Blog

O prijímaní na ruku na koncile a v liturgickej reforme nebola vôbec reč. Táto prax sa opiera o odbojné diecézy zo severnej Európy. Pavol VI. ju pripustil iba ako výnimku pre diecézy, ktoré už pristúpili na tento zlozvyk.

Ale pri prvom výročí jeho smrti Bussola Quotidiana pripomína biskupa Juana Laiseho, ktorý pojednáva o prijímaní na ruku a stavia sa rozhodne proti tomu, aby bolo zavedené v jeho diecéze, pretože je v rozpore z celocirkevne platným zákonom.

Až do 26. apríla 1996 argentínsky episkopát jednoznačne odmietal indultom Pavla VI. pripustiť podávanie na ruku. Práve tohto dňa v argentínskej biskupskej konferencii dosiahla väčšinu tá časť prelátov, ktorí chceli pripustiť prax v rozpore s univerzálnym zákonom Cirkvi.

Rím tento indult schválil dekrétom Memoriale Domini, ktorý jasne hovorí o zákaze prijímania na ruku, a pripúšťa ju len v tých diecézach, kde bol tento zlozvyk nezákonne zavedený a kde sa biskupi domnievajú, že už nemajú inú možnosť, než ho tolerovať. »Svätý Otec pripúšťa, aby biskup podľa svojho zdravého uváženia a svedomia povolil tento spôsob podávania svätého prijímania«.

Vtedy biskup v San Luis Juan Rodolfo Lasise podľa svojho poznania a svedomia usúdil, že tento obyčaj nepokladá za vhodný. Toto jeho rozhodnutie ihneď mnohí interpretovali ako porušenie jednoty biskupov a „odboj“ proti platnej smernici. Biskup Lais sa radil s rôznymi rímskymi kompetentnými dikastériami, ktorá jednomyseľne schválila jeho rozhodnutie.

Pokračovať v čítaní „Prijímanie na ruku – legitímna neposlušnosť. O tejto forme podávania Eucharistie nebola na koncile vôbec reč a vôbec nie je súčasťou nasledujúcej liturgickej reformy“

Minulý piatok sa uskutočnilo nové symbolické obsadenie chrámu Hagia Sophia moslimami.

Na obradoch v obnovenej „mešite“ sa modlil imám Ali Erbas, šéf tureckého Riaditeľstva pre náboženské veci. Postavil sa do stredu chrámu a začal kázať, držiac v ruke meč/šabľu. Vysvetlil, že toto držanie meča je pre mešity tradíciou a symbolom dobývania. Zdôraznil, že pokiaľ to bude vôľa alahova, tak sa táto tradícia obnoví.

Imám tiež vyslovil nádej na obnovenie vyučovania v madrasách (v arabčine škola), spojených s mešitami. Pripomenul, že v minulých storočiach sa takto učil korán takmer na každom rohu Hagia Sophia a vyzval na obnovenie tohto zvyku.

Zároveň počas modlitieb spieval Erbas z koránu spolu s ďalšími „hafizmi“ (znalcami koránu) vybrané súry (verše). Jednou z nich bola aj súra zvaná Mária, ktorá začína na prvý pohľad voči kresťanom priateľsky: „Toto je Ježiš, syn Márie, slovo pravdy, o ktorom pochybujú.“ V zapätí však nasledujú verše: „Nie je vhodné, aby si Boh vzal syna pre seba.“ Táto súra v kombinácii s mečom určite nebola vybraná náhodne.

Pokračovať v čítaní „V Hagia Sophia spievali protikresťanské súry z koránu“

Do úst a na kolená. Je najvyšší čas pripomenúť, že Benedikt XVI. V dokumente Corpus Domini zaviedol, aby v pápežskej liturgii sa sväté prijímanie podávalo výlučne do úst kľačiacich veriacich.

