Kategória: Sv. prijímanie do ruky?

Aj Vdp. Ivan Konečný Sviatostným Spasiteľom požehnáva všetky tri dediny farnosti Považské Podhradie

Pozdrav Pán Boh!

Čítal som dnes správu o tom, ako pán farár požehnáva farnosť Veľké Kostoľany. Ja som od júla minulého roka na dôchodku, ostal som bývať vo farnosti Považské Podhradie, kde som bol 17 rokov farárom.

Odvtedy, ako boli zakázané sv. Omše v kostoloch, idem každý deň autom so Sviatostným Spasiteľom a požehnávam všetky tri dediny farnosti – nie síce tak slávnostne ako v Kostoľanoch, ale určite s rovnakou vierou a dôverou i s pokorným a pokojným odovzdaním do vôle Božej.

Pokračovať v čítaní „Aj Vdp. Ivan Konečný Sviatostným Spasiteľom požehnáva všetky tri dediny farnosti Považské Podhradie“

(Mnohí nás dnes chcú presvedčiť, že najlepším liekom na epidémiu je zatváranie kostolov, rušenie sv. omší a že epidémie nemôžu byť Božím trestom.
Prečítali sme si v Kronike sv. Gregora z Tours ako v 6. storočí konal, pri jednom z najväčších morov aký kedy Európu postihol, pápež sv. Gregor Veľký a aj Gunthramn, kráľ Frankov. Máme dnes, zdá sa, lepších teológov ako bol sv. Gregor Veľký a tí nám už vysvetlili, že epidémia nemôže byť Božím trestom a lepších vládcov, ktorí rovno zatvorili kostoly. Pozn. red.)

A rozšírila sa vtedy zvesť, že mesto Marseille je strašne pustošené morom a že sa tá choroba rýchlo rozšírila až po dedinu Octavus v kraji lyonskom. Ako dobrý kňaz, ktorý sa stará o liečebné prostriedky, aby s nimi hojil rany hriešneho ľudu, vydal kráľ nariadenie, aby sa všetok ľud zhromažďoval v kostoloch a aby s najväčšou vrúcnosťou konal prosebné obrady; všetkým tiež rozkázal, aby nepožívali nič iného len žitný chlieb a čistú vodu a aby sa zúčastňovali nočného rozjímania a modlenia. To sa potom v tom čase aj konalo.

Pokračovať v čítaní „Sv. Gregor z Tours- Mnohí nás dnes chcú presvedčiť, že najlepším liekom na epidémiu je zatváranie kostolov, rušenie sv. omší a že epidémie nemôžu byť Božím trestom“

Kardinál Newman bol pôvodne anglikánom. Ako anglikánsky arcidiakon mal 100 000 frankov ročného dôchodku.

Chcel sa však dozvedieť pravdu a dal sa do štúdia katolíckej Cirkvi. Týmto spôsobom sa presvedčil, o jej pravosti a stal sa katolíkom. Keď sa už chystal vystúpiť z anglikánskej cirkvi, prišiel k nemu jeho priateľ a začal ho prehovárať: Rozmyslel si si dobre, čo chceš urobiť? Ak sa staneš katolíkom, stratíš 100 000 frankov ročne.

Newman vstal a povedal mu: Čože je 100 000 frankov oproti jednému sv. prijímaniu? Tak vysoko si cenil sv. prijímanie. Ako si ceníš sväté prijímanie Ty? Snažíš sa aj Ty čím častejšie pristupovať k sv. prijímaniu?

V Anglicku za vlády ukrutnej Alžbety bolo sv. prijímanie pod pokutou 1200 korún zakázané. Keď sa o tomto zákaze dozvedel istý nábožný šľachtic, povedal: „Pane Ježišu Kriste, ja sa veľmi rád stanem chudobným, len aby som Ťa mohol prijímať do svojho srdca.“

Pokračovať v čítaní „Kardinál Newman si cenil viac sväté prijímanie ako 100 000 frankov. Nábožný šľachtic radšej obetoval svoj majetok, ako by sa mal zrieknuť prijímania Eucharistického Krista“

Nikdy mi nenapadlo, ani v najtemnejšom sne, že niekedy budem vidieť a
prežívať to, čo sa tu deje v našej nemocnici už tri týždne.

