Moslimskí migranti a utečenci rozniesli Švédsko v zuboch. Švédsky národný policajný komisár Dan Eliasson prehovoril v národnej televízii a prosil o pomoc: „Pomôžte nám, pomôžte nám!”

Presadzovanie práva volá o pomoc a je to iba otázka času predtým, ako krajina bude potrebovať vojenský zásah zo zahraničia na to, aby sa zabránilo humanitárnej katastrofe.
10News informujú

Unikla správa, ktorá usúdila, že počet protiprávnych oblastí (zvyčajne označované ako „no-go zóny”) vo Švédsku je teraz celkovo 61. Je to zvýšenie od pôvodných 55 iba za jediný rok. Tento nárast zahŕňa, nielen celkový počet, ale tak tiež geografickú veľkosť týchto oblastí.

Švédsky národný policajný komisár Dan Eliasson prehovoril v národnej televízii a prosil o pomoc: „Pomôžte nám, pomôžte nám!” Povedal, pričom upozorňoval na to, že švédske policajné zložky nemôžu presadzovať zákon a preto musia požiadať dobré sily [viete si predstaviť že policajný prezident Tibor Gašpar by v TV zúfalo žiadal „dobre sily“ aby policajtom pomohli? – editor] v krajine, aby ich podporovali.

Expert na výskum, pokiaľ ide o destabilizované krajiny a príjemca serafínskej medaile švédskeho rádu z roku 2011, Johan Patrik Engellau pracuje s organizáciou akou je OSN a ďalšími, ktoré fungujú v krízových oblastiach. Tento expert varuje:

Pokračovať v čítaní „Moslimskí migranti a utečenci rozniesli Švédsko v zuboch. Švédsky národný policajný komisár Dan Eliasson prehovoril v národnej televízii a prosil o pomoc: „Pomôžte nám, pomôžte nám!”“

Zamyslenie pred nedeľou. III. Zachovanie nedele ako poslanie pre Slovensko

Veľa dnes počuť o poznatkovej spoločnosti. Možno sa opýtať, týka sa poznatková spoločnosť iba dni pracovných? Alebo aj dni sviatočných, najmä nedele?

Ak spoločnosť zaplavuje priemernosť, nedeľa stráca na význame. Poznatková spoločnosť nechce zrejme priemernosť. Znamená to, že rozumie významu nedele? Alebo platí, že nedeľa nemá nič s poznatkovou spoločnosťou, pretože tá stavia na rozume a práci. A čo už sa dá v nedeľu, dni pracovného pokoja s rozumom bez práce narobiť ?
Spoločnosťou, ktorá sa dnes chce volať „poznatková“ sa nepriamo zaoberal už sv. Tomáš Aquinský.

Rozlišoval medzi činorodým rozumom a rozumom bádavým. Rozum činorodý sa spája s produkovaním, výrobou, faktami, vecami, takými poznatkami, ktoré podliehajú zmene, v dôsledku vývoja. Činorodý rozum nie je spôsobilý nahliadnuť prítomnosť trvalých právd. Iba časné nahliadanie na problémy. Iba bádavý rozum vie rozpoznať trvalé pravdy. Bádavý rozum prináša mravné vhľady.

Pokračovať v čítaní „Zamyslenie pred nedeľou. III. Zachovanie nedele ako poslanie pre Slovensko“

Nanebovzatie Panny Márie. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší.

Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách – v arménskej i etiópskej.

Postupom času sa šíril na celú Cirkev. Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo. Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve – nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou.

Pokračovať v čítaní „Nanebovzatie Panny Márie. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené“

Spomienka na blahoslaveného Marka z Aviana, významného aj pre Slovensko

Marek sa narodil v meste Aviano (Pordenone) 17. novembra 1631. Ako sedemnásťročný vstúpil do Rádu menších bratov kapucínov a ako dvadsaťštyriročný bol vysvätený za kňaza.

Prvých sedemnásť rokov rehoľného života prežil celkom oddaný modlitbe a pokore a všetkým bol neznámy. Z poslušnosti ho potom povolali do kazateľskej služby. Prešiel veľkú časť Európy, vypočuli si ho davy v kostoloch a na námestiach, všetkých povzbudzoval k viere, k pokániu za hriechy, k obráteniu. Zvážiac jeho svätosť života a vážnu vznešenosť, najvyšší veľkňaz bl. Inocent XI. ho vymenoval za apoštolského misionára a pápežského legáta.

