Mladík znetvoril sochu Panny Márie a Ježiška, “pretože bol nahnevaný”

V obci Nemčiňany v okrese Zlaté Moravce miestnych obyvateľov pobúril vandal, ktorý bezdôvodne zničil sochu Panny Márie, ktorú dala postaviť miestna farnosť z milodarov veriacich.

Poškodená socha Panny Márie v Nemčiňanoch

Podľa informácii televízie Markíza je z činu podozrivý 25-ročný muž, ktorý bol na návšteve u známych a ničením sochy si krátil čas.

Páchateľ na sochu Panny Márie a Ježiška začal hádzať kamene a pokračoval v tom, až kým ju neznehodnotil. Z plastiky odtrhol smaltovaný cíp z koruny a odlomil aj ruku malého Ježiška. Miestnych veriacich takéto správanie neprispôsobivého občana pobúrilo. “Ruky mu polámať,” reagoval nahnevaný obyvateľ obce. “Mám 72 rokov, ale takéto niečo som ešte nezažila. Je strašné čo sa dnes robí,” pridala sa dôchodkyňa.

Pokračovať v čítaní „Mladík znetvoril sochu Panny Márie a Ježiška, “pretože bol nahnevaný”“

Sulíkove “teplé rožky” pobúrili Slovákov. Takýto “náklad” zrejme nečakal. Strana SaS je odtrhnutá od reality bežných pracujúcich ľudí

Sulíkove “teplé rožky” pobúrili Slovákov . Takýto “náklad” zrejme nečakal. Strana SaS je odtrhnutá od reality bežných pracujúcich ľudí

Strana SaS, čím ďalej tým viac ukazuje ako je odtrhnutá od reality bežných ľudí. Potvrdil to aj jej predseda Richard Sulík, ktorý sa na sociálnej sieti posťažoval, že si počas Veľkonočných sviatkov nemôže kúpiť ani teplé rožky, keďže obchody sú zo zákona počas sviatočných dní zatvorené. Líder SaS tiež vyhlásil, že ak bude mať moc, tak tento zákon zruší. Sulík však týmto prehlásením rozpútal doslova búrku rozhorčených reakcií ľudí. V drvivej väčšine z vyše 13 000 komentárov sa naňho dobrého slova nenašlo.

Na veľký piatok, keď takmer všetci Slováci slávili sviatok, mal Richard Sulík “obrovské”problémy”: CHCELI STE SI DNES KÚPIŤ TEPLÉ ROŽKY? ZABUDNITE!

Pokračovať v čítaní „Sulíkove “teplé rožky” pobúrili Slovákov. Takýto “náklad” zrejme nečakal. Strana SaS je odtrhnutá od reality bežných pracujúcich ľudí“

Kaufland od utorka (3.4.) mení otváracie hodiny. V rámci našej firemnej kultúry nám záleží na vyváženom pracovnom a osobnom živote našich zamestnancov

Jeden z najznámejších supermarketov skracuje otváracie hodiny
Spoločnosť tvrdí, že to robí kvôli zamestnancom.

Kaufland od utorka (3.4.) mení otváracie hodiny. Po deviatej večer si v prevádzkach jednej z najväčších obchodných sietí nenakúpite. Spoločnosť tvrdí, že to robí kvôli zamestnancom.

„V rámci našej firemnej kultúry nám záleží na vyváženom pracovnom a osobnom živote našich zamestnancov. Chceme, aby mohli viac času venovať svojim rodinám či blízkym,“ uviedla k zmene otváracích hodín hovorkyňa spoločnosti Lucia Langová. Ako dodala, skrátenie otváracích hodín nebude mať žiaden vplyv na dohodnuté zmluvné podmienky zamestnancov.

Pokračovať v čítaní „Kaufland od utorka (3.4.) mení otváracie hodiny. V rámci našej firemnej kultúry nám záleží na vyváženom pracovnom a osobnom živote našich zamestnancov“

Pseudoliberál Sulík nedopraje ľuďom ani jeden deň odpočinku v týždni: V momente, kedy je vo sviatok zakázané mať otvorené obchody, sme ubrali slobody tým predavačkám, ktoré robiť chcú, lebo dostanú príplatok

Nebývalú vlnu rozhorčenia zožal predseda SaS potom čo zverejnil svoje vyjadrenie ohľadom zavretých obchodov počas štátneho sviatku, keď dostal chuť na čerstvé rožky a nemohol si ich kúpiť.

V Belgickom Bruseli, kde tento vzbúrenec proti Bohu pracuje si počas sviatkov a v nedeľu rožky nekúpi tiež. Rovnako ani v Rakúsku, Holandsku a v Nemecku, kde je nepracovná nedeľa chránená dokonca aj ústavou! A nepracuje sa napríklad ani v stavebníctve, strojárstve, poľnohospodárstve atď.

Písali sme o tom v článku: Chceli ste ísť dnes nakupovať? Zabudnite!

Napriek kritike si Sulík za svojim vyhlásením stojí a pridal nove argumenty prečo má pravdu.

