Veľkonočné paradoxy: Jeden zo záverov zjazdu ateistickej komunistickej strany mal za cieľ robiť z alibistických kresťanov Kristových svedkov. Spravili čosi, aby o viere vydávali svedectvo, aby si položili otázku, či chcú slúžiť Bohu alebo mamonu

Veľkonočná oktáva a vlastne celé veľkonočné obdobie vytvárajú priestor, aby veľká udalosť Veľkej noci mala možnosť doznieť a my sme ju mohli prechádzajúc od jednej témy k druhej rozmieňať postupne na drobné.

Možno sme si aj cez samotné veľkonočné sviatky museli neraz povzdychnúť: „všetko je inak, ako sme čakali“. A hovoríme to aj cez tieto dni, stále: „všetko je inak“ a najmä inak, ako by sme si priali. Aj v osobnom živote, aj v živote spoločnosti.
Historické udalosti Ježišovej Veľkej noci boli plné paradoxov. Aj v jeho prípade bolo všetko úplne inak, než si to zbožní židia, čakajúci na Mesiáša predstavovali a než by si to ktokoľvek trúfol predstaviť. Začali „hovoriť aj kamene“.

Stačí chvíľu si všímať reč paradoxov. Chtiac a najmä nechtiac sa tu do bodky napĺňali starobylé proroctvá a uskutočňoval Otcov plán spásy. Judášovi za Ježiša zaplatili chrámovými peniazmi, určenými na zakúpenie obetných darov; zaplatili mu sumu, za ktorú si bolo možné kúpiť otroka. Judášova zrada sa začala, keď Ježiš hovoril o chlebe života a dovŕšila práve vtedy, keď ho prijal. Učeníkom Ježiš v rozlúčkovej reči sľúbil, že práve za ich dobrotu ich budú nenávidieť. Svet neznesie, aby niekto búral jeho falošné zdanie dobra. Ježiš učeníkom nesľuboval, že ich uchráni od zla, ale že im pomôže nad ním zvíťaziť.

Pokračovať v čítaní „Veľkonočné paradoxy: Jeden zo záverov zjazdu ateistickej komunistickej strany mal za cieľ robiť z alibistických kresťanov Kristových svedkov. Spravili čosi, aby o viere vydávali svedectvo, aby si položili otázku, či chcú slúžiť Bohu alebo mamonu“

Kristianofóbia: Sri Lankou otriaslo počas Veľkonočnej nedele šesť explózií v troch kostoloch a troch hoteloch. Počet obetí stúpol na najmenej 207 mŕtvych

Foto J. Lada- zdroj: Google

Kolombo 21. apríla (TASR) – Na najmenej 207 mŕtvych a viac ako 450 zranených stúpol počet obetí šiestich výbuchov, ku ktorým došlo v nedeľu v troch katolíckych kostoloch a troch hoteloch na Srí Lanke. Medzi obeťami je aj 35 cudzincov. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie srílanskej polície.
Ilustračné foto – bombové útoky na Sri Lanke
Medzi obeťami výbuchov sú veriaci, ktorí sa na Veľkonočnú nedeľu zúčastňovali bohoslužieb, ako aj hoteloví hostia. Podľa AFP je medzi obeťami aj deväť cudzincov. Medzi cudzincami, ktorí pri výbuchoch zahynuli, sú občania USA, Británie a Holandska, uviedol pre AFP srílanský policajný zdroj.

Pokračovať v čítaní „Kristianofóbia: Sri Lankou otriaslo počas Veľkonočnej nedele šesť explózií v troch kostoloch a troch hoteloch. Počet obetí stúpol na najmenej 207 mŕtvych“

Vzkriesený odmietnutý

Prví ľudia, ktorí sprevádzali Ježiša v jeho ľudskom živote, boli si konečne istí, že sa začal jeho druhý, večný život. Zabitý, ktorý spal ako mŕtvola, zabalená do Nikodémových voňavých mastí a do Jozefovej plachty, vstal na tretí deň ako Boh.

Ale po koľkých vzpieraniach sa odovzdali tejto skutočnosti nepopierateľného návratu!

A predsa nepriatelia Kristovi, aby odvalili z cesty priveľmi zavadzajúci kameň, obžalovali zmätených a prekvapených učeníkov, že oni vymysleli, voľky-nevoľky, mýtus vzkriesenia. Oni, podľa Kajfáša a jeho spoločníkov, v noci tajne odniesli telo a potom rozhlásili, že jaskyňa je prázdna, aby voľajaký mystik ľahšie uveril, že Ježiš vstal z mŕtvych, a aby tak podvodníci mali možnosť pokračovať vo svojom zhubnom zavádzaní podľa príkladu mŕtveho vodcu.

Pokračovať v čítaní „Vzkriesený odmietnutý“

Kohúti spev

Len dvaja z jedenástich utečených oľutovali svoju zbabelosť a trasúc sa zďaleka šli v tieni múrov za kývajúcimi sa lampášmi, ktoré sprevádzali Ježiša do brloha bratovrahov: Šimon, syn Jonášov a Ján, syn Zebedeov.

Ján, ktorý nebol neznámy Kaifášovej čeľadi, vošiel do nádvoria paláca skoro súčasne s Ježišom, ale Šimon, hanblivejší a ustrašenejší, nechcel vojsť a ostal stáť pred dverami. Ján nevidiac kamaráta a pretože si možno želal, aby bol pri ňom pre útechu a možno aj na obranu, vyšiel po chvíli von a priviedol dnu aj Šimona. Ale keď prechádzali cez dvere, slúžka ho poznala: „Či ty nie si z učeníkov toho človeka, ktorého chytili?“

Ale Peter, ako keby sa cítil urazený, odpovedal: „Neviem a ani nerozumiem, čo rozprávaš; ja ho nepoznám.“ A sadol si spolu s Jánom k ohníku, ktorý sluhovia zapálili na dvore, pretože noc bola ešte studená, hoci už bol apríl. Ale žena sa len tak nedala a pristúpila k ohňu, dobre sa naňho podívala a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Nazaretským.“ Ale on začal prisahať a zapierať: „Hovorím ti, že ho nepoznám.“ Slúžka sa vrátila, krútiac hlavou. Ale chlapci, v ktorých to horlivé zapieranie vzbudilo nedôveru, lepšie sa naňho podívali a povedali: „Istotne aj ty musíš byť jedným z nich, lebo aj tvoja reč ťa prezrádza.“ Vtedy Šimon znova začal prisahať a zaklínať sa, že nie je z Ježišových prívržencov. Ale druhý, príbuzný Malchusa, ktorému odťal ucho, pretrhol mu reč svojím svedectvom: „Či som ťa nevidel s ním v záhrade?“

Pokračovať v čítaní „Kohúti spev“

Hodina temnôt

To je zberba, ktorá sa rojí ako včely okolo chrámu, ktorá ho obžiera, súc platená najvyšším súdom; najnižší paraziti svätyne, len ledabolo prestrojení za vojakov; zametači a vrátnici, ktorí v ten večer namiesto metiel a kľúčov pobrali meče.

Bolo ich veľa, „veľký zástup“, hovoria evanjelisti, čo aj vedeli, že idú proti dvanástim, ktorí majú len dva meče. Proroci, čo aj neohrození, naháňajú strach tej hlúpej spodine.
Tento napochytro zohnaný zástup prišiel s lampášmi a fakľami, akoby šlo o nejakú nočnú slávnosť. Bledé tváre učeníkov, fialová tvár Judášova akoby sa chveli v temravej žiare fakieľ. Kristova tvár, poznačená usadnutou krvou, ale žiarivejšia ako svetlo, skláňa sa k bozku Iškariotského.
„priateľu, načo si prišiel? Bozkom zrádzaš syna človeka?“

Ty vieš, prečo prišiel a vieš aj to, že ten bozk je prvým z múk a že ho najťažšie znáša. Ten bozk je znamením pre hajdúchov, ktorí nepoznajú tvár vinníka- „koho prvého pobozkám, ten je, a vezmite ho so sebou do bezpečia,“ – povedal predavač krvi cestou tým lumpom, ktorí šli za ním. Ten bozk je súčasne najhroznejším poškvrnením tých úst, ktoré v pekle tejto zeme hovorili rajské slová. Pľuvanie, údery na tvár a na ústa, ktoré uštedrí židovská zberba a rímska soldateska, ba aj huba namočená do octu, ktorá sa dotkne jeho úst, ľahšie sa dajú zniesť, ako to pobozkanie, pobozkanie úst, ktoré ho nazývajú priateľom a majstrom, ktoré pili z jeho pohára a ktoré jedli z jedného taniera.

Pokračovať v čítaní „Hodina temnôt“

Umývanie nôh

Vo chvíli, keď mu majú byť vyrvaní tí, ktorých miluje, chce podať najvyšší dôkaz lásky. Miloval ich neprestajne od tej chvíle, ako sú s ním; miloval ich všetkých, aj Judáša.
Miloval ich láskou, ktorá prevyšuje všetku lásku, láskou, ktorá bola taká veľká, že ju niekedy ani nevedeli pojať do svojich malých sŕdc. Ale teraz, keď má od nich odísť a stretne sa s nimi len vtedy, keď bude premenený a povýšený nad ľudskú prirodzenosť, prúdi všetok jeho dosiaľ neprejavený cit prúdom smutnej nežnosti. Pri tejto večeri, kde je On gazdom, chce byť k svojim priateľom dobrotivejší ako otec a poníženejší ako sluha. Je kráľom a poníži sa k povinnosti otroka. Je učeníkom a stavia sa pod učeníkov. Je Božím synom a príjme úlohu najopovrhovanejšieho medzi ľuďmi; je pravým, a pokľakne pred najnižšími, ako by bol posledný.

Toľko ráz povedal im, pyšným a žiarlivým, že pán má slúžiť svojím sluhom, že Syn človeka prišiel, aby slúžil, že prví majú byť poslednými. Ale tieto slová sa dosiaľ nestali podstatou ich duše. Lebo až do toho dňa sa škriepili, kto bude prvý a kto bude mať prednosť.

Pokračovať v čítaní „Umývanie nôh“