Vysvetlenie tohto opatrenia Ufficio delle Celebrazioni Liturgiche del Somme Pontefice bolo publikované na webe Vaticano. Pripomína sa tu, že od čias Otcov sa podáva Eucharistia výlučne na jazyk veriaceho, a to predovšetkým z dvoch dôvodov: aby sa čo najviac obmedzilo roztrusovaniu drobných úlomkov, a aby sa uľahčila úcta veriacich k Ježišovi Kristovi prítomnému v Eucharistii.

Je tu tiež odvolanie na sv. Tomáša Akvinského, ktorý vyhlasuje, že pre úctu k Najsvätejšej Sviatosti sa Eucharistie nemá dotýkať nič, čo nie je posvätené, teda okrem posvätných nádob a korporálov majú túto výsadu len posvätené kňazskej ruky. Ďalej zdôrazňuje svätec a učiteľ Cirkvi nevyhnutnosť pokloniť sa Pánovi pred jeho prijatím, a takým úkonom je pozícia kľaku.

Sám Benedikt XVI. vysvetľuje tento spôsob sv. prijímania nasledovne: »Rozhodnutím, aby sa Eucharistia prijímala na kolenách a do úst, chcel som zdôrazniť znamenie hlbokej úcty a zvýrazniť výkričníkom, že sa jedná o skutočnú osobnú prítomnosť: jedná sa tu o niečo mimoriadne! Je tu On a pred Ním vždy padáme na kolená. Dajte pozor: Nejedná sa o akýkoľvek spoločenský obrad, ktorého sa môžeme zúčastniť (Benedikt XVI .: Svetlo sveta. Pápež, Cirkev a znamenia doby. Rozhovor s Petrom Seewaldom. Citttà del Vaticano 2010).

Pokračovať v čítaní „Benedikt XVI.: Rozhodnutím, aby sa Eucharistia prijímala na kolenách a do úst, chcel som zdôrazniť znamenie hlbokej úcty a zvýrazniť výkričníkom, že sa jedná o skutočnú osobnú prítomnosť: jedná sa tu o niečo mimoriadne!“

Na konferencii o dôležitosti prijímať sv. príjímanie na jazyk svedčila mladá rakúska katolíčka o tom, ako v nej, vďaka tradičnej latinskej omši, vzrástla úcta k sv. prijímaniu.

„Fakt, že som sa začala zúčastňovať tradičnej latinskej omše pre mňa znamená neuveriteľnú skúsenosť“, povedala Theresa Habsburgová John-Henry Westenovi. Na konferencii, ktorej hostiteľom bol Voice of the Family (Hlas rodiny), sa zišli pro-life lídri a katolícki vedci, aby spoločne vysvetlili potrebu katolíkov prijímať sv. prijímanie na jazyk. Po kulminácii koronakrízy zorganizovala 22-ročná Theresa skupinu mladých katolíkov a spoločne vyzvali rakúskych biskupov, aby sa opäť vrátilo slúženie omší.

Počas konferencie diskutovala Theresa s Westenom o svojom odhodlaní prijímať sv. prijímanie na jazyk. Spomenula, že ani ona neprijímala sv. prijímanie vždy na jazyk, no časom jej pochopenie a úcta k Najsvätejšej Eucharistii vzrástla. Poukázala na to, ako jej znemožnenie prístupu k sviatostiam počas pandémie, najmä k Eucharistii, pomohlo pochopiť dôležitosť sv. prijímania a to, aby sa to robilo náležitým spôsobom: „Uvedomila som si nerozdielne spojenie sv. omše a prijímania Eucharistie. Pochopila som, že existuje jeden správny spôsob prijímania Krista. Pretože ak veríme v to, čo hovoríme že veríme, neostáva žiadne miesto pre ´šedú zónu´. Jednoducho tam nemôže byť … takže ak skutočne veríme, že prijímame pravé Kristovo Telo, ak v to skutočne veríme, potom je len jeden spôsob akým sa dá Kristovo Telo prijímať.“

Pokračovať v čítaní „22-ročná katolíčka vysvetľuje, prečo prijíma sv. prijímanie iba na jazyk“