Podľa Berlusconiho je 600 000 migrantov “pripravených” spáchať zločin. Vojnová zóna v Štockholme. Protest proti kriminalite asociálov v Krompachoch

Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi vyhlásil, že 600.000 migrantov, ktorí ilegálne pricestovali do Talianska, je “pripravených” páchať zločiny a že jeho stredopravicová strana Ľud slobody (PdL) by ich takmer všetkých poslala naspäť do ich domovských krajín. Informovala o tom v pondelok agentúra AP.


Berlusconi sa takto vyjadril v televíznom interview v nedeľu, deň po tom, čo údajného krajne pravicového extrémistu zatkli pre streľbu do šiestich Afričanov v stredotalianskom meste Macerata. Interview odvysielala televízia TG5, ktorá je súčasťou Berlusconiho mediálnej ríše.

Pokračovať v čítaní „Podľa Berlusconiho je 600 000 migrantov “pripravených” spáchať zločin. Vojnová zóna v Štockholme. Protest proti kriminalite asociálov v Krompachoch“

Rusko si pripomína 75. výročie víťazstva v bitke o Stalingrad

V meste, ktoré sa dnes nazýva Volgograd, sa pri tejto príležitosti koná vojenská prehliadka, informuje agentúra DPA.
Volgograd 2. februára (TASR) – Ruská federácia si v piatok pripomína 75 rokov od víťazného skončenia bitky o Stalingrad, krutého obliehania, ktoré sa stalo kľúčovým vojenským a psychologickým zlomom vo vývoji druhej svetovej vojny. V meste, ktoré sa dnes nazýva Volgograd, sa pri tejto príležitosti koná vojenská prehliadka, informuje agentúra DPA.

Stredom mesta prejde 75 tankov – každý za jeden rok od ukončenia bitky. Na spomienkovom podujatí sa zúčastní aj približne 1500 vojakov a 50 lietadiel. Na oslavách sa očakáva i účasť ruského prezidenta Vladimira Putina.

Nacistické vojská v zime na prelome rokov 1942 a 1943 okupovali väčšinu Stalingradu, keď viac než 300.000 z nich obkľúčila Červená armáda. Sovietske víťazstvo prišlo po úmornom úsilí a vyžiadalo si približne 700.000 mŕtvych z radov Sovietov. Päťmesačná bitka o Stalingrad sa stala symbolom odporu Sovietskeho zväzu, poznamenáva agentúra TASS.

Pokračovať v čítaní „Rusko si pripomína 75. výročie víťazstva v bitke o Stalingrad“

Zúfalé európske ženy: Nie sme v bezpečí, pretože nás nechránite, keď odmietate chrániť naše hranice. Radšej nás necháte zomrieť, než aby ste vyhostili tých, ktorí páchajú trestné činy

Hlásate feminizmus a hovorite o ženských právach a pritom vy sami predstavujete pre ženy skutočnú hrozbu.

“Som Mia, som Ebba, som Mária. Bola som znásilnená v Malmo, bola som podrezaná v Kandele, bola som zneužitá v Rotterhame, bola som zrazená autom v Štokholme. Som akákoľvek žena.

Oni mohli byť mnou a ja som mohla byť nimi.” Takto sa začína video iniciatívy žien, zúfalých z európskych politikov, ktorí ich pre funkcie obetovali spolu s ich krajinami a pokračuje

Ženy sa cítia ohrozené a začínajú sa organizovať

“Násilníci sú všade, keď si ideme zabehať do parku, keď sa vraciame z práce, keď čakáme na autobus. Nie sme v bezpečí, pretože nás nechránite, keď odmietate chrániť naše hranice, keď odmietate preverovať tých, čo k nám prichádzajú, keď odmietate vyhostiť tých, ktorí páchajú trestné činy. Radšej cenzurujete akúkoľvek kritiku, než aby ste nás brali vážne. Pretože nás radšej necháte zomrieť, než aby ste si priznali svoje chyby. Kvôli vašej imigračnej politike,budeme čeliť hordám mladých mužov zo zaostalých spoločností, ktoré si nevážia ženy.

Pokračovať v čítaní „Zúfalé európske ženy: Nie sme v bezpečí, pretože nás nechránite, keď odmietate chrániť naše hranice. Radšej nás necháte zomrieť, než aby ste vyhostili tých, ktorí páchajú trestné činy“

Oddych v tichu modlitby

Dnešná doba je veľmi uponáhľaná. Každý sa niekde ponáhľa. Všetko rýchlo plynie a vyvíja sa. Všade vládne hluk a človek nemá čas sa utíšiť. Nemá čas nabrať síl. Cez deň sme v jednom kolese: telefón, škola, spoločenské povinnosti, deti, doprava, televízia, správy atď. V čom to je?