Tato hrôza sa veľmi šíri a je čoraz viac nezastavitelná. Na začiatku ich prišlo len niekoľko, potom po stovkách… A teraz nie sme lekári, ale triediči…
Musíme rozhodnúť, kto má žiť a kto ma ísť domov zomrieť, hoci títo
ľudia poctivo platili Taliansku dane.

Dva týždne dozadu som ja a moji kolegovia boli ateisti. Toto bolo normálne, veď sme verili vo vedu, tak sme sa to učili. A veda vylučuje Božiu prítomnosť. Vždy som sa vysmieval rodičom, lebo chodili do kostola. Je tomu deväť dní, čo k nám prišiel 75-ročný pastor s vážnymi dýchacími problémami. Mal Bibliu a z tej čítal, držiac zomierajúcich za ruku.

Neuveriteľne, ale ako zarytí ateisti sme prišli k tomu, že sme našli pokoj u Boha

Pokračovať v čítaní „Neskutočné svedectvo neveriaceho talianskeho lekára (38): Neuveriteľné, ale ako zarytí ateisti sme prišli k tomu, že sme našli pokoj u Boha“

Taliansko 23. marca (TK KBS) Aj Katolícka cirkev prežíva v dôsledku koronavírusu bolesť. 

V Taliansku už zomreli desiatky katolíckych kňazov. Mnohí z nich sa nakazili, pretože druhým ľuďom chceli byť nablízku v ich núdzi. Väčšina z nich v dôsledku vysokého veku sama patrila k rizikovej skupine. V diecéze Parma však nedávno zomrel aj duchovný pastier vo veku 55 rokov. Nakazil sa pravdepodobne pri návšteve chorej seniorky, o ktorú sa duchovne staral. Väčšinu mŕtvych má lombarská diecéza Bergamo. V severotalianskej provincii zomrelo doteraz 17 duchovných.

Fotografie z oblasti vyvolávajú v celom svete obavy. Vojenské transporty s nákladnými autami musia odvážať dlhé rady rakiev, pretože miestne krematóriá sú preplnené. Kliniky vyzerajú ako bojiská. Umieráčiky vôbec neutíchajú. Uprostred tejto biedy sa Cirkev snaží – v situácii zákazu vychádzania a nebezpečenstve nákazy – nejakým spôsobom ostať ľuďom nablízku.

Pokračovať v čítaní „Taliansko hlási desiatky kňazov, ktorí položili život v zápase s vírusom“

Na vysokom kopci stál kedysi opustený kláštor. Zub času ho už dosť poškodil.

Z jeho stien už boli len zrúcaniny a telá mnísi čo tam kedysi žili, už dávno práchniveli v hroboch. Akoby na pamiatku starých a zašlých časov tam už stála len veža kostola.
Jedného dňa k tomuto kláštoru prišiel nejaký cudzí turista.

Pozrel si tie zrúcaniny a dostal sa aj do samotnej veže. Tam ho napadla zvláštna myšlienka: Čo by sa stalo, keby som zazvonil na opustených zvonoch tejto veže?
Potiahol povrazy a zvony sa ozvali. Ozvali sa raz, potom druhý raz, tretí raz… Odrazu nastal vo veži veľký šum a ruch. Vrabce, netopiere, sovy za ohromného škrekotu opúšťali svoje odveké bydlisko…

Neznámi turista teraz už oboma rukami začal ťahať povrazy starých zvonov a všetka tá háveď splašená vylietala z opustenej veže von. Muž konečne prestal zvoniť. Keď prestalo zvonenie, stará veža bola už „čistá“ od špiniaceho vtáctva.

Pokračovať v čítaní „Spovedanie v časoch koronavírusu a neznámy turista v starej veži“