Myšlienky pred nedeľou. I. Neostávajme pod stromom lži

Vždy som veľmi rád, keď vidím ľudí v kostole. Aj preto, že šťastlivo prešli popod strom lži. Zrejme sa spýtate, popod aký strom lži som išiel, išla?

Dokonca, že sa teším, že ste neostali pod stromom lži. Jedna stará poviedka hovorí o tom, ako si lož a pravda rozdelili strom života. Lož pravde hovorí. Počuj pravda, ty vidíš ako ľudia trpia zo zápasu medzi nami. Sú tu vojny, revolúcie, krízy. Rozdeľme si tento strom. Buďme k sebe tolerantné, korektné. Ty pravda si dôležitejšia. Choď ku koreňom stromu, ten je dôležitejšia časť stromu. A ja ostanem v menej dôležitej časti stromu, v korune stromu. Tam páli slnko, fučí vietor, mrzne, prší dážď. Nejako to vydržím. Kvôli tebe.

A prostomyseľná pravda vošla ku koreňom. A lož v korune stromu začala klamať ľudí. Lákala ich obyčajnou lžou, dvojitou lžou, kedy si lož pribrala viacej klamárov.
Ale hlavne diabolskou lžou, kedy lož klame slovami pravdy. Dobre, že ste sa nezastavili a neostali pod týmto stromom lži a nepočúvali lož, ktorá v korune stromu lži klame. Najmä diabolskou lžou. Teda klamanie slovami pravdy.

Napríklad, načo pôjdeš do kostola, nechoď, aj doma sa môžeš pomodliť. To je pravda, ale klame v tom, že svätá omša sa nedá vymeniť za domácu pobožnosť.

Pokračovať v čítaní „Myšlienky pred nedeľou. I. Neostávajme pod stromom lži“

List rehoľného kňaza denníku „The New York Times”

Americký denník zverejnil list uruguajského misionára v Angole, ktorý u čitateľov vyvolal mimoriadne pozitívnu odozvu.

Drahý brat novinár, drahá sestra novinárka!

Som jednoduchý katolícky kňaz. Som hrdý na svoje povolanie a som v ňom šťastný: už viac ako dvadsať rokov žijem v Angole ako misionár.

Konštatujem, že v mnohých médiách, najmä vo vašom denníku, vidno nárast počtu článkov, ktoré sa zaoberajú pedofilnými kňazmi. Tieto sa publikujú s ľahkou a istou perspektívou, že budú mať emotívny dosah, keď sa v živote týchto kňazov budú hľadať a skúmať minulé omyly.

Samozrejme, že sa v tom ktorom meste v Spojených štátoch v 70. rokoch vyskytli pedofilní kňazi, v 80. rokoch v austrálskych farnostiach a existujú prípady aj v dnešnej dobe… Nepochybne, všetky sú odsúdeniahodné.

Pokračovať v čítaní „List rehoľného kňaza denníku „The New York Times”“

Izrael prijal zákon „o židovskej nadradenosti“. Búria sa proti nemu nielen Arabi, ale aj Židia. Podľa centra pre práva arabskej menšiny je to zákon s rysmi apartheidu

Pre novú právnu úpravu hlasovalo v 120-člennom parlamente 62 poslancov, proti bolo 55 zákonodarcov.

Arabskí poslanci okamžite kópie zákona roztrhali a boli zo sály vyvedení.
Kritizovala ho tiež izraelská opozícia, mnohé židovské organizácie v zahraničí aj prezident Reuven Rivlin.

Izraelský parlament dnes prijal kontroverzný zákon, ktorý krajinu definuje ako štát židovského národa. Arabčina je podľa neho už nie jedným z dvoch oficiálnych jazykov, ale jazykom so špeciálnym statusom, židovské osady sú národným záujmom a hlavným mestom je celý Jeruzalem.

Poslanci arabskej menšiny, ktorá tvorí pätinu z takmer deviatich miliónov obyvateľov Izraela, zákon kritizovali, rovnako ako izraelská opozícia a mnohé židovské organizácie v zahraničí. Pred prijatím normu kritizoval aj prezident Reuven Rivlin.

Pokračovať v čítaní „Izrael prijal zákon „o židovskej nadradenosti“. Búria sa proti nemu nielen Arabi, ale aj Židia. Podľa centra pre práva arabskej menšiny je to zákon s rysmi apartheidu“

Reakcie na článok KN pod názvom: „Na námestiach veselo, aj keď vážne“. Komentár biskupa Atanáza Schneidera: Aká je správna katolícka odpoveď na pochody Gay Pride?

Odpoveď na článok propagujúci gay pride v KN pod názvom: „Na námestiach bolo veselo, aj keď vážne“
Je šokujúcim, že taký článok mohol vyjsť v Katolíckych novinách! Arcibiskup Beran pri nástupe komunizmu a následnom ovplyvňovaní Katolíckych novín povedal: „Dnes už Katolícke noviny nie sú katolícke,“ a kresťanov dôrazne varoval, aby už tieto noviny nečítali. Slovenské Katolícke noviny sú dnes na tom horšie, ako v čase nástupu komunizmu po tzv. Víťaznom februári. Meniť ľstivým a rafinovaným článkom propagujúcim gay pride a homosexualitu verejnú mienku všetkých kresťanov na Slovensku je zločin proti Kristovej Cirkvi a proti Bohu! Katolícke noviny musia činiť adekvátne pokánie! Predovšetkým ale musí činiť pokánie KBS, ktorá za ne nesie zodpovednosť!