Na poznámku že jeho chápanie a prezentovanie “slobody” je v skutočnosti“ sloboda na úkor neslobody iných“ zareagoval: „V momente, kedy je vo sviatok zakázané mať otvorené obchody, sme ubrali slobody tým predavačkám, ktoré robiť chcú, lebo dostanú príplatok. V tej diskusii jeden pán písal, že u nich v supermarkete boli práve tieto smeny rozchytané ako prvé.“

Pokračovať v čítaní „Pseudoliberál Sulík nedopraje ľuďom ani jeden deň odpočinku v týždni: V momente, kedy je vo sviatok zakázané mať otvorené obchody, sme ubrali slobody tým predavačkám, ktoré robiť chcú, lebo dostanú príplatok“

Historik Prof. František Vnuk: Storočnica Pittsburskej dohody….

V medzivojnových rokoch 1918-1938 bola Pittsburská dohoda jedným z najčastejších pojmov politického slovníka. Bola nielen živým svedectvom vierolomnosti zmluvného partnerstva, ale aj neutíchajúcim bojovým výkrikom ukrivdenej stránky.

Nepotrebne a zbytočne rozdelila obyvateľstvo Slovenska a jeho politickú elitu do dvoch nezmieriteľných táborov a vniesla nedôveru a nesvár do slovensko-českých vzťahov. Veľmi veľa času a úsilia, ktoré sa mali vložiť na budovanie spoločného domova a spoločného dobra, sa premárnilo v škriepkach a sporoch.

Dnes Pittsburská dohoda patrí medzí zabúdané lekcie z histórie. Nemalo by to tak byť, pretože ide o dokument veľkej historickej hodnoty. V dvadsaťročnom boji o jej uplatnenie je odrazom politického dospievania národa a jeho zápasu pre dôstojné miesto v rodine európskych národov; zápasu, ktorý odhalil tie najkrajšie vlastnosti mnohých, ale aj prejavy slabosti, neistoty a predajnosti iných slovenských politikov. Pri príležitosti stého výročia tohto významného dokumentu je namieste občerstviť si v pamäti okolnosti vzniku Dohody a dynamiku zápasov za jej uvedenie do života.

Pittsburská dohoda vznikla a bola podpísaná v americkom meste Pittsburgh dňa 30. mája 1918. Ako píše najlepší znalec jej pôvodu a osudov Konštantín Čulen v úvode svojej monumentálnej 450-stránkovej knihy o pôvode tohto dokumentu: „Pittsburská dohoda nebola dielom náhody. Vyvrela z pomerov, ovzdušia a politických náhľadov najslobodnejších Slovákov.“ Bola vyvrcholením politického programu, ktorý mal zaistiť budúcnosť národa v povojnovej Európe.

Pokračovať v čítaní „Historik Prof. František Vnuk: Storočnica Pittsburskej dohody….“

Politizovať či nepolitizovať? Katolíci sa nemôžu a ani nesmú odťahovať od politickej činnosti. Je našou katolíckou povinnosťou zúčastniť sa politického boja nášho štátu.

Porozprávali sme sa o predmete politiky. A teraz sa pýtajme: Akými otázkami sa zaoberá politika v našom štáte?

Katolíci sú povinní brániť svoju Cirkev všade, kde je napádaná. Keď je Cirkev napádaná v politike, musíme ju brániť v politike.

Sú to len otázky čisto svetské a hospodárske? Ani chýru! Na politickej aréne nášho štátu pretriasajú sa aj otázky čisto náboženské (napr. otázka vyučovania náboženstva, vystupovania z Cirkvi atď.) a stále sa prejednávajú otázky miešané, alebo cirkevno – politické (napr. manželské rozvody, otázka katolíckych škôl, spoluužívanie kostolov a cintorínov, spaľovanie mŕtvol atď.). U nás niet jednej jedinej politickej schôdze, na ktorej by sa nerozprávalo o náboženstve. Nepriatelia Cirkvi strhli náboženstvo do politiky a politickými zbraňami bojujú proti nemu. Za takýchto okolností sa katolíci nemôžu a ani nesmú odťahovať od politickej činnosti. Nám katolíkom na kompetentnom mieste bolo povedané: „Katolíci, budete mať toľko práv, koľko si ich vydobyjete!“ Tie práva možno si však v našom štáte vydobyť len politickými zbraňami. Je teda našou katolíckou povinnosťou zúčastniť sa politického boja nášho štátu.

Účasť v politickom boji nášho štátu žiada od katolíkov v prvom rade naše zákonodarstvo. To zákonodarstvo nás priamo núti do politiky. Podľa zákona totiž u nás každý jeden dospelý občan bez rozdielu pohlavia, rasy a národnosti, občan SR a trvale žije na území SR má právo voliť. (V rátane kňazov, biskupov a rehoľníkov.) No a keď je ten občan katolíkom, mal by politizovať po katolícky. Politickú činnosť žiada od nás katolíkov nielen štátne zákonodarstvo, ale aj blaho našej Cirkvi.

Pokračovať v čítaní „Politizovať či nepolitizovať? Katolíci sa nemôžu a ani nesmú odťahovať od politickej činnosti. Je našou katolíckou povinnosťou zúčastniť sa politického boja nášho štátu.“