Bez morálky a Desatora tu vždy len gorily budú vládnuť!

Neriešme problémy palicami a ulicami, nestávajme sa znovu útočnými opicami!

„Bez morálky a Desatora tu vždy len gorily budú vládnuť!“ Protest pred prezidentským palácom 21. 3. 2018 . Mimo iné rečníci odmietajú aj Istanbulský dohovor

Zdá sa mi, že v posledných dňoch sa zintenzívňuje zápas o ovládnutie mysle ľudí a o zmanipulovanie rodín, národov a celého ľudstva pre záujmy úzkej skupiny rôznych prominentov. Znovu sa zamieňajú pojmy a čaruje sa s rozlišovaním na dobrých a zlých. Milí moji, nielen v politike a ekonomike nemožno hovoriť len o dobrote a zlobe, ale predovšetkým treba definovať schopnosti a neschopnosti. Úspech nielen v obchode a vládnutí, ale aj v chirurgii nezávisí len od toho, nakoľko je ten lekár alebo reformátor dobrý, ale či vie, čo a ako má robiť.

Pokračovať v čítaní „Bez morálky a Desatora tu vždy len gorily budú vládnuť!“

Sviečková manifestácia – Spomienky priameho účastníka

Leje ako z krhly, ale tisícky ľudí priamo na námestí a tiež v okolitých uliciach pôsobia mimoriadne hrejivo.

Okolie otepľuje aj živý požiarnicky ruch, množstvo polievacích áut a špeciálnej techniky, ktoré oživujú zmoknutý priestor. Uniformita mu vládne – policajné uniformy, požiarna uniformita, uniformy špeciálnych oddielov s obuškami, helmami a štítmi, uniformita dáždnikov a za chvíľku
aj uniformita sviečok.

Tie sa zapaľujú po skutočne slávnostne a precítene zaspievanej štátnej hymne, pri ktorej, napodiv, štátne orgány neprejavujú úctu, nestavajú sa do pozoru. Prečo? Chystajú sa totiž na štart. Do zástupu začínajú vchádzať policajné autá a snažia sa vytlačiť ľudí zo stredu námestia. Koľko ich je? 20, 30? Neviem, uskakujem naraz pred tromi – štyrmi. Aj tak trvá asi 10 minút, než ľudí odpracú.

Niektorí kopú do áut. Sú to provokatéri? Vymykajú sa totiž z celkového rámca oslavy ľudskej dôstojnosti. Ináč, uniformovaní príslušníci sa správajú slušne, vodu múti niekoľko (tiež je záhada, koľko) „spolupracovníkov v civile“. Pomedzi modlenie a spev nábožných piesní občas začujem bolestné výkriky mlátených ľudí, avšak len veľmi matne. Cez dáždniky nie je vidno, ani čo sa deje v blízkom okolí. Z toho však, čo som registroval a počul od iných, mám dojem, že „obťažovali“ väčšinou starých mužov a ženy. Na tých silnejších, hoci
neagresívnych, asi nemali títo námezdní robotníci odvahu a dostatočný motív.

Pokračovať v čítaní „Sviečková manifestácia – Spomienky priameho účastníka“

Ústavný právnik Eduard Bárány: Prezident sa nachádza mimo ústavy

Ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je aj poradcom premiéra Roberta Fica, hovorí, že prezident za zloženie vlády nezodpovedá a vláda nepotrebuje dôveru prezidenta, ale parlamentu.

Prezident odmietol menovať novú vládu a požiadal Petra Pellegriniho zo Smeru, aby mu navrhol novú vládnu zostavu. Umožňuje ústava prezidentovi takýto postup?
Podľa môjho názoru nie. Podľa súčasného znenia článku 111 ústavy prezident je viazaný návrhmi, ktoré mu pán Pellegrini predložil a mal menovať novú vládu v zložení, ako dostal návrh. Prezident nezodpovedá za zloženie vlády a vláda nepotrebuje na výkon svojich právomocí dôveru prezidenta, ale parlamentu.

Porušil prezident ústavu?

Keď sa mierne vyjadrím, tak sa týmto svojím krokom nachádza už mimo ústavy.

Pokračovať v čítaní „Ústavný právnik Eduard Bárány: Prezident sa nachádza mimo ústavy“

Rady zkušeného Majchráka: Marián Kuffa

Môj milovaný Tasemník, meno Marián Kuffa si veľmi dobre zapamätaj, budeš sa s ním stretávať často. Ale ešte predtým by som Ti rád niečo povedal o fenoméne „Som za slušné Slovensko“.

Fenomén slušnosti nie je naším výtvorom. Pôvodný zmysel slušnosti navrhol náš Nepriateľ vo svojich prikázaniach, vo svojich rečiach na hore blahoslavenstiev a v rôznych ďalších, pre nás nebezpečných pasážach. Ale ako všetko aj slušnosť dokážme použiť tak, aby nielenže nebola pre nás nebezpečenstvom, ale aby slúžila našim účelom. Celé dejiny pomáhame prostrednítctvom filozofov a literátov vytvoriť všelijaké paródie na slušnosť. Len si vezmi dnešné motto: Som za slušné Slovensko. Byť slušným považuje náš Nepriateľ v prvom rade lásku k blížnemu, ktorú my nikdy nedokážeme a ani nechceme pochopiť. Toto musíš udržať pred svojím pacientom čo najdlhšie v tajnosti. Prvým spôsobom je použiť slušnosť ako niečo abstraktné, čo nemá s jeho blížnymi (rodinou, kolegami, susedmi…) nič spoločné. Nech bude hrdý na nejaké abstraktné slušné Slovensko, nech si ide pochodovať a nosiť odznaky. To nám nevadí pokiaľ na tú demonštráciu pôjde električkou bez zaplatenia lístka, keď sa neslušne chová k vlastnej manželke a deťom, keď je arognatný k podriadeným a podlízavý k nadriadeným.

Pokračovať v čítaní „Rady zkušeného Majchráka: Marián Kuffa“

Emeritný arcibiskup Mons. J. Sokol: 30 rokov od Bratislavského veľkého piatku

Čas nám veľmi rýchlo beží a významné míľniky v dejinách nášho národa, čím sú vzdialenejšie, tým sa ich kontúry a význam akosi zahmlieva. Pamätníci vymierajú a preto aj ja cítim povinnosť poďakovať všetkým, ktorí 25. marca 1988 prišli na pokojné modlitbové zhromaždenie do Bratislavy na Hviezdoslavovo námestie.

 O mojej úcte k týmto ľuďom som sa už niekoľkokrát s úctou a vďakou vyjadril, a pri okrúhlej tridsiatke od tejto historickej udalosti chcem tak urobiť aj dnes na stránkach časopisu Svedectvo. Tým chcem vyjadriť aj vďaku všetkým politickým väzňom, ktorí boli prenasledovaní a sedeli vo väzniciach pre svoju vieru v Boha a v jednu svätú katolícku a apoštolskú Cirkev. Zhromaždenie s ružencom v rukách 25. marca 1988 bolo aj za slobodné menovanie pastierov pre Boží ľud, žijúci nielen v Bratislave, ale aj v celej našej vlasti medzi Dunajom a Tatrami.

V čase keď sa na popud zahraničných Slovákov pripravovala „sviečková manifestácia“, známa aj ako „Bratislavský Veľký piatok“, vrcholili v apoštolskom paláci vo Vatikáne za účasti pápeža Ján Pavla II. úvahy, či majú bývalého sereďského dekana-farára, trnavského apoštolského administrátora menovať za biskupa, alebo nie. Vtedajší režim nebol tomu veľmi naklonený, mierne povedané. Bol otvorene proti.

Pokračovať v čítaní „Emeritný arcibiskup Mons. J. Sokol: 30 rokov od Bratislavského veľkého piatku“

Koniec talianskej stopy! Vadalovci to nemohli byť, hovoria talianske orgány

Antonino Vadala a mafiánska skupina, v ktorej pôsobil, nemohla mať na svedomí vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vyplýva to z vyjadrenia hlavného prokurátora Bruna Cherchiho. Hoci slovenské médiá, námestia a opoziční poslanci stále hovoria o talianskej stope, táto je odteraz nenávratne slepou uličkou.

 Talianske médiá www.fanpage.it a www.veneziatoday.it uverejnili už 13. marca, teda v deň, keď bol na Slovensku zatknutý Antonino Vadala, články s informáciami o vyšetrovaní mafiánskej skupiny, ktorej bol Vadala členom. Talianskej polícii sa totiž podaril husársky kúsok – infiltrovali do skupiny vlastného agenta a tak bol vlastne Vadala pod stálym dohľadom policajných zložiek z viacerých štátov. Nepriamo tak potvrdili, že Vadala ani nikto z jeho skupiny nemohol byť za organizovaním vraždy Jána Kuciaka.

Prípadom dovozu kokaínu z Južnej Ameriky a jeho ďalšou distribúciou sa už niekoľko rokov zaoberala Guardia di Finanza di Venezia. Pracovalo sa v totálnom utajení, aby sa neohrozila bezpečnosť nasadeného agenta. Podarilo sa im odhaliť, že Ndrangheta založila firmu na dovoz ovocia z Južnej Ameriky a spolu s ovocím dovážali aj kokaín. Ako uviedol poverený hlavný prokurátor Bruno Cherchi, vyšetrovanie sa týkalo viacerých krajín, ako aj Slovenska, kde mal Vadala pobyt. Potvrdil, že existovala „koordinácia zo strany EuroJust-u a slovenských príslušných zložiek“. Na informácie bolo uvalené embargo, aby sa neodhalila činnosť agenta. A ako dodal, „dosiahli sme veľmi významný výsledok aj vďaka spolupráci, ktorú nám poskytli slovenské príslušné inštitúcie a Eurojust“.

Pokračovať v čítaní „Koniec talianskej stopy! Vadalovci to nemohli byť, hovoria talianske orgány“