M. Tkáč: Ak by som sa mohol vyjadriť v mene Ľ. Štúra, skúsim to takto: Vzdávam vďaky Bohu a Kiskovi, že sa konečne môj portrét, ocitne v almarách skupinky občanov, ktorí si na mňa dosiaľ zväčša nespomenuli

Konečne
Chcem vyjadriť obdiv mužom (i ženám), ktorí prvého januára 2018 nabrali odvahu a predstúpili pred prezidenta Slovenskej republiky a prostredníctvom televízneho prenosu aj pred slovenský národ, bársako nimi hodnotený, a s natrčenými rukami prevzali vysoké štátne vyznamenania.

Bol to výročný deň vzniku Slovenskej republiky, dvadsiate piate výročie vzniku štátu, ktorý zväčša nechceli, kládli jeho vzniku prekážky, dokonca niektorí zutekali do zahraničia. Som skutočne rád, že po štvrťstoročí v zabudnutí sa vynorili z hmly a tmy úzadia a prišli. Na ich tvárach sa zračil pocit sladkosti svoje ocenenie prijímali zväčša s úsmevmi od ucha k uchu.
Pribinov kríž prevzali iní, „menši potentáti“, „naši“ boli ocenení Štúrovým radom. Všetkých sa mi nepodarí vymenovať, ale určite mňa a zaiste aj vás milo potešil pán Fedor Gál, ktorý vychrlil v oných časoch toľko jedovitých slov na adresu tých Slovákov, ktorí samostatný štát chceli. Teraz prišiel a prevzal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o ochranu ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike, aj keď v nej nežije. Pôsobí na diaľku.

Pokračovať v čítaní „M. Tkáč: Ak by som sa mohol vyjadriť v mene Ľ. Štúra, skúsim to takto: Vzdávam vďaky Bohu a Kiskovi, že sa konečne môj portrét, ocitne v almarách skupinky občanov, ktorí si na mňa dosiaľ zväčša nespomenuli“

Michelko: Kiskom ocenení Gál, Šimečka a Breiner prerazili dno protislovenskosti

Prezident SR Andrej Kiska pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky vyznamenal 25 osobností spoločenského a kultúrneho života. Podobne ako pred rokom, aj teraz vyvolalo ocenenie niektorých z nich najvyššími štátnymi vyznamenaniami protichodné reakcie.

V tejto súvislosti sa skloňujú najmä tri mená. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy totiž získali za “mimoriadne zásluhy na rozvoji demokracie a ochranu ľudských práv a slobôd” aj expolitik porevolučnej Verejnosti proti násiliu (VPN) Fedor Gál a publicista Martin M. Šimečka a za “mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry” hlava štátu ocenila hudobníka Petra Breinera.

“Pri príležitosti 25. výročia vzniku nezávislej SR dostali ocenenie jej najtvrdší kritici. Fedor Gál fatálne zlyhal, keď ako líder VPN urobil za jediný rok z 29-percentnej strany dvojpercentnú a musel potupne odísť do akože exilu v Prahe. Neviem, za aké zásluhy dnes dostal štátne vyznamenanie, pretože sa o Slovensko ničím nezaslúžil. Akurát začiatkom 90. rokov v maximálnej miere zdiskreditoval federalistickú tvár politiky a mnohých váhajúcich voličov svojou agresívnou a neznášanlivou antislovenskou politikou nahnal do košiara národne orientovaných strán,” reagoval na kontroverzný krok Andreja Kisku politológ Roman Michelko.

Pokračovať v čítaní „Michelko: Kiskom ocenení Gál, Šimečka a Breiner prerazili dno protislovenskosti“

1. január 2018 sviatok Panny Márie Bohorodičky a 25. výročie obnovenia slovenskej samostatnosti

Vkladal do nás pápež Ján Pavol II. svoje nádeje zbytočne?

Bol to november 1989 a jeho udalosti, ktoré otvorili cestu k našej štátnej samostatnosti. Bola obnovená pokojnou cestou rozdelením Česko-Slovenska práve pred 25 rokmi, 1. januára 1993.

Po náročných rokovaniach s českou stranou si Slováci obnovili svoj štát Slovenskú republiku, ktorá sa tak znovu objavila na mape sveta. V ten deň na svätej omši v Dóme sv. Martina (hlavným celebrantom bol arcibiskup – metropolita Slovenska Ján Sokol) som za spevu „Bože, čos’ ráčil…“ videl plakať od dojatia muža, ktorý mal na tom leví podiel: bol to Vladimír Mečiar. Ten istý Mečiar, ktorého teraz chcú zavrieť a minimálne mediálne popraviť, lebo nám vrátil štátnu samostatnosť.

Ako prvý cudzí štát Druhú Slovenskú republiku uznal Vatikán a to ešte pred týmto dňom, pred 1. januárom 1993. Svedectvo o tom vydal kardinál Ján Chryzostom Korec v článku Cirkev a vznik Slovenskej republiky 1. januára 1993. Okrem iného tam stojí:
«Vznikom Slovenskej republiky sa nám roztvára možnosť‘ ďalej rozvíjať nehatené zdravé tradície podlá potrieb čias. To by malo vzbudzovať radosť‘ a nadšenie v každom našom občanovi. Cirkev má pritom závažné poslanie – pripomínať‘ nielen veriacim, ale celému národu hodnotu a dôstojnosť‘ každého človeka, každej rodiny v duchu pravej ľudskosti a vlastenectva.

