Ochrana života v debate O 5 minút 12 na druhú adventnú nedeľu a vrchol „kresťanského“ cynizmu

Debata politikov v relácii O 5 minút 12 dosiahla nevídané rozmery cynizmu v otázke ochrany ľudského života, kde i sám moderátor sugestívne podsúval argument klesajúcich „interrupcií“ ako dôvod prečo vôbec debatovať o tejto téme pred voľbami.

Treba na úvod poukázať na skutočnosť, že toto je otázka princípu spravodlivosti a elementárnej rovnosti v prístupe k ľudskému životu, kde každý ľudský život bez ohľadu na dĺžku jeho trvania a miesto pobytu má rovnakú hodnotu. Ide v podstate o to, že základné ľudské právo na život logicky prislúcha každej živej ľudskej bytosti bez rozdielu, čo v praxi znamená, že nikomu nemožno upierať formou legislatívnej diskriminácie toto právo žiť a existovať.

Absurdnosť vyššie uvedenej debaty opäť umocnil „kresťan“ Hlina, ktorý sa pokúsil odviesť od tejto základnej ľudskoprávnej otázky spravodlivosti, na ktorej sú založené všetky ostatné ľudské práva a vzťahy v civilizovanej spoločnosti, do roviny, či mala ĽSNS túto otázku vo svojom volebnom programe v roku 2016.

Pokračovať v čítaní „Ochrana života v debate O 5 minút 12 na druhú adventnú nedeľu a vrchol „kresťanského“ cynizmu“

Nepoškvrnené Počatie Panny Márie. Zasvätenie Slovenska Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie z 6. júla 1947

Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. (Zjv 12,1)

Dobre známy príbeh z knihy Genezis (Prvá kniha Mojžišova) nám hovorí o prvom hriechu našich prarodičov Adama a Evy. Previnili sa voči Božiemu zákazu nejesť zo stromu poznania dobra a zla (porov. Gn 2,15-16; 3,1-6). Kvôli tomu museli odísť z raja. Tento ich prvý hriech a jeho následky sa prejavili nielen na nich, ale aj na všetkých ľuďoch, teda aj na nás. Všetci prichádzame na svet s tzv. dedičným hriechom, ktorý máme po Adamovi a Eve. V tomto duchu žalmista volá: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať.“ (Ž 50,7). Iba Panna Mária bola od tohto hriechu uchránená. Nedotkol sa jej žiadny, ani dedičný hriech, diabol nemal nad ňou nijakú moc. Nebola však uchránená od všetkých následkov prvotného hriechu – poznala, čo je bolesť, vo svojom živote trpela, ale po skončení svojho pozemského života bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.

Pokračovať v čítaní „Nepoškvrnené Počatie Panny Márie. Zasvätenie Slovenska Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie z 6. júla 1947“

Vyjadrenie subkomisie KBS: Krstíme osoby, nie platne, autá, knihy. Subkomisia neuvádza, že aj krst krvi (mučeníctvo), a túžba po krste, má účinky krstu, hoci nie je sviatosťou

Vyhlásenie subkomisie pre náuku viery KBS: Správne používanie slova „krst“.
Všetky kresťanské denominácie na Slovensku pokladajú krst za prvú a vysoko cenenú sviatosť či obrad. Avšak tento originálny náboženský výraz „krst“ a „krstiť“ je často používaný v nesprávnom zmysle slova, čo sa niektorých veriacich bolestivo dotýka.

Slovník slovenského jazyka, okrem toho, že v prvom rade uznáva, že „krst“ je „kresťanský obrad prijatia dieťaťa alebo dospelého do cirkvi“, opisuje aj jeho druhoradé, ba až nevhodné významy. Ako druhoradé sa javia výrazy „krst ohňom“ či „krst bojom“, kde ide o istý obraz „vylepšenia“ v zmysle zocelenia sa, či posilnenia sa nejakého človeka.

Slovník berie na vedomie aj ďalšie, pre citlivých veriacich už nevhodné, významy tohto slova. Najmä ten, že ide o slávnostné „uvedenie“ alebo „odovzdanie“ nejakej veci do prevádzky či predaja (napr. krst lode alebo krst knihy). Slovník pozná aj ironizujúce hovorové „krstenie“ (teda riedenie či znehodnocovanie) nejakej cennej tekutiny, napr. vína či mlieka. A spomína aj expresívne vyjadrenia „krstenia“ v zmysle „napomínať, hrešiť, karhať“, napr. „otec vykrstil malého nezbedníka“.

Pokračovať v čítaní „Vyjadrenie subkomisie KBS: Krstíme osoby, nie platne, autá, knihy. Subkomisia neuvádza, že aj krst krvi (mučeníctvo), a túžba po krste, má účinky krstu, hoci nie je sviatosťou“

Aj nálepkovanie môže byť cenzúrou

„Cenzúra je vo Francúzsku faktom. Ak má niekto iný názor ako väčšina, nesmie hovoriť na verejných miestach. Ak máš iný názor, budeš označený za reakcionára alebo homofóba,“ hovorí parížsky arcibiskup Michel Aupetit.

V obšírnom rozhovore pre švajčiarsky portál 24heurs.ch sa arcibiskup Aupetit vyjadril ku kauze Sylviane Agacinskiovej. Táto francúzska filozofka a feministka, manželka bývalého premiéra Lionela Jospina, sa nedávno stala obeťou prenasledovania zo strany extrémistov LGBT.

V obavách pred ich protestami univerzita v Bordeaux musela zrušiť jej prednášku. Sylviane Agacinskiová totiž verejne vystúpila proti zákonu o oplodnení in vitro pre lesbické páry.

Podľa arcibiskupa Michela Aupetita sa cenzúra prejavuje tiež pohŕdaním, diskreditáciou a odmietaním diskusie.

Propaganda LGBT si našla priestor aj na stránkach Katolíckych novín

„Príkladom toho je reakcia ministerky zdravotníctva na výrok Francúzskej lekárskej akadémie, ktorá formulovala vážne výhrady k návrhu zákona o oplodnení in vitro. Namiesto polemiky s argumentmi predstavenými akadémiou ministerka reagovala s tým, že akadémia je spiatočnícka. Aj v tom spočíva cenzúra,“ podotýka parížsky arcibiskup.

Pokračovať v čítaní „Aj nálepkovanie môže byť cenzúrou“

Čo čakajú ekonómovia od zmien? Je Európa poklad? Akú identitu získali vstupom do EÚ krajiny V4?

Čitateľ už vie, že od 1.decembra 2019 máme „novú šéfku“ Európskej Únie a po našich voľbách vo februári 2020 budeme mať novú vládu. Nová Európska komisia (EK) pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej sa v nedeľu oficiálne ujala plnenia svojich povinností.

Nová exekutíva EÚ začala úradovať v deň desiateho výročia nadobudnutia účinnosti tzv. Lisabonskej zmluvy, ktorá zreformovala fungovanie Únie. Šéfka EK počas nedeľňajšej ceremónie v Bruseli vyhlásila, že jej tím komisárov má ambíciu zanechať budúcim generáciám Európsku úniu, ktorá bude silnejšia než je v súčasnosti. „Európa je poklad, ktorý sme zdedili. Je našou povinnosťou tento poklad zachovať“, vyhlásila von der Leyenová. Aká je možná a nutná explanácia, vedecké vnímanie tohto cieľa? Ekonómovia ho musia urobiť jasným, zrejmým. Iba tak budeme vedieť čo treba urobiť, alebo čo nás čaká, a či ho možno splniť.

Rôznorodá Európa

Z tohto pohľadu predovšetkým naši ekonómovia čakajú komplexnosť riešenia problémov ekonomiky Slovenska ale aj to, či aspoň takú komplikovanosť ba aj konfliktnosť riešenia problémov celej EÚ dokáže EÚ riešiť.

Pokračovať v čítaní „Čo čakajú ekonómovia od zmien? Je Európa poklad? Akú identitu získali vstupom do EÚ krajiny V4?“

O zlato sme už prišli niekoľkokrát, naposledy o 7,1 tony

Slovenský parlament chce, aby slovenské zlato bolo na Slovensku. Má pravdu? Má.

Zlatý poklad, teda zásoby menového zlata, sa v bývalom Česko-Slovensku začal tvoriť v roku 1919. Národná banka česko-slovenská (NBČS) vyhlásila zbierku a vypísala pôžičku, ktorú občania mohli upisovať zlatom či striebrom. Takto získala do roku 1925 3,2 tony zlata a 27 ton striebra. NBČS mala však vtedy už vyše 40 ton zlata. 12 ton prišlo z bývalej Rakúsko-Uhorskej banky v rámci delenia monarchie, časť zlata tvoril výsledok z podnikania štátu a nevedno aká časť pochádzala z Ruska, skade ho priniesli legionári. V roku 1918 dobyli Kazaň, kde bola uskladnená približne polovica cárskeho pokladu a časť z neho, zdá sa, že na pokyn Edvarda Beneša previezli cez Terst „do bezpečia“, do Čiech. V roku 1930 bolo v NBČS už 69 ton zlata a v roku 1938 takmer 95 ton. Väčšinu tohto zlata NBČS uložila v cudzine, najmä v Bank of England.

Po 15. marci 1939 skončilo česko-slovenské zlato, asi 68 ton, v rukách Nemcov. Zvyšok, 27 ton, ostal v Bank of England. Toto zlato sa stalo garanciou britských pôžičiek na financovanie česko-slovenskej exilovej vlády a zahraničného odboja. Povedzme otvorene, Česi a Slováci, ktorí s nasadením života bránili Britániu, si museli všetku výzbroj a výstroj zaplatiť našim zlatom…

Pokračovať v čítaní „O zlato sme už prišli niekoľkokrát, naposledy o 7,1 tony“