Ďaľší satanistický čin v bratislavskej Marianke

Ešte len nedávno sme uverejnili známu sochu matky s nenarodeným dieťaťom, ktorú niekto podpálil v Marianke, a už tu máme ďaľší rúhavý čin. Na tomto slovenskom najstaršom pútnickom mieste satanisti (nedá mi nazvať ich len vandalmi) odrezali hlavu svätej Bernadette a lurdskej Panne Márii odrezali v modlitbe zopnuté ruky.

Na ich kýpte posmešne nastokli vyhorené kahance a tabuľku vďaky za uzdravenie položili ku blízkym lavičkám. Socha sv. Bernadetty bola medzitým odnesená zrejme do „bezpečia“.
Je na mieste otázka: Dokedy toto budeme len tak trpieť, a za druhé: Po nie tak dávnom postavení figuríny moslimskej džihádistky v burke a so samopalom pri Dóme sv. Martina v Bratislave ako aj pornoškandálu v Dóme sv. Alžbety v Košiciach nie je naša Cirkev schopná na sakrálnych miestach resp. pred ich vchodmi nainštalovať bezpečnostné kamery? Tie má dnes hociktorá „trafika“, alebo bohatší majiteľ domu.. Čo vlastne chceme urobiť, aby sa takto nerúhali našej Nebeskej Patrónke a aby aj nás neponižovali a nerúhali sa katolíckej viere na Slovensku?

Kedy sa vlastne chceme konečne zobudiť? Alebo to v rámci „korektnosti“ budeme prehliadať? To by bola katastrofálna vizitka ako pre naše svedomie, tak i pre náš patriotizmus, ak vôbec ešte nejaký máme.

Anton Selecký

https://www.facebook.com/magnificat.sk/photos/pcb.1737763519587526/1737762132920998/?type=3

V. Palko: Fázami odkresťančenia prešli aj kresťanskodemokratické strany, lebo sa tvárili, že nevidia, že ich vládni partneri sa spájajú s opozíciu pre presadenie protikresťanských zákonov

VIDEO Vladimír Palko sa tvrdo pustil do gender ideológie: Ak s ňou nesúhlasíte, odsedíte si roky vo väzení. Prevrátila sa morálka. Je to úplne pomýlené.
Bývalý poslanec NR SR a exminister vnútra Vladimír Palko sa rázne postavil proti ratifikácii Istanbulského dohovoru, ktorý je podľa neho pokusom o prienik genderovej ideológie do nášho zákonodarstva. Zároveň pripomenul absurdné situácie, ktoré vznikajú postupným presadzovaním tejto novej kultúry do našej spoločnosti.

V rámci kampane Slovenský dohovor za rodinu sa uskutočnili v decembri minulého roka série verejných prednášok a stretnutí na zastavenie ratifikácie Istanbulského dohovoru. Organizátormi podujatí sú kňaz Marián Kuffa a predseda Aliancie za rodinu Anton Chromík, ktorí požiadali o príhovor v Žiline a Poprade aj bývalého ministra vnútra Vladimíra Palka.

Istanbulský dohovor je podľa Palka súčasťou širšieho príbehu a jeho znenie je pokusom o prienik genderovej ideológie do nášho zákonodarstva. „Keď vznikajú veľké spoločenské hnutia, tak nepredstúpia pred ľudí s tým, že chcú zlo, aby ich podporili. Nie. Prídu a povedia, že chcú robiť dobro a pomáhať. Spočiatku možno aj pomôžu, ale potom to dovedie ľudí do obrovskej tragédie,“ tvrdí bývalý politik, pričom pripomenul, že boľševici pred sto rokmi tiež na rovinu nepovedali, čo chcú urobiť, a nakoniec počet obetí komunizmu bol sto miliónov.

Pokračovať v čítaní „V. Palko: Fázami odkresťančenia prešli aj kresťanskodemokratické strany, lebo sa tvárili, že nevidia, že ich vládni partneri sa spájajú s opozíciu pre presadenie protikresťanských zákonov“

Keď sa pred dvadsiatimi piatimi rokmi rozpadlo Československo, Češi Slovákov tak trocha oklamali. Ide o českú štátnu vlajku. Je nelegálna!

Neznámá historie české vlajky. Proč se Slováci zlobili? Názor 
Zášť, která jen tak nezmizí. Čtvrtstoletí od rozdělení Československa vytýkají Slováci Čechům podvod s vlajkou. Má být úplně jiná.

Když se před pětadvaceti lety rozpadlo Československo, Češi Slováky tak trochu oklamali. Nejde o to, že by Praha, a osobně Václav Havel, zlikvidovala slovenský zbrojní průmysl. Jde o jinou věc, snad o maličkost, podvůdek, který ale Slovákům stále leží v žaludku. Jde o českou státní vlajku. Je nelegální!

Česká republika oficiálně nemůže používat současnou vlajku. Bílo-červený prapor s modrým klínem, měl zaniknout společně s Československem 1. ledna 1993. Dohodli se na tom federální poslanci. Čeští politici na to „jakoby“ zapomněli a dál provokují Slováky. Jak se to celé semlelo?
Vlajku s klínem mělo Československo od března 1920, do té doby se používala tradiční bílo-červená standarta, stejná jako polská vlajka. Byla tradiční vlajkou Čech, stejně jako v Polsku vycházela ze středověkého erbu. Na rudém poli byl v české variantě umístěn stříbrný lev, v polské orlice.

