Aliancia za voľnú nedeľu kritizovala chystaný rakúsky zákon o pracovnom čase. Príjme NR SR zákon na ochranu nedele, alebo budú občania Slovenska naďalej pracovať ako otroci a za žobrácku mzdu?

Viedeň 26. júna (KAP) Ostrú kritiku voči plánovanému zákonu o pracovnom čase vzniesla Aliancia za voľnú nedeľu. Rakúska vláda touto iniciatívou jednostranne vypovedala spoločenský konsenzus.

Plánované výnimky o pracovnom pokoji počas víkendov a sviatkov by zrušili voľnú nedeľu a sviatky. Ak bude platiť zákon tak ako je to naplánované, „potom sa stane nedeľná práca novou realitou pre všetkých, nielen pre zamestnancov v určitých odvetviach“.

Zamestnancov by mohli zaangažovať až do troch po sebe idúcich víkendov do práce v nedeľu, museli by bez prestávky pracovať až do 12 dní a nemali by absolútne žiadne právo na to, aby to odmietli, vystríha Aliancia a ďalej citujeme: „Prispievame k ′týždňom bez konca′“. Oprávnený záujem o pravidelnú, plánovanú a voľnú nedeľu ostane pri tomto návrhu zákona nepovšimnutý. To isté platí aj v prípade sviatkov: „Ak je nutné pracovať počas sviatkov, znamená to možnosť zaangažovať zamestnanca na Sviatok vianočný, na Veľkonočný pondelok a rovnako aj počas sviatkov, ktoré pripadajú na štvrtok“.

Pokračovať v čítaní „Aliancia za voľnú nedeľu kritizovala chystaný rakúsky zákon o pracovnom čase. Príjme NR SR zákon na ochranu nedele, alebo budú občania Slovenska naďalej pracovať ako otroci a za žobrácku mzdu?“

Extrémizmus a rasizmus na Tv JOJ? Herečka Z. Fialová o Vdp. M. Kuffovi ako posadnutá. Kuffa jej posiela požehnanie. Kňažko navrhuje interrupciu aj keď má niekto 45 rokov

O obmedzení interrupcií od ĽSNS sa napokon v septembri rokovať nebude

Novela zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktorá má významným spôsobom okresať možnosť ženy podstúpiť interrupciu, je opäť v parlamente. Znovu ju tam predložili poslanci ĽSNS, a to hneď potom, ako snemovňa na návrh Juraja Blanára (Smer-SD) v júni rozhodla, že o zákone ďalej rokovať nebude, o návrhu ako takom sa teda nehlasovalo.

Takýto postup totiž na rozdiel od neschválenia zákona umožňuje, aby predkladatelia právnu normu predložili opäť prakticky okamžite. Ak by poslanci novelu od ĽSNS neschválili, nebolo by ju možné predložiť skôr ako o pol roka. Plénum sa tak návrhom bude opäť zaoberať na septembrovom zasadnutí.

Kotlebovci chcú presadiť, aby potraty boli možné len v troch prípadoch. Prvým je, ak je ohrozený život matky, druhým, ak žena otehotnela v dôsledku trestného činu. Treťou možnosťou má byť, ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu.

Súčasné ustanovenie, ktoré dovoľuje interrupcie do 12. týždňa tehotenstva, chcú zo zákona vypustiť. Zároveň tam chcú doplniť pravidlo, že cudzinkám bude možné vykonať umelé prerušenie tehotenstva len v prípade ohrozenia ich života a s ich súhlasom.

Pokračovať v čítaní „Extrémizmus a rasizmus na Tv JOJ? Herečka Z. Fialová o Vdp. M. Kuffovi ako posadnutá. Kuffa jej posiela požehnanie. Kňažko navrhuje interrupciu aj keď má niekto 45 rokov“

Filipínca zabil násilný Slovák, kričí nápis na mieste vraždy

„Na tomto mieste hrdinský mladý Filipínec ochraňoval dve ženy, ktoré boli obťažované surovými mužmi.

Na snímke plagát v blízkosti miesta útoku na Filipínca Henryho Acordu. Foto: M. Repka

Za svoj výnimočný čin odvahy zaplatil svojím životom po útoku brutálneho Slováka,“ hlása nápis veľkými písmenami na plagáte nalepenom na stĺpe neďaleko miesta na Obchodnej ulici v Bratislave, kde nedávno zabili človeka.

Nebolo tam zdôraznené, že ho zabil surový bezcitný násilník, primitívny sadistický netvor, odpad ľudskej spoločnosti. Ale že ho zabil Slovák – toto považoval za dôležité zvýrazniť slniečkarsky aktivista, ktorého ktosi poveril výzdobou stĺpa na mieste, kde sa stal ten ohavný čin. Vyjadril tým opäť raz nechtiac postoj svoj a svojho kmeňa k štátotvornému národu „tejto krajiny“.

Aby bolo úplne jasné: toto nie je obhajoba tej odpornej ľudskej beštie, ktorá zbabelo napadla o dve hlavy menšieho statočného človeka Henryho Acordu a sadistickým spôsobom si na ňom realizovala svoje najnižšie pudy. To musí odsúdiť každý človek, ktorý má v sebe čo len trochu svedomia a charakteru.

