Boľševici v NR SR návrh na obmedzenie interrupcií zastavili. Zoznam exkomunikovaných poslancov z radov Cirkvi podľa výsledkov hlasovania. Upresní zoznam KBS?

Hlasovanie o návrhu posl. Blanára – nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Predseda AZR JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD. poslal policajnú hliadku aj na „Pána Ježiša Krista“ a „Matku Božiu Pannu Máriu“

Hlasovanie podľa klubov Vytlačiť stránku / Print page Národná rada Slovenskej republiky – hlasovanie poslancov Schôdza Schôdza č. 33 Dátum a čas 13. 6. 2018 11:05

Číslo hlasovania 11

Názov hlasovania Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana KOTLEBU, Rastislava SCHLOSÁRA, Milana UHRÍKA a Stanislava DROBNÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov (tlač 961) – prvé čítanie.

Hlasovanie o návrhu posl. Blanára – nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Pokračovať v čítaní „Boľševici v NR SR návrh na obmedzenie interrupcií zastavili. Zoznam exkomunikovaných poslancov z radov Cirkvi podľa výsledkov hlasovania. Upresní zoznam KBS?“

Video: M. Kuffa s transparentom „Nezabiješ“ opäť pred NR SR. Boľševici v NR SR obmedzenie interrupcií zrejme nepripustia. Holokaust detí bude pokračovať aj ďalej

Návrh na obmedzenie interrupcií zrejme poslanci zastavia, Fico sa vyhovára na spoločenskú objednávku.

Smutne bolo, že na občanov SR pred NR SR so soškami Fatimskej Panny Márie, obrázkami Panny Márie Guadalupskej a Božieho Milosrdenstva predseda AZR nepochopiteľne privolal políciu, aby ich odviedla!

Návrh na obmedzenie interrupcií zrejme Národná rada (NR) SR zastaví bez toho, aby o ňom reálne hlasovala. Má totiž na stole procedurálny návrh na zastavenie rokovania o tomto bode. Pokiaľ by v pléne tento návrh prešiel, snemovňa by nemusela hlasovaním jasne povedať, či s obmedzením súhlasí, alebo nie. Postup naznačil na tlačovej konferencii predseda Smeru-SD Robert Fico.

“Je podaný procedurálny návrh a bude prvý v hlasovaní. Na základe tohto návrhu sa žiada, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní,” povedal Fico, ktorý nesúhlasí s tým, aby sa žene obmedzovalo právo rozhodnúť sa, či do 12. týždňa interrupciu podstúpi, alebo nie. Žena podľa neho musí mať slobodnú voľbu.

Pokračovať v čítaní „Video: M. Kuffa s transparentom „Nezabiješ“ opäť pred NR SR. Boľševici v NR SR obmedzenie interrupcií zrejme nepripustia. Holokaust detí bude pokračovať aj ďalej“

Kard Ratziger: Kritizovanie pápežských vyhlásení je v prípade „omylu“ nevyhnutné

Budúci pápež Benedikt XVI. na začiatku sedemdesiatych rokov varoval, že pápeži môžu vydávať „vyhlásenia“, ktoré sú v rozpore s autentickou a historickou doktrínou Katolíckej cirkvi.

Dodáva, že v takom prípade je treba sformulovť„kritiku“ takýchto vyhlásení.

„Viera je založená na objektívnych faktoch Písma a dogmy, ktoré v temných časoch môžu takisto hrozivo zmiznúť z vedomia väčšej časti kresťanstva (štatisticky), bez toho, aby v žiadnom prípade nestratili svoj záväzný a povinný charakter,“ poznamenal otec Joseph Ratzinger v roku 1972.

V takýchto prípadoch by mal pápež „ísť proti štatistikám“, ktoré naznačujú popularitu falošných učení, „a ak to bude potrebné, robiť to tak rozhodne, ako je jasné svedectvo tradície,“ napísal Ratzinger.

„Na druhej strane, kritika pápežských vyhlásení bude možná a dokonca potrebná, pokiaľ im chýba podpora v Písme a v Kréde, teda vo viere celej Cirkvi,“ dodal.

Ratzinger sa domnieval, že aj „konečné záväzné rozhodnutie“ pápeža by nebolo platné, ak by neexistoval „žiadny jasný dôkaz zo zdrojov“ katolíckej doktríny.

