a musí platiť, že žiadne historické poznanie nie je konečné a nezvratné, pretože vždy môžu vyplávať na povrch nové fakty alebo niekto môže prísť s novou interpretáciou dnes známych faktov. Napríklad, informácie o misii ministra Jaromíra Nečasa prispeli k posunu interpretácie
tzv. Mníchovskej dohody. Nikdy tak nie je problém samotná diskusia, problémom môže byť jej úroveň. To sa týka aj diskusií o Tisovi.

Okrem toho verejná diskusia o historických témach nemusí vždy priniesť niečo nové pre historiografiu, ale môže, ako každá odborná diskusia, zvýšiť historické povedomie obyvateľstva. A aj niektoré mediálne reakcie na túto kauzu ukázali, že by to veru nebolo na škodu. Ako píše historik a Tisov životopisec Ivan Kamenec, o Tisovi sa dlhé roky šíria rôzne bizarné legendy (napr. o soche v Jeruzaleme), ale aj antilegendy.[1]

V samotnej upútavke a tiež v mnohých mediálnych reakciách sa objavilo tvrdenie, že Tiso je odsúdeným vojnovým zločincom. Nie je to však pravda. Predstavitelia spojeneckých veľmocí prijali 8. augusta 1945 Dohodu o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov európskej osi vrátane Charty Medzinárodného vojenského tribunálu. Práve pred týmto tribunálom prebiehal známy Norimberský proces podľa ustanovení charty, ktorá definovala zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny.

Jozef Tiso však nebol súdený Medzinárodným vojenským tribunálom, ale Národným súdom v Bratislave, ktorý súdil podľa tzv. retribučného nariadeniaSlovenskej národnej rady z 15. mája 1945. Toto nariadenie nepoznalo vojnové zločiny, ani iné trestné činy z charty, ale ustanovilo a definovalo iné retribučné trestné činy. Podľa rozsudku Národného súdu z 15. apríla 1947 tak bol Jozef Tiso odsúdený domáci zradca, kolaborant a páchateľ zrady na povstaní, nie však odsúdený vojnový zločinec. Navyše, aj z obsahovej stránky, vojnové zločiny podľa charty zahŕňali porušenia zákonov vojny a vojnových zvyklostí, čo retribučné nariadenie a ani rozsudok nad Tisom prakticky vôbec neobsahovali.

V tejto spojitosti sa niekedy spomínajú protichodné informácie o tom, či sa Tiso nachádzal alebo nenachádzal na zozname vojnových zločincov. Z právneho hľadiska a vzhľadom na to, že v našej právnej kultúre a civilizácii o vine a treste za trestné činy rozhoduje iba súd, nie úradníci či politickí predstavitelia krajín, však považujem otázku týchto zoznamov za bezpredmetnú.

Ďalšia antilegenda, ktorá sa v mediálnom diskurze objavila, spočíva v tom, ako to napísalanapríklad Soňa Pacherová v denníku Pravda, že „Tisov režim v 40. rokoch minulého storočia poslal na smrť do koncentračných táborov 70-tisíc Židov“. Ide tu nepochybne o najtemnejšiu kapitolu dejín Slovenskej republiky (1939 – 1945), avšak aj preto treba preukázať úctu k faktom a historickej skutočnosti.

Tisov režim má neodškriepiteľnú zodpovednosť za deportácie takmer 58-tisíc Židov v roku 1942. Deportácie sa diali po dohode so slovenskou vládou, vlastnými mocenskými a administratívnymi prostriedkami štátu. Prvé dva mesiace deportácie prebiehali bez právneho podkladu a v máji 1942 boli odobrené ústavným zákonom, ktorý schválil snem a podpísal aj prezident Jozef Tiso. K ďalším deportáciám došlo po potlačení povstania a týkali sa približne 13 500 osôb židovského pôvodu. Prebiehali však v nemeckej réžii za okupácie Slovenska a o priamej zodpovednosti slovenských predstaviteľov tu nemožno hovoriť. Slovenská vláda sa vtedy dokonca snažila deportáciám predísť.[2]

Ešte závažnejšie je tvrdenie o posielaní na smrť. Vieme, že drvivá väčšina deportovaných Židov bola na území okupovaného Poľska zavraždená v nacistických vyhladzovacích táboroch. Je však otázne, čo vedeli zodpovední predstavitelia na Slovensku, v tomto prípade najmä Tiso. Človek môže byť totiž nepochybne zodpovedný len za to, čo koná vedome a dobrovoľne. O tom, že by Tiso či iní predstavitelia štátu v čase rozhodnutia o deportácií židovského obyvateľstva v roku 1942 vedeli o tom, aký osud deportovaných čaká, neexistujú žiadne dôkazy. Nemyslel si to ani Anton Rašla,[3] jeden z Tisových obžalobcov pred Národným súdom, a nemyslí si to ani spomínaný historik I. Kamenec.[4] Na základe poznatkov, ktoré v súčasnosti máme, teda tvrdenie o posielaní na smrť neobstojí.