Pokračovať v čítaní „Keď sa pred dvadsiatimi piatimi rokmi rozpadlo Československo, Češi Slovákov tak trocha oklamali. Ide o českú štátnu vlajku. Je nelegálna!“

Nečakaný krok obchodníkov spoločnosti COOP Jednota: Po sviatočnom zákaze predaja zatvoria aj v NEDEĽU! + Nechceme inú nedeľu?

Zákon im to neprikazuje, no aj tak zatvoria. V desiatkach supermarketov slovenského obchodného reťazca nenakúpite okrem štátnych sviatkov už ani v nedeľu. Vieme, čo je za týmto vážnym rozhodnutím!
Od Nového roka v niektorých obchodoch na Slovensku nenakúpite. Keď sú obchody u nás zatvorené, Slováci zvyknú vyraziť na nákup k susedom. Ilustračné foto
Spoločnosť COOP Jednota tvrdí, že v nedeľu by mali byť zatvorené všetky obchody na Slovensku. 
V sobotu 6. januára bola väčšina maloobchodných predajní povinne zatvorená pre štátny sviatok. O deň neskôr v nedeľu už obchody fungovali normálne, no desiatky predajní spoločnosti COOP Jednota v Trnavskom kraji zostali aj tak zatvorené.

Pokračovať v čítaní „Nečakaný krok obchodníkov spoločnosti COOP Jednota: Po sviatočnom zákaze predaja zatvoria aj v NEDEĽU! + Nechceme inú nedeľu?“

Benedikt XVI.: Očakávalo sa, že teologické fakulty sa postavia ako pevný múr proti marxistickým snahám. No stali sa ich ideologickým centrom

Takmer za noc, sa existencialistická schéma zrútila a nahradila ju schéma marxistická.

Vo februári roku 1964, krátko po odchode našej matky, vyzvali môjho brata, aby nahradil Theobalda Schremsa na mieste učiteľa zboru regensburského dómu a stal sa tak riaditeľom slávneho zboru „Malých spevákov regensburskej katedrály“.

Pokojný život v Traunsteine sa teda navždy uzavrel a staré cisárske mesto na Dunaji Regensburg, ktoré sa doposiaľ stálo na okraji naších životov, sa stalo naším spoločným orientačným bodom. Tam sme sa stretávali počas dovoleniek a tam sme sa čoraz viac cítili doma. Ale koncil medzitým pokračoval a ja som žil medzi Münsterom a Rímom. Záujem o teológiu, ktorý bol už predtým veľký, ešte viac rástol. Pod vplyvom často veľmi vzrušujúcich správ o rokovaní otcov. Vždy, keď som sa vrátil z Ríma, videl som v Cirkvi a medzi teológmi čoraz ťažšie rozpoloženie.

Viac a viac vládol dojem, že v Cirkvi nie je nič nemenné, že všetko môže byť predmetom revízie.

Koncil čoraz väčšmi pripomínal veľký cirkevný parlament, ktorý mohol všetko zmeniť a obrátiť naruby podľa ľubovôle. Bolo viac než zjavné, že narastá nevôľa voči Rímu a kúrii, ktorí sa zdali skutočnými nepriateľmi pokroku a všetkého nového. Témy koncilových diskúsií sa čoraz častejšie predkladali podľa straníckej schémy typickej pre moderný parlamentarizmus. V Nemecku ešte stále v podstate vládol súhlas s podporou obnovy, ale postupne sa napätie a rozdielne názory typické pre koncil začali objavovať a aj v našej cirkevnej založenej krajine. Ale tu bol ten proces ešte radikálnejší a hlbší.

Pokračovať v čítaní „Benedikt XVI.: Očakávalo sa, že teologické fakulty sa postavia ako pevný múr proti marxistickým snahám. No stali sa ich ideologickým centrom“

R. Malý: Opevnená hradba, alebo poľná nemocnica?

Opevněná tvrz nebo polní nemocnice?
Patřím ke generaci těch katolíků, kteří v mladém věku zažili II. vatikánský koncil. Až do omrzení jsme poslouchali a četli, že Církev přestala být „opevněnou tvrzí“, jak ji prezentovaly papežské dokumenty od Syllabu bl. Pia IX. až po encykliku Humani generis Pia XII., a stala se „místem dialogu“.

Nebožtík kardinál Miloslav Vlk později Katolickou církev vyzval, aby byla „domem ze skla“, kde je všechno vidět, neboť prý jedině takto lze uskutečnit autentický dialog s křesťany jiných vyznání, s reprezentanty jiných náboženství a také s ateisty, agnostiky atd.

Nynější papež František I. přišel ale s ještě jiným termínem. Církev se údajně musí stát „polní nemocnicí“. A já se ptám: Není tato polní nemocnice, jakou on chce z Církve udělat, právě důsledkem toho, že Církev přestala na II. vatikánském koncilu být hradem, z něhož, jak trefně napsal G. K. Chesterton, lze „elegantně plivat na kolemjdoucí“?

Pokračovať v čítaní „R. Malý: Opevnená hradba, alebo poľná nemocnica?“