„Keď nie je k dispozícii ani súhlas celej Cirkvi, ani nie je dostupný jasný dôkaz zo zdrojov, konečné záväzné rozhodnutie nie je možné. Ak by sa to formálne uskutočnilo, podmienky takéhoto činu by chýbali, a preto by sa mala nastoliť otázka jeho legitímnosti,“ napísal.

Tieto pasáže boli súčasťou diela s názvom „Das neue Volk Gottes“ („Noví Boží ľudia“), publikovaného v roku 1972 a znova publikovaného v antológii jeho diel „Fede, ragione, verità e amore“ (Viera, rozum, pravda a láska) v roku 2009, keď sa Ratzinger stal pápežom. Do angličtiny to bolo preložené kvôli nedávnemu príspevku na vysoko-čítanom blogu Rorate Caeli.

Citácie boli odhalené v súvislosti s prívalom obvinení z bezbožnosti a neposlušnosti, ktoré boli vrhané na signatárov „filiálnej korekcie“ pápeža Františka, ktorí sa snažili verejne napraviť pápežove vyhlásenia v súvislosti s niekoľkými „herézami“. Tie herézy ho obviňujú, že vyučoval vo svojej apoštolskej exhortácii Amoris Laetitia, týkajúcej sa podstaty hriechu, možnosti prijatia svätého prijímania v stave smrteľného hriechu.

Generálny vikár Opusi Dei, združenia katolíckych veriacich s globálnym dosahom a vplyvom, obvinil signatárov filiálnej korekcie za „útok na pápeža“ tým, že ho verejne opravili. Tento postoj zdieľa aj Robert Fastiggi, teológ a profesor teologického seminára. Hlavný hovorca signatárov, Joseph Shaw poznamenal, že súkromné pokusy o opravu pápeža sa nestretli s odozvou a že Kódex kánonického práva hovorí o „povinnosti“ veriacich niekedy oznámiť svoje názory ostatným katolíkom.

Podobné obvinenia boli vznesené aj proti štyrom kardinálom, ktorí ku koncu roku 2016 predložili päť otázok alebo „dubiu“ pápežovi Františkovi, a žiadali ho, aby objasnil niektoré body v Amoris Laetitia.

http://www.lifenews.sk/14209/kritizovanie-papezskych-vyhlaseni-je-v-pripade-chybajucej-podpory-nevyhnutne-tvrdi-budu

Video: Odvážne slová Mons. J. Oroscha o potratoch, homosexualite, čiernej totalite, nacizme, fašizme a neoliberáloch z radov duchovných na Slovensku

Kňazi v službách komunistov

Počas pôsobenia exkomunikovaného kňaza J. Plojhára vypracovalo ministerstvo zdravotníctva zákon, ktorý povolil interrupcie.

Príbehy dvoch slovenských kňazov, ktorí prešli na druhú stranu.

Najznámejším prípadom kňaza, ktorý kolaboroval s komunistickým režimom, je celkom určite Josef Plojhar. Rímskokatolícky kňaz z Českých Budějovíc, po prevrate v roku 1948 predseda spacifikovanej Československej strany lidovej a v rokoch 1948 až 1968 československý minister zdravotníctva. Do dejín vošiel najmä tým, že počas jeho pôsobenia vypracovalo ministerstvo zákon, ktorý povolil interrupcie.

Plojhar však nebol jediným kňazom, ktorý sa politicky exponoval v službách ateistického režimu a tento jav sa netýkal iba českých krajov. Hoci väčšina slovenských kňazov sa k režimu stavala odmietavo, našli sa aj takí, ktorí vysokými politickými postami v jeho službách nepohrdli. K najznámejším patria Alexander Horák a Jozef Lukačovič.

Ambiciózny zberateľ funkcií
Horák sa narodil v roku 1911 v Haliči, pri Lučenci a študoval v seminári v Rožňave. Tu bol aj vysvätený za kňaza. Po niekoľkých krátkych kaplánskych zastávkach ho v roku 1940 jeho nadriadený, rožňavský biskup Bubnič vyslal do Maďarska, kde sa stal správcom Spolku svätého Vojtecha. V prostredí maďarských Slovákov bol verejne aktívny. Redigoval časopisy Sloboda a Duchovný pastier. Kvôli týmto svojim aktivitám sa dostal do sporu s ostrihomským arcibiskupom Józsefom Mindszentym. Kameňom úrazu sa stala Horákova agitácia medzi dolnozemskými Slovákmi, ktorých nabádal k presídleniu na Slovensko.