To však, samozrejme, nijako neumenšuje zodpovednosť Jozefa Tisa ako hlavy štátu za samotné deportácie, ich často násilný a krutý priebeh a neschopnosť, respektíve neochotu preveriť si či prakticky reflektovať hrozivé informácie o tragickom osude Židov v rukách nacistov, ktoré prenikali na Slovensko už aj v roku 1941 či neskôr v priebehu roka 1942.[5] Navyše aj toto je téma, o ktorej treba v súvislosti s Jozefom Tisom viesť odborné a seriózne diskusie.

Je relácia Najväčší Slovák vhodná platforma pre diskusiu?

Zo skutočnosti, že diskusia je potrebná, ešte automaticky nevyplýva, že anketová relácia Najväčší Slovák je vhodnou platformou. Dnes ani presne nevieme, ako presne bude táto relácia v slovenských podmienkach vyzerať. Je však zrejmé, že RTVS zlyhala a svoje pôvodné rozhodnutie si nedokázala obhájiť. Prvotný marketingový úspech vystriedal pocit trápnosti a neuváženosti.

RTVS učinila rozhodnutie stiahnuť Tisa – ktorý by sa možno nedostal ani do prvej desiatky, podľa prieskumu z marca 2018 je v očiach slovenskej verejnosti jednou z najzápornejšie vnímaných tuzemských historických osobnosti – z relácie tak, že na poslednú chvíľu, tesne pred spustením ankety, zmenila pravidlá. Podľa zmenených pravidiel „v rámci hlasovania nebude možné nominovať osobu, ktorá bola právoplatne odsúdená za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, za vraždu, vlastizradu a nebola rehabilitovaná“. Ako sme však vyššie ukázali, Tiso bol odsúdený za iné zločiny, a preto, prísne vzaté, by sa ho táto zmena pravidiel nemala týkať.[6]

RTVS tak zlyhala aj v tom, že nedokázala túto zmenu pravidiel napísať tak, aby boli precízne a nepochybné. Navyše, ak ich teda bude aplikovať rozširujúco, aby Tisa naozaj z ankety vylúčila, malo by to znamenať, že z ankety vypadnú aj ďalšie osobnosti odsúdené retribučnými súdmi na Slovensku, napríklad zakladateľ Svoradova a rímskokatolícky kňaz Eugen Filkorn či niektorí menej kontroverzní politickí dejatelia ako Karol Sidor, generál Ferdinand Čatloš alebo predseda snemu Martin Sokol. Zmena pravidiel by mala z ankety vylúčiť aj zbojníka Juraja Jánošíka, ktorý bol odsúdený za vraždua nebol rehabilitovaný, pričom aj on sa nachádza na jednej z upútaviek k relácii.

K otázke rámcovania možných adeptov na Najväčšieho Slováka sa vyslovil aj moderátor RTVS Martin Strižinec. Na facebooku napísal:„V zákone o RTVS sa píše, že jej programovú službu tvoria relácie založené na zásadách demokracie a humanizmu. Jozef Tiso ako prezident nezastával ani zásady demokracie, a už vôbec nie zásady humanizmu. Nepatrí medzi najväčších Slovákov.“ Ak by však boli do ankety pripustené iba osobnosti vyznávajúce zásady demokracie a humanizmu, zákonite z nej musí vypadnúť napr. aj Gustáv Husák, Ľudovít Štúr alebo Mária Terézia, čo sú ďalšie tváre z upútaviek projektu.

Komentátor Denníka N Roman Pataj poukazujezase na to, že aj keď bude Tiso z ankety vyškrtnutý, stále tam ostane napríklad Vasil Biľak, Gustáv Husák alebo osobnosti späté s komunistickým režimom. Tieto výhrady by sa dali vyriešiť zrejme iba osvojením nemeckého poňatia ankety, v ktorom mohli diváci hlasovať iba za osobnosti z vopred vybraného zoznamu . Potom by však vyvstal ďalší problém, a to do akej miery budú výsledky takej ankety autentické, respektíve či budú vôbec vypovedať o tom, aký majú Slováci vzťah k vlastným dejinám a ktoré historické osobnosti naozaj uznávajú. Predžuté jedlo totiž nemusí chutiť každému, takisto nie je každý spokojný s tým, čo môže byť na jedálnom lístku.