Pokračovať v čítaní „Filipínca zabil násilný Slovák, kričí nápis na mieste vraždy“

Rakúsky kancelár pohrozil obnovením kontrol na hranici s Talianskom. Salvini: Humanitárne lode s migrantmi môžu zabudnúť, že zakotvia v Taliansku

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz upozornil, že jeho krajina obnoví kontroly na hranici s Talianskom, pokiaľ Nemecko pristúpi k zamýšľanému vracaniu migrantov priamo zo svojej hranice s Rakúskom.

Vyjadril sa tak v sobotňajšom rozhovore pre nemecký denník Bild, z ktorého citovala agentúra AP.

“Boli by sme na to pripravení a urobili by sme všetko potrebné, aby sme ochránili naše hranice,” povedal Kurz na margo zámeru nemeckého ministra vnútra Horsta Seehofera, predsedu Kresťanskosociálnej únie Bavorska (CSU), ktorý sa v otázke jednostranného vracania migrantov zo štátnych hraníc dostal do sporu so spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou, stojacou na čele sesterskej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU).

Pokračovať v čítaní „Rakúsky kancelár pohrozil obnovením kontrol na hranici s Talianskom. Salvini: Humanitárne lode s migrantmi môžu zabudnúť, že zakotvia v Taliansku“

Príbeh na zamyslenie: „Nič nie je také utajené, aby sa neprezvedelo.“

Bolo to dávno. Viac ako pol storočia nazad. Mala som dvadsať. V jedno jarné ráno som kráčala domov. Plná radosti a nadšenia. Áno, o 9 mesiacov budem držať v rukách svoje prvé dieťa. Darujem život…

Plesala som. I môj manžel sa tešil. Nosil nás v náručí…
Až do chvíle, kým predbežné vyšetrenie ukázalo, že niečo nie je v poriadku. „Potrat nie!“ vykríkla som. „Donosím! Darujem život!“ – bila som sa o svoje právo. Martin, veľvyslanec v cudzej krajine a môj vlastný manžel sa nevzdával: „Vieš, že si to nemôžeme dovoliť. Mať postihnuté dieťa, to sa nepatrí… Mám vysoké postavenie, skvelú kariéru. Ak by sme si ho nechali, pokazí nám celý život.“ Omdlela som. Od strachu, bolesti, od zmätku v ktorom som volala na celé nebo a prosila som o zmilovanie. Boh mlčal a ja som plná zlosti podpísala pri svetle zapadajúceho slnka papier, že dieťa privediem na svet, ale hneď po pôrode sa ho zrieknem. Neuvidím jeho tvár, odhodím svoje materstvo, odhodím svoje materinské mlieko a dovolím, aby…. život z môjho života bol daný inému.

Ó Bože, ako som ťa prosila o pomoc. Volala som, ale nemala som pri sebe nikoho, iba môjho manžela, ktorý ma ubezpečoval, že som sa rozhodla správne. Aké šťastie v nešťastí, že som nepodpísala potrat. A aká bolesť, keď som sa zriekla života, ktorý som počula plakať. Narodil sa nám chlapec…
A hoci som ho nevidela, moje srdce vedelo, že to nie je naše posledné stretnutie…

Pokračovať v čítaní „Príbeh na zamyslenie: „Nič nie je také utajené, aby sa neprezvedelo.““

Na Kragujevskom pamätníku poslovenčili priezviská a mená. Kragujevac: počesť zastreleným slovenským vojakom + Film: Štyridsaťštyri

Na Kragujevskom pamätníku poslovenčili priezviská a mená

Drahá mama, ja ich syn Janko… V parku na Stanovljanskom poli v Kragujevci je od roku 1934 dôstojný pamätník popravených štyridsiatim štyrom vojakom z tzv. trenčianskeho drotárskeho regimentu, ktorých zastrelili 8.júna 1918, pár dní pred skončením prvej svetovej vojny.

Zaujímal som sa, v ktorom z dvoch spoločných hrobov je pochovaný Janko Pittner z Trenčianskych Teplíc, alebo Viktor Kolibík, organizátor vzbury… Nie, to sa nikdy nedozvieme. Zastrelených vyzliekli, hodili do jamy, zasypali vápnom… V roku 1987 som bol so spisovateľom Vladom Dorčom z novosadského týždenníka Hlas ľudu prvý, kto zo Slovenska v kragujevskom múzeu študoval dokumenty popravených slovenských vojakov z náhradného práporu 71. pešieho pluku z Trenčína. Na ”postkarte” som si prečítal kópiu posledných riadkov odsúdenca a popraveného Jána Pittnera z Trenčianskych Teplíc:

”Drahá mama, ja, ich syn Janko, sa odoberám od mojej láskou vrelou milovanej mamičky, od zvlášť milovanej sestry a od milovaného bratríčka Otka, lebo mňa 8. júna poobede zastrelia. Tu im posielam 39 korún. Polovicu dajte na kostol a polovicu žobrákom. Takže sa s nimi rozlučujem, i s celou rodinou. Zbohom…”

Pokračovať v čítaní „Na Kragujevskom pamätníku poslovenčili priezviská a mená. Kragujevac: počesť zastreleným slovenským vojakom + Film: Štyridsaťštyri“