Po prevrate v roku 1948 sa Horák vrátil do Československa a pokračoval v práci v Spolku svätého Vojtecha. Bol však ambiciózny a táto kariéra sa mu málila. Komunisti sa snažili vplyv cirkvi oslabiť aj tým, že sa ju pokúšali rozkladať zvnútra. Pre túto taktiku potrebovali spojencov aj v radoch katolíckych kňazov. Preto niektorým z nich pred voľbami v roku 1948 ponúkli miesta na takzvanej jednotnej kandidátke Národného frontu.

Alexander Horák.

Kňazi však mali politickú činnosť svojimi ordinármi zakázanú. Horák túto skutočnosť nerešpektoval a po voľbách dokonca prijal funkciu povereníka pôšt v Zbore povereníkov na čele s Gustávom Husákom. Tento orgán vznikol na základe Košického vládneho programu a do roku 1960 fungoval ako slovenská vláda, aj keď s obmedzenými právomocami. Rožňavský biskup Róbert Pobožný Horáka okamžite vyzval, aby kreslo odmietol, a keď to odmietol urobiť, suspendoval ho.

Jeho podriadený sa však už definitívne rozhodol prejsť na druhý breh. V 50. rokoch sa aktívne zapojil do Katolíckej akcie, ktorá mala byť akýmsi hnutím pokrokových katolíkov, s cieľom rozkladať cirkev zvnútra a odstaviť „reakčných“ biskupov. Zorganizoval tiež vytvorenie takzvaného Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva a stal sa predsedom jeho Slovenského výboru. Túto svoju činnosť sa Horák snažil podoprieť aj teologicky a napísal niekoľko brožúrok, v ktorých obhajoval spojenie kresťanstva a socializmu.

Pokračoval tiež v zbieraní politických funkcií. Do roku 1960 bol postupne povereníkom pôšt, spojov a hospodárstva. Keď tento orgán zanikol, stal sa predsedom Slovenského výboru Československého červeného kríža. Angažoval sa tiež pri vzniku Združenia katolíckeho duchovenstva – Pacem in Terris. Až do roku 1971 bol poslancom Federálneho zhromaždenia. Po odchode do dôchodku Horák pôsobil ako profesor na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave a ako farár v bratislavskom Čuňove. Zomrel v roku 1994.

Historik Ján Pešek vo svojej štúdii o Horákovi spomína aj skutočnosť, ako sa ešte v 70. rokoch Ústredný výbor KSS zaoberal problémom jeho dôchodku. Komunistickým pohlavárom sa zdal príliš nízky a rozhodli sa ho preto zdvojnásobiť. Okrem iného to zdôvodnili aj tým, že sa stará o výchovu svojich dvoch študujúcich dcér.

Agrárnik, demokrat, kolaborant komunistov
Príbeh Jozefa Lukačoviča sa od toho Horákovho vo viacerých veciach líši. Okrem čistého karierizmu je v ňom oveľa prítomnejší politický rozmer. A to ako zmysel istej politickej konzistentnosti, tak aj politickej zrady.

Lukačovič sa narodil v roku 1902 v Trnave, kde aj začal teologické štúdiá, v ktorých neskôr pokračoval vo Viedni. Po vysvätení za kňaza v roku 1925 pôsobil ako kaplán v Topoľčanoch, Komárne a Bratislave – Novom Meste. Neskôr odišiel z pastorácie a začal sa venovať pedagogickej činnosti a politike.

Na rozdiel od mnohých svojich kňazských súputníkov, ktorí uprednostňovali ľudákov, sa však angažoval v agrárnej strane. Spoluzakladal slovenský katolícky skauting a nejaký čas stál na jeho čele. Podľa historika Bohuslava Hlavu sa mu dokonca pripisuje autorstvo pozdravu „Na stráž!“, ktorý bol pôvodne pozdravom katolíckych skautov.

K HSĽS bol však kritický a v roku 1938 po jednej ľudáckej demonštrácii vyhlásil: „Keby ľudáci ešte raz usporiadali takú manifestáciu, akú mali v nedeľu, tak by sme proti nim postavili guľomety a všetko by sme vystrieľali.“ Za svoje politické aktivity bol Lukačovič často kritizovaný denníkom Slovák. Pravdepodobne z tohto dôvodu bol v roku 1939 prepustený zo služieb ministerstva školstva.

Po vzniku samostatného slovenského štátu sa Lukačovič po boku Lichnera a Ursínyho zapojil do odboja. V roku 1941 bol zatknutý a krátko väznený v Ilave. Po prepustení, na základe intervencie jeho rodiny u prezidenta Tisa, sa mohol vrátiť do pastorácie, ale až do oslobodenia zostal pod policajným dozorom.

Po vojne sa však opäť začal politicky angažovať. Stal sa členom vedenia Demokratickej strany (DS) a po voľbách v roku 1946, ktoré táto strana vyhrala, obsadil kreslo povereníka pôšt a informácií.

V tom čase však už slovenskí komunisti na čele s Husákom začali uskutočňovať svoj plán rozbitia DS. Na dosiahnutie tohto cieľa použili niektorých politikov DS. Patril k nim aj Lukačovič, ktorý zradil svojich spolubojovníkov z občianskeho odboja a začal ísť po ruke komunistom. Aktívne sa podieľal na vzniku bábkovej Strany slovenskej obrody a stal sa jej podpredsedom. V novom, už komunistami ovládanom Zbore povereníkov, prijal miesto povereníka techniky a v tomto orgáne na rôznych pozíciách zasadal až do roku 1960.

Podobne ako Horáka, aj Lukačoviča jeho biskup Ambróz Lazík vyzval, aby sa politického postu vzdal. Keďže odmietol, bol takisto suspendovaný. V roku 1951 však musel biskup suspendáciu pod nátlakom odvolať. Aj ďalej sa už jeho kariéra podobala tej Horákovej. Aktívne sa zapojil do Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva aj do Pacem in Terris.

Počas Pražskej jari v roku 1968 sa síce chvíľu prezentoval ako reformátor, ale po invázii vojsk Varšavskej zmluvy politicky prežil. Hoci už nie v úplne vrcholových pozíciách. Až do roku 1971 však bol poslancom Federálneho zhromaždenia a do roku 1975 členom Ústredného výboru Slovenského národného frontu.

Bol aj aktívnym publicistom a komunistický režim svojím perom až do poslednej chvíle obhajoval.

https://www.postoj.sk/28410/knazi-v-sluzbach-komunistov

Sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Čo hovorí sviatok Božského Srdca roku 2018?

Dnes [9. júna 2018] je sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.
Čo na to Fatima?

Pán Ježiš hovoril sestre Lucii o zasvätení Ruska Nepoškvrnenému Srdcu všetkými katolíckymi biskupmi. Povedal jej, prečo nalieha na tomto jedinečnom, verejnom akte úcty k Panne Márii. Sestra Lucia zaznamenala tieto skutočnosti v liste z 18. mája 1936 takto:

Ohľadom iných otázok, či je vhodné naliehať, aby sa dosiahlo zasvätenie Ruska? Odpovedám takmer tým istým spôsobom ako som odpovedala inokedy: Je mi ľúto, že sa to ešte nestalo, ale ten istý Boh, ktorý to žiadal, dopustil to… zdá sa mi, že ak by to Svätý otec urobil hneď teraz, Boh by to prijal a vyplnil by svoj prísľub, a bezpochyby týmto úkonom by Svätý otec potešil Pána Ježiša a Nepoškvrnené Srdce Márie.

Pokračovať v čítaní „Sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Čo hovorí sviatok Božského Srdca roku 2018?“

Historik F. Vnuk: Západná Európa sa odcudzuje svojmu kresťanskému dedičstvu

Americká prieskumná organizácia Pew Research Centre uverejnila v týchto dňoch – 29. mája 2018 – výsledky prieskumu verejnej mienky o náboženskej situácii v Západnej Európe.

Prieskum sa konal v 15 západoeurópskych krajinách (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko a Veľká Británia), prebiehal od apríla do augusta 2017 a pracovníci oslovili náhodne vybraných 24, 599 osôb.

Prvá otázka výskumu bola: „Pokladáte sa za kresťana, moslima, žida, budhistu, brahmanistu, ateistu, agnostika, iného náboženstva, alebo ste bez akéhokoľvek náboženstva?“

Na základe odpovedí rozdelili výsledky do štyroch skupín: Do prvej skupiny zaradili aktívnych veriacich kresťanov. 

Pokračovať v čítaní „Historik F. Vnuk: Západná Európa sa odcudzuje svojmu kresťanskému dedičstvu“