Po prečítaní tohto článku získava prostý kresťan dojem, že homosexualita už nie je hriechom a tzv. homosexuálne páry majú právo, aby boli postavené na rovnakú rovinu s prirodzeným manželstvom. A toto je hrubá manipulácia a zločin nielen proti slovenskému národu, ale aj proti Bohu!

Pokračovať v čítaní „Reakcie na článok KN pod názvom: „Na námestiach veselo, aj keď vážne“. Komentár biskupa Atanáza Schneidera: Aká je správna katolícka odpoveď na pochody Gay Pride?“

Ján Čarnogurský: Kto sa bojí Slovenských brancov?

V médiách prepukla hystéria proti Slovenským brancom. Aby sme ich ešte nepotrebovali! Ich vznik bol takmer zákonitý. Slovenská armáda nie je schopná ubrániť ani Bratislavu. Jej stavy klesajú a generáli a politici NATO jej prisúdili úlohu účasti na zahraničných naťáckych misiách a nie úlohu obrany vlastnej krajiny.

Minister obrany Gajdoš povedal, že nikto sa tu nebude hrať na armádu. Problém je v tom, že slovenská armáda sa hrá na armádu.

Máme zvyšovať branný rozpočet len, aby sme mali začo kupovať drahé americké zbrane, naposledy lietadlá. Ale v Sýrii sa ruské lietadlá ukázali lepšie ako americké a sú aj lacnejšie. Buďme radi, že máme mladých mužov, ktorí vo voľnom čase cvičia obranu vlastnej krajiny. Bez zbraní.

Druhým dôvodom je zvrátená ideológia, ktorá ovládla túto krajinu. Vlastenectvo sa stalo takmer nadávkou. Slovenskí branci pestujú aktívne vlastenectvo. Cvičia sa na obranu Slovenska, keby to bolo potrebné a zároveň pomáhajú tam, kde sa vyžaduje organizovaná mužská sila. Pri pochodoch LGBT nepomáhajú. Slniečkárske médiá ich zato kritizujú a dávajú najavo, že by privítali ich zákaz. Ak by sa tak stalo, pozvem ich cvičiť do Zamaguria a maskovať to zbieraním hríbov.

Pokračovať v čítaní „Ján Čarnogurský: Kto sa bojí Slovenských brancov?“

Historik F. Vnuk: Cena ľudského života

Ľudský život patrí k veciam svätým
(Melancholické úvahy pre letné mesiace)

Záchrana mladých thajských futbalistov, vo veku od 11 do 17 rokov, z čiastočne zatopenej jaskyne, kde vyše dvoch týždňov (od 23. júna do 10 júla) boli vystavení smrteľnému nebezpečenstvu), upútala pozornosť a súcit celého sveta. Príbeh sa skončil šťastlivo zásluhou záchrancov, speleológov,vojakov, hasičov a iných pomocníkov zo všetkých kontinentov. Milióny ľudí s napätím a súcitom sledovalo úsilie ochotných dobrovoľníkov, ktorí riskovali tak veľa, aby zachránili životy 12 chlapcov a ich futbalového trénera.

Prečo sa tak veľa ľudí z Ázie, Európy, Afriky, Ameriky, Austrálie sužovalo, staralo a modlilo za úplne neznámu skupinu dobrodružných mladíkov, uväznených v čiastočne zaplavenej jaskyni v ďalekom Thajsku? Preto lebo išlo o ten najcennejší dar, o ľudský život. Nič na tom, že išlo o ľudí, o ktorých sme predtým nič nevedeli, s ktorými sme sa nikdy nestretli a je veľmi pravdepodobné, že sa ani nestretneme. Ale keď išlo o záchranu ich života, boli nám takí blízki a vzácni, ako by patrili do našej rodiny. Každé dejstvo tejto dojímavej drámy nám priamo či nepriamo pripomínalo, aká nesmierne vysoká je hodnota ľudského života – života, ktorý začína počatím a končí smrťou.

U mnohých kresťansky cítiacich ľudí, dedičov a odchovancov európskej kultúry, toto všetko vyvoláva clivé otázky: Prečo si s rovnakou mierou neceníme ľudský život od jeho počiatku do jeho konca? Prečo je mnoho ľudských životov zmárnených umelými prerušeniami tehotenstva a skrátených neprirodzenými zásahmi zvonka? Prečo pripúšťame, aby interrupcie a eutanázia obmedzovali mieru rokov života, ktorú nám v svojej dobrote určila Božia Prozreteľnosť?

Pokračovať v čítaní „Historik F. Vnuk: Cena ľudského života“