Nastavenie ankety a možností, ako a za koho v nej hlasovať, bolo od začiatku vecou RTVS. Túto úlohu očividne nezvládli a zmeny pravidiel, šité horúcou ihlou na poslednú chvíľu pod tlakom niektorých novinárov a časti verejnosti, prinášajú ešte viac problémov ako riešení. Touto reláciou však široké verejné diskusie o slovenských dejinách či konkrétne Tisovi, ako povedal jej producent Peter Núñez, snáď nekončia. Dôležité však je, aby boli odborné a pluralitné, čo, mimochodom, Slovenská televízia pri Tisovi v roku 2007 dokázala zrealizovať, a aby prebiehali v slobodnej atmosfére.

Účasť represívnych zložiek na diskusii o histórii?

To, že slobodná atmosféra nie je v súčasnosti silnou stránkou verejného diskurzu o kontroverzných historických témach na Slovensku, dokázala reakcia orgánov činných v trestnom konaní. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, do ktorého pôsobnosti patria trestné činy extrémizmu, vydal pokyn na preverenie upútavky RTVS Národnou protiteroristickou jednotkou NAKA Prezídia Policajného zboru. Nejde pritom o ojedinelý prípad.

Napríklad, po marci 2017 NAKA prešetrovala video Matice Slovenskej „Bez 14. marca“, ktoré uvažovalo o historickom vývoji, ak by Slovenský štát nevznikol. Trestné stíhanie však začaté nebolo. Aktuálne, od augusta tohto roku prebieha trestné konanie o amatérskom a jednostrannom dokumente Zavrhnuté svedectvá, v ktorom vystupujú len pamätníci s pozitívnymi spomienkami na Slovenskú republiku (1939 – 1945).

V spojitosti s reakciou na upútavku RTVS s Tisom si možno všimnúť trend, že v poslednom období sa všetky prejavy, ktoré obsahujú pozitívnejšie hodnotenia Tisa alebo ho dokonca ponúkajú ako jednu z dvoch antagonistických možností (upútavka), stretávajú s reakciou zo strany represívnych orgánov štátu. Zatiaľ, pravda, nebol nikto odsúdený, ale už aj samotné policajné vyšetrovanie spojené s mediálnym pokrytím prispieva k vytváraniu atmosféry zastrašovania. Kto nechce mať opletačky s políciou, radšej si zahryzne do jazyka, keď vidí, že aj šestnásťsekundovú upútavku verejnoprávnej televízie rieši elitná protiteroristická jednotka.

Voči všetkým spomínaným aktivitám možno mať oprávnené vecné výhrady, avšak reakcie prokuratúry či polície sú v slobodnej spoločnosti vrcholne nevhodné. Ak sa niekto dopúšťa historických manipulácií, reagujme na ne ich demaskovaním, nie volaním polície, podávaním trestného oznámenia či nebodaj lobovaním za sprísnenie protiextrémistickej legislatívy. Nehovoriac o tom, že následkom týchto represívnych zásahov sa kadejaké postavičky môžu štylizovať do pozície mučeníkov a nositeľov „zakazovanej pravdy“.

V roku 2008 vznikla okolo francúzskeho historika Pierra Noru tzv. Výzva z Blois , ktorú medzitým podporili stovky historikov z celého sveta. Píše sa v nej, že „v slobodnom štáte neprislúcha orgánom politickej moci stanovovať, čo je historická pravda a pod hrozbou trestnoprávnej zodpovednosti okliešťovať slobodu historika.“ Domnievam sa, že tento princíp neplatí iba pre historikov, ale pre všetkých, ktorí sa do historického diskurzu zapájajú.

Najnovšia kauza RTVS spojená s Tisom a spackaným spustením relácie Najväčší Slovák dokazuje, že o kontroverzných témach a postavách našej národnej histórie potrebujeme diskutovať. Na skutočnú diskusiu potrebujeme slobodnú atmosféru, ktorá nám dnes čiastočne chýba. Preto treba pokusy o jej rámcovanie represívnymi orgánmi štátu rázne odmietnuť.

Michal Malatinský, autor je právny historik

[1] KAMENEC, Ivan. Tragédia politika, kňaza a človeka. Dr. Jozef Tiso 1887 – 1947. Bratislava: Premedia, 2013, s. 117.

[2] KAMENEC, Ivan. Po stopách tragédie. Bratislava: Archa, 1991, s. 267 – 272.

[3] RAŠLA, Anton – ŽABKAY, Ernest. Proces s dr. J. Tisom. Bratislava: Tatrapress, 1990, s. 33.

[4] KAMENEC, Ivan. Tragédia politika, kňaza a človeka. Dr. Jozef Tiso 1887 – 1947, s. 122.

[5] Bližšie pozri diskusiu v mojej rigoróznej práci , s. 34 – 41.