Je to vari v strachu zo stretnutia so samým sebou alebo je to naozaj nedostatkom času? V dnešnom evanjeliu nás Pán Ježiš pozýva do samoty: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte“ (Mk 6;31). Ježiš sa uchyľuje do samoty v blízkosti Betsaidy, kde ústi Jordán do Genezaretského jazera. Aj Ježiš myslí na dôležitosť odpočinku a voľného času, kedy človek naberá množstvo síl. Túto potrebu oddychu poznal aj židovský národ, ktorý sa riadil veľmi prísnymi predpismi o sobote. Napríklad mali presne predpísané úkony, ktoré mohli urobiť, aj úkony, ktoré im boli prísne zakázané. V odpočinku je nám príkladom aj Pán Boh, ktorý za šesť dní stvoril svet a na siedmy odpočíval. Človek má napodobňovať Boha, aj keď pracuje, a aj keď odpočíva. Ježiš sa utieka do samoty pred každým dôležitým rozhodnutím. V samote sa pohrúžil do modlitby. Aj v modlitbe sa dá nabrať veľa síl a chuti do práce. Niekedy v nej netreba ani slov. Stačí sa len utíšiť. Boh nás vidí a vie, čo nás trápi. Takýmto druhom modlitby je kontemplácia. Takto sa modlili aj mnohí svätí. Možno ju praktizujete aj vy, hoci o tom neviete. Čo je to vlastne kontemplácia? „Kontemplatívna modlitba nie je nič iné, ako dôverný priateľský vzťah, v ktorom sa často zdržiavame sami s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“ (sv. Terézia z Avily alebo KKC 2709). Alebo ináč: Dlhý láskyplný pohľad na Boha. Boha môžeme stretnúť vo svojom najhlbšom vnútri, ale najskôr sa musíme utíšiť a na chvíľu sa zastaviť.

„Keď majster pozval vysokopostaveného človeka na meditáciu, dostal odpoveď, že je priveľmi zaneprázdnený. Vtedy majster povedal svojim žiakom: „Tento muž mi pripomína drevorubača, ktorý plytval s časom a silami, lebo pracoval s tupou sekerou. Ten muž totiž unavene odpovedal, že nemá čas nabrúsiť si ostrie.“ Na všetko iné si dokážeme nájsť čas, ale na stíšenie, kde môžeme načerpať síl, nie. Zdá sa, akoby sme unikali pred pravdou o sebe, akoby sme sa jej báli. Riešime to prácou. Cez prácu sa snažíme uniknúť pred pravdou o sebe a naplniť vnútornú prázdnotu.

Pokračovať v čítaní „Oddych v tichu modlitby“

František Vnuk: Pred 140 rokmi sa narodil Milan Hodža

Milan Hodža je jednou z najväčších a najvýraznejších postáv modernej slovenskej histórie. Bol nielen svedok ale i aktívny účastník a usmerňovateľ slovenského politického vývoja v prvej polovici 20. storočia.


Sú v ňom akoby stelesnené dobré vlastnosti i slabosti slovenskej povahy, prednosti i nedostatky slovenského verejného činiteľa v dramatickom období našej nedávnej minulosti.

Narodil sa 1. februára 1878 v Sučanoch ako syn evanjelického farára Ondreja Hodžu. Rodina pochádzala z Rakše a známy národný buditeľ Michal M. Hodža bol jeho strýkom. Otec mu zomrel keď mal 10 rokov, ale starostlivá matka urobila všetko, aby mladý Milan mohol plne rozvinúť svoje nevšedné vlohy. Po skončení základného vzdelania v rodnej obci študoval na gymnáziu v B. Bystrici v Šoproni (Maďarsko) a v Sibiu (Rumunsko). Mal neobyčajný talent na reči a v krátkom čase si osvojil plynulosť v maďarčine, v nemčine a v blízkych slovanských jazykoch. V r. 1896 začal študovať právo, ale štúdium nedokončil. Lákalo ho novinárstvo.

Pokračovať v čítaní „František Vnuk: Pred 140 rokmi sa narodil Milan Hodža“

Extrémizmus evanjelia Ježiša Krista alebo prispôsobovanie sa tomuto svetu?

Bol som nedávno na veľkom stretnutí svetových náboženstiev. Prišiel tam ortodoxný aj liberálny rabín, imám, katolícki i evanjelickí kňazi.

 Vyskytlo sa tam veľmi veľa dobrých myšlienok, postrehov, ba aj vtipov. Len v tej atmosfére som stále cítil určité napätie.

Ide totiž o to, že pri všetkej ústretovosti a prispôsobivosti je v kresťanstve jedno zvláštne
pravidlo, ktoré sa inde nevyskytuje a ktoré ho robí nekompromisným. Pojem blížny totiž aj v židovstve a tobôž v islame značí spoluveriaci a to je fakt, hoci krásne príklady odpustenia iným sa iste vyskytli aj u týchto nám príbuzných vyznaní. Besedoval som potom s rabínom a spomenul som mu našu hlavnú zásadu, že máme milovať svojich nepriateľov, dobre robiť
tým, čo nás nenávidia a modliť sa za tých, čo nás prenasledujú.

Pokračovať v čítaní „Extrémizmus evanjelia Ježiša Krista alebo prispôsobovanie sa tomuto svetu?“