Pokračovať v čítaní „1. január 2018 sviatok Panny Márie Bohorodičky a 25. výročie obnovenia slovenskej samostatnosti“

Otvorený list Iniciatívy 2016 adresovaný riaditeľovi RTVS J. Rezníkovi. + Pokiaľ nezačne RTVS informovať objektívne, Harabin vypracuje podanie na Ústavný súd ohľadom zrušenia povinnosti platiť koncesionárske poplatky

E. Zelenayová: Je neprípustné, aby v RTVS redaktori podprahovo komentovali správy a deformovali verejnú mienku

V júni tohto roka zvolili poslanci NR SR v druhom kole hlasovania za nového riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka. Na čele verejnoprávnej inštitúcie nahradil Václava Miku v auguste. Mnohí si od jeho zvolenia sľubovali zmenu vysielacej štruktúry. Podľa Iniciatívy 2016 však k žiadnemu výraznému posunu nedošlo.

Aktivisti z Iniciatívy 2016 adresovali Rezníkovi otvorený list, v ktorom ho upozorňujú, „že RTVS si dlhodobo neplní povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 532 a nič sa v tomto smere nezmenilo ani po jeho nástupe do funkcie generálneho riaditeľa.“

Eva Zelenayová, ktorá patrí medzi aktivistov Iniciatívy 2016, ozrejmila, že za najväčšie dlhodobé nedostatky vo fungovaní verejnoprávnej televízie považuje bulvarizáciu a jednostrannosť spravodajstva i publicistických formátov. Za ďalší nedostatok pokladá uzavretosť pre názory z kruhov národne a kresťansky orientovaných osobností ako aj nevyzretosť moderátorov, keďže sú preferovaní najmä mladí ľudia. Vo vysielaní jej preto vzhľadom na uvedené najviac chýba pluralita.

O vyváženosti podľa jej slov teda vôbec nemôže byť reč. „Spravodajstvo je selektívne, časť informácií sa k verejnosti vôbec nedostane, ďalšie je poznačené obmedzenými znalosťami tvorcov správ,“ vysvetlila a dodala „množstvo príspevkov RTVS ponúka z druhej ruky. Je neprípustné, aby v RTVS redaktori podprahovo komentovali správy a deformovali verejnú mienku.“

Z koncepčného hľadiska sa podľa Zelenayovej v RTVS nič nezmenilo, preto nevníma vo vysielaní žiadny posun. „Generálny riaditeľ zatiaľ v ničom nepresvedčil,“ uviedla.

Pokračovať v čítaní „Otvorený list Iniciatívy 2016 adresovaný riaditeľovi RTVS J. Rezníkovi. + Pokiaľ nezačne RTVS informovať objektívne, Harabin vypracuje podanie na Ústavný súd ohľadom zrušenia povinnosti platiť koncesionárske poplatky“

Útok na egyptský pravoslávny kostol: útočilo pät tisíc moslimov, najmenej desať ľudí zahynulo

Egypt. Nejméně deset lidí zahynulo a více než jednou tolik bylo zraněno při dnešním teroristickém útoku na koptský pravoslavný kostel v egyptském Helwanu, jižně od Káhiry. K útoku došlo navzdory přísným bezpečnostním opatřením. Na ochranu křesťanů a turistů ve vánoční době povolala vláda více než 250 tisíc policistům a vojáků.

K útoku na křesťany došlo také 22. prosince ve vesnici Kafr al Wasline. Po modlitbě v mešitě obklíčilo pět tisíc muslimů budovu, v níž se křesťané setkávali na modlitbách. Část zfanatizovaného davu pronikla dovnitř a zcela zničila jeho výbavu, od liturgických knih a oděvů, přes veškerou výzdobu až po technické vybavení a mobiliář. Podle agentury AsiaNews byly důvodem útoky hlasy o tom, že vedle budovy má vyrůst zvonice.

(job)
http://www.radiovaticana.cz/clanek.php?id=26950

František Vnuk: Bude Amoris Laetitia semenom možnej schizmy?

Zvýšený zreteľ na úlohu svedomia

V apríli 2016 vydal pápež František apoštolskú exhortáciu Amoris laetitia, v ktorej predložil zhrnutie dvoch biskupských synod o rodine a manželstve.

Navrhol v nej “nový pastorálny prístup” k tejto pálčivej otázke súčasnosti (čl. 199), ktorý rozvinul v ôsmej kapitole tohto pápežského dokumentu. Tam sa zdôrazňuje, že pri morálnych rozhodnutiach sa má brať zvýšený zreteľ na úlohu svedomia.

Duchovní pastieri teda majú pomáhať veriacim nie iba v dôslednom zachovávaní príkazov a pravidiel, ale pri uplatňovaní tzv. “rozlišovania” (čl. 304).

Rozlišovanie malo sprístupniť plnšie zapojenie rozvedených a znovu zosobášených veriacich do plného života Cirkvi. K tomuto cieľu sa dospeje špecifickou analýzou danej situácie, pri čom bude treba brať do úvahy “poľahčujúce okolnosti” v osobnom rozhovore týchto rozvedených a znovu zosobášených osôb s duchovným poradcom (tzv. vnútorné fórum). Konečné rozhodnutie o “zapojení” sa prenecháva svedomiu dotyčných osôb (čl. 305, 300). Rozvedení a znovu zosobášení veriaci musia nadobudnúť pocit, že sú integrálnou časťou Cirkvi. “Nie sú vylúčení (“exkomunikovaní”) a neslobodno ich pokladať za takých, pretože aj naďalej ostávajú začlenení do Cirkvi.“ (čl. 243).

Pokračovať v čítaní „František Vnuk: Bude Amoris Laetitia semenom možnej schizmy?“