[6] Retribučný trestný čin domácej zrady, za ktorý bol Tiso odsúdený, nemožno formálnoprávne stotožňovať s vlastizradou, ktorá bola v tom čase upravená v inom právnom predpise – zákone o trestných činoch proti štátu z roku 1940.

https://dennikn.sk/blog/1309044/kauza-rtvs-a-tiso-potrebujeme-slobodnu-diskusiu-o-dejinach/

Keď feministky šliapu po symboloch krásy ženy. Chystajú 8. 12. diabolské znesvätenie sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie?

Keď feministky šliapu po symboloch krásy ženy

Jeden z najsilnejších symbolov hodnoty ženy v našej kultúre je práve Panna Mária ako Matka a zároveň Panna. Dotýka sa tak archetypov prelínajúcich sa naprieč kultúrami a oslavuje hodnoty typické práve pre ženu. Na rozdiel od všeobecne šírených názorov v médiach, žena v stredoveku mala dosť slobodné postavenie nielen v porovnaní s takým osvietenstvom, ktoré v skutočnosti ženu v spoločnosti uponížilo a degradovalo (viď napr kniha Pernoud: Žena v dobe katedrál) ale aj v porovnaní s oveľa benevolentnejšou rímskou ríšou.

Práve stredovek priniesol kultúru gentlemanského správania (jedinečnú ktorá inde na svete nie je a ani nebola) sa voči ženám, ktorá síce až donedávna platila ale aj tú už feministky ničia pod zástavou údajného „oslobodenia ženy“, takže keď dnes žene dáte prednosť do dverí tak Vás na západe môže obviniť z urážlivého konania a harašmentu.

Pokračovať v čítaní „Keď feministky šliapu po symboloch krásy ženy. Chystajú 8. 12. diabolské znesvätenie sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie?“

Cirkevný historik Viliam Judák: Kňazský profil Dr. Jozefa Tisu k 50. výročiu smrti

Spomienka na významnú osobnosť
„Celá slovenská verejnosť sleduje vývoj udalostí okolo osobnosti Dr. Jozefa Tisu a zaujíma záporný postoj voči tým snahám, ktoré chcú vyvolať nenávisť voči jeho osobe. Týmto sa len zväčšuje neblahé trieštenie národa, ktorý najmä teraz mal by sa zjednotiť i vypäť všetky sily pre budovateľskú prácu. Bude patriť štátnickej prezieravosti a veľmi poslúži pokoju národa, keď sa prípad Dr. Jozefa Tisu vyrieši šetrným spôsobom a nie bezohľadnou tvrdosťou. Tieto zretele nás tiež pobádajú k tomu, aby sme predložili na uváženie a prajné vybavenie svoju prosbu.“

Týmito slovami zakončili rímskokatolícki biskupi Slovenska svoju žiadosť, ktorá bola viac prosbou, adresovanou Predsedníctvu SNR v Bratislave 8. januára 1946 vo veci kňaza, bývalého prezidenta Dr. Jozefa Tisu.
Žiaľ, mnoho z citovaných slov o rozdelení na báze postoja k jeho osobe akoby platilo aj päťdesiat rokov od jeho potupnej smrti (+18. apríla 1947 v Bratislave).
Postoje k osobnosti Dr. Jozefa Tisu (napr. 13. októbra v Bytči) sú pre rôzne dôvody protichodné, a to nielen u historikov, ale v širokých vrstvách obyvateľstva na Slovensku aj za hranicami.

Pokračovať v čítaní „Cirkevný historik Viliam Judák: Kňazský profil Dr. Jozefa Tisu k 50. výročiu smrti“

Už aj Taliansko sa pridalo ku krajinám odmietajúcim pakt OSN o migrácii. Kam sa pridá Slovensko?

Taliansko sa pridalo ku krajinám odmietajúcim schváliť pakt OSN o migrácii, ktorý sa má podpisovať na budúci mesiac

Globálny pakt o migrácii je na programe medzinárodnej konferencie v marockom Marrákeši 10.-11. decembra, ale Taliansko sa na nej nezúčastní. V stredu to vo vyhlásení uviedol taliansky premiér Giuseppe Conte. Dôvodom je, že vláda prenechala rozhodnutie, či dohodu podporiť alebo nie, parlamentu a zákonodarcovia nebudú o záležitosti diskutovať pred stretnutím v Marrákeši.

Oznámenie prišlo deň po tom, čo vicepremiér a minister vnútra Matteo Salvini, zástanca prísneho prístupu k migrácii a líder krajne pravicovej strany Liga Severu (LN), vyhlásil, že je “absolútne proti” tomuto paktu. Jeho postoj protirečil tomu, čo premiér Conte povedal v prejave v OSN v septembri, pripomenula tlačová agentúra DPA.

Pokračovať v čítaní „Už aj Taliansko sa pridalo ku krajinám odmietajúcim pakt OSN o migrácii. Kam sa pridá Slovensko?“