Chápme a priznávajme svoje nedokonalosti a viny, lebo bez toho ani my, ani svet nebude lepší a iný

Vyzerá to tak, že svet nemohol byť stvorený ináč, ako bol stvorený a ani nemôže byť riadený ináč, ako je riadený.

To, že jeho doba je obmedzená, že nemusel existovať, že môže aj zaniknúť, je vlastne dôkazom toho, že má zmysel a bola to niekoho dobrá vôľa, že vôbec vznikol. Predpokladá sa a sú na to aj fyzikálne dôkazy, že vesmír, v ktorom žijeme, má maximálne 14 miliárd rokov. Je to zázrak, že existuje takto dlho, ale dá sa predpokladať, že ten Boh na jeho počiatku mal celú večnosť čas rozmýšľať, ako ho stvoriť tak, aby nejaký čas vydržal.

My ľudia sme stvorení na obraz Boží, tiež máme tendenciu rozmýšľať a špekulovať – napriek našim obmedzeným možnostiam a schopnostiam. Už tisícročia sa vzpierame tomu, čo nevyhnutne prichádza, chceme, aby to bolo lepšie a občas si aj predstavujeme, že by sme to zlepšiť vedeli a mohli. Naozaj dokážeme všeličo a prispeli sme k tomu, že mnoho vecí funguje ináč a lepšie, ako v dávnej histórii. Ale nezabúdajme na to, že nielen akési čisté zlo je škodlivé, zámerné a neodpustiteľné.

Pokračovať v čítaní „Chápme a priznávajme svoje nedokonalosti a viny, lebo bez toho ani my, ani svet nebude lepší a iný“

Všetky tie európske krajiny, ktoré trúfalo prijímajú utečencov, strhnú do nešťastia svoj vlastný ľud, lebo títo ľudia slúžia Satanovi v podobe Allaha

Pred kaplnkou Kútvölgyi som si sadla na jednu maličkú lavicu, kde som v tichosti rozjímala. Nečakane vyšiel z kaplnky ( ktorej dvere boli otvorené dokorán) Pán v snehobielom odeve a sadol si vedľa mňa, potom láskavo hovoril ku mne takto:

„Neboj sa, Ja som!“ Potom pokračoval ďalej : „Skrze udobrovanie Mojich Rán, chcem zachrániť vašu krajinu od všetkého toho trestu, ktoré už postihuje iné krajiny v plnom prúde.“ Pochopila som podľa týchto slov, že najhlavnejšou úlohou maďarského ľudu je udobrovanie Ježišových Rán za hriechy sveta.
Pred Eucharistiou sa veľmi pekne konala modlitba, ktorá bola často s doplnená tichom. V tom tichu som sa opýtala Pána, že čo je Jeho vôľa. Na toto Ježiš odpovedal: „Dcéra Moja, to chcem, aby ste boli jedno so Mnou ako na zemi tak na nebi.“

V súvislosti s tichom Ježiš povedal to: „V tichu môžete skutočne rozoznať podstatu Môjho božského a ľudského Srdca, lebo Ja odhalím tajomstvá Môjho mystéria pred dušami modliacimi sa v tichu. Svätí sa dokonale zjednotili so Mnou počas rozjímania v tichu.“

Pokračovať v čítaní „Všetky tie európske krajiny, ktoré trúfalo prijímajú utečencov, strhnú do nešťastia svoj vlastný ľud, lebo títo ľudia slúžia Satanovi v podobe Allaha“

Pohreb Andreja Hlinku (K 80. výročiu). Bude jeho telo v slovenskej pôde tým semenom, z ktorého ako náhrada vyklíči nový mohutný prínos, silný, veľký, neporušiteľný, večný

Žil hrdinský život pre slovenský národ, a preto žiť bude v národe!

Pohreb Andreja Hlinku sa konal v sobotu, 20.  augusta 1938. Bola to udalosť, akej Slovensko dovtedy nezažilo. Oficiálny záznam hovorí o prítomnosti štyroch biskupov: Ján Vojtaššák (Spiš), Michal Bubnič (Rožňava), Jozef Čársky (Košice) a Marián Blaha (Banská Bystrica), predstaviteľov vlády, parlamentu, kultúrnych ustanovizní, náboženských i stavovských spolkov a organizácií, 920 kňazov a 80.000 smútiacich účastníkov z celého Slovenska i zo zahraničia. Do Ružomberka bolo vypravených 17 zvláštnych vlakov.