Tak sa mu otvoril prístup do kráľovských domovov; napomáhal spoločenstvo a svornosť vo vtedajšej dobe. Vo Viedni pomáhal cisárarovi Leopoldovi I. a cisárskej rodine. Podielal sa na diplomatickej misii v spolupráci s arcibiskupom Jurajom Pohroncom-Slepčianskym a poľským kráľom Jánom Sobieskym pri príprave bitky pri Viedni v roku 1683, aj dalsie roky duchovne sprevádzal vojakov pri oslobodzovaní územií južnej Európy.

Vyčerpaný mnohými cestami a apoštolskými námahami zomrel vo Viedni 13. augusta 1699, držiac v rukách znak Ukrižovaného, posilnený apoštolským požehnaním. Pápež Ján Pavol II. ho zaradil medzi blahoslavených dňa 27. apríla 2003.

Pokračovať v čítaní „Spomienka na blahoslaveného Marka z Aviana, významného aj pre Slovensko“

Kronika posledných dní pozemského života Andreja Hlinku (12. – 16. augusta 1938)

V piatok, 12. augusta sa zdravotný stavu Andreja Hlinku kriticky zhoršil. On sám cítil, že sa blíži jeho posledná hodina a začal sa pripravovať na odchod do večnosti.

Ako prvých pozval k sebe dvoch najmladších členov užšieho predsedníctva HSĽS, redaktorov Karola Sidora a Alexandra Macha.
Sidor sa nachádzal na Sliači, Mach v Trenčianskych Tepliciach. Obaja sa hneď ponáhľali do Ružomberka a na druhý deň (v sobotu, 13. augusta) o 15. hod. boli už pri Hlinkovi. Našli tam – okrem lekárov Dr. Kugajevského, doc. Filu a dvoch sestričiek – aj niekoľko blízkych spoločníkov umierajúceho (kapláni, dekan Scheffer, starosta Mederly). Títo im povedali, že v piatok (12. augusta) okolo 10. hod. Hlinka upadol do bezvedomia. Po niekoľkých injekciách sa prebral. Mal vysokú horúčku, 41 stupňov. Ticho prehovoril pár slov. Kaplán Ján Lojdl sa predmodlieval litánie k menu Ježiš po latinsky, Hlinka a prítomní odpovedali. Po modlitbe žiadal, aby k nemu zavolali niektorých starých priateľov a spolubojovníkov a potom opäť upadol do spánku.

V sobotu (13. augusta) prichádzali pozvaní ale i nepozvaní návštevníci. Prišiel senátor Karol Mederly, s ktorým Hlinka zotrval v dlhšom rozhovore. Po ňom prišiel jezuita páter Sahulčík s niekoľkými kňazmi a podal Hlinkovi sv. prijímanie. Popoludní nasledovali ďalší: biskup Ján Vojtaššák, senátor Dr. Karol Krčméry, redaktori Sidor a Mach, prof. Tylka, tajomník Ján Hollý, krajinský poslanec Matej Huťka, kňazi a kapláni z Ružomberka a okolia (Bačík, Húšťava, Šimičák, Lojdl, Stolárik) a regenschori Pavčo.

Pokračovať v čítaní „Kronika posledných dní pozemského života Andreja Hlinku (12. – 16. augusta 1938)“

Napomenutie dr. Hrnka od voličov

Vážený pán poslanec Dr. Hrnko, nedá mi a musím sa ozvať, vzhľadom na posledné dní, čo strana SNS robí.

V prvom rade ide o výroky Vášho predsedu – jeho infantilné výroky „ja sa za Kotlebu v zahraničí hanbiť nebudem!“ Takto sa nespráva štátnik a určite nie prezieravý štátnik, lebo toto čo robí je na najlepšej ceste zobrať hlasy nielen Kotlebovi, ale aj stratiť hlasy pre SNS. Ja viem, že Vy v SNS ste radi že ste sa do parlamentu aj zásluhou Vášho predsedu dostali, ale ten efekt mohol fungovať len v ostatných voľbách a nemusí to byť návod aj na nasledujúce.

Už som Vám písal, že by ste mali zrušiť inkvizičné novely zákonov proti extrémizmu od pani Žitňanskej, lebo takto sa Slovensko dostáva do 50-tých rokov. Ona si kľudne odstúpila a teraz tie zákony nik nevyčistí. Ba čo viac, Vás predseda chce ešte ďalšie zaviesť. Nestačí to, že NAKA prenasleduje ľudí zato, že niekto len podal podanie na konanie proti niekomu? Nedomysleli ste si že zákon je postavený tak, že môže postihnúť aj Vás? Nie je definovaný a extrémistická literatúra, to môže Byť aj Vaša knižnica, kde máte historické knihy napr. z prvej ČSR alebo prvej SR? Ide o predsedovu slepotu, alebo ho niekto riadi?

Pokračovať v čítaní „Napomenutie dr. Hrnka od voličov“