Cirkevné obrady začali zádušnou sv. omšou o 10. hod. Celebroval biskup Ján Vojtaššák a príležitostnú kázeň povedal kanonik Dr. Karol Körper. Obrad rozlúčky pokračoval popoludní o 16. hod. na hlavnom námestí. Tu odzneli aj smútočné prejavy nad rakvou zomrelého. Ako prvý prehovoril starosta Ružomberka Anton Mederly. V mene prezidenta a vlády sa s Hlinkom rozlúčil ministerský predseda Dr. M. Hodža. Po ňom nasledovali ďalší rečníci: podpredseda snemovne Jozef Sivák (za parlament), podpredseda HSĽS Dr. Jozef Tiso (za stranu), Dominik Sloboda (za zahraničných Slovákov), kanonik Dr. Jozef Buday (za Spolok sv. Vojtecha), spisovateľ Jozef Cíger-Hronský (za Maticu slovenskú) a dekan Michal Bačík (za kňazstvo spišskej diecézy).

Pokračovať v čítaní „Pohreb Andreja Hlinku (K 80. výročiu). Bude jeho telo v slovenskej pôde tým semenom, z ktorého ako náhrada vyklíči nový mohutný prínos, silný, veľký, neporušiteľný, večný“

Moslimskí migranti a utečenci rozniesli Švédsko v zuboch. Švédsky národný policajný komisár Dan Eliasson prehovoril v národnej televízii a prosil o pomoc: „Pomôžte nám, pomôžte nám!”

Presadzovanie práva volá o pomoc a je to iba otázka času predtým, ako krajina bude potrebovať vojenský zásah zo zahraničia na to, aby sa zabránilo humanitárnej katastrofe.
10News informujú

Unikla správa, ktorá usúdila, že počet protiprávnych oblastí (zvyčajne označované ako „no-go zóny”) vo Švédsku je teraz celkovo 61. Je to zvýšenie od pôvodných 55 iba za jediný rok. Tento nárast zahŕňa, nielen celkový počet, ale tak tiež geografickú veľkosť týchto oblastí.

Švédsky národný policajný komisár Dan Eliasson prehovoril v národnej televízii a prosil o pomoc: „Pomôžte nám, pomôžte nám!” Povedal, pričom upozorňoval na to, že švédske policajné zložky nemôžu presadzovať zákon a preto musia požiadať dobré sily [viete si predstaviť že policajný prezident Tibor Gašpar by v TV zúfalo žiadal „dobre sily“ aby policajtom pomohli? – editor] v krajine, aby ich podporovali.

Expert na výskum, pokiaľ ide o destabilizované krajiny a príjemca serafínskej medaile švédskeho rádu z roku 2011, Johan Patrik Engellau pracuje s organizáciou akou je OSN a ďalšími, ktoré fungujú v krízových oblastiach. Tento expert varuje:

Pokračovať v čítaní „Moslimskí migranti a utečenci rozniesli Švédsko v zuboch. Švédsky národný policajný komisár Dan Eliasson prehovoril v národnej televízii a prosil o pomoc: „Pomôžte nám, pomôžte nám!”“

Zamyslenie pred nedeľou. III. Zachovanie nedele ako poslanie pre Slovensko

Veľa dnes počuť o poznatkovej spoločnosti. Možno sa opýtať, týka sa poznatková spoločnosť iba dni pracovných? Alebo aj dni sviatočných, najmä nedele?

Ak spoločnosť zaplavuje priemernosť, nedeľa stráca na význame. Poznatková spoločnosť nechce zrejme priemernosť. Znamená to, že rozumie významu nedele? Alebo platí, že nedeľa nemá nič s poznatkovou spoločnosťou, pretože tá stavia na rozume a práci. A čo už sa dá v nedeľu, dni pracovného pokoja s rozumom bez práce narobiť ?
Spoločnosťou, ktorá sa dnes chce volať „poznatková“ sa nepriamo zaoberal už sv. Tomáš Aquinský.

Rozlišoval medzi činorodým rozumom a rozumom bádavým. Rozum činorodý sa spája s produkovaním, výrobou, faktami, vecami, takými poznatkami, ktoré podliehajú zmene, v dôsledku vývoja. Činorodý rozum nie je spôsobilý nahliadnuť prítomnosť trvalých právd. Iba časné nahliadanie na problémy. Iba bádavý rozum vie rozpoznať trvalé pravdy. Bádavý rozum prináša mravné vhľady.

Pokračovať v čítaní „Zamyslenie pred nedeľou. III. Zachovanie nedele ako poslanie pre Slovensko“

Nanebovzatie Panny Márie. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší.

Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách – v arménskej i etiópskej.

Postupom času sa šíril na celú Cirkev. Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo. Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve – nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou.

Pokračovať v čítaní „Nanebovzatie Panny Márie. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené“