Giovanni Papini: Traja mudrci

O niekoľko dní potom prišli traja mudrci z Chaldejska a klaňali sa Ježišovi. Prichádzali možno z Ekbatanu, možno od brehov Kaspického mora.
Na svojich ťavách s naplnenými torbami, zavesenými na sedadlách, prebrodili Tigris a Eufrat, prekročili veľkú púšť kočovníkov, tiahli pozdĺž Mŕtveho mora.

Nová hviezda- podobná komete, ktorá sa kedy – tedy zjaví na nebi, aby zvestovala narodenie nejakého proroka alebo smrť nejakého vladára- viedla ich až do Judey. Prišli sa pokloniť kráľovi a našli nemluvňa, chudobné, zavinuté v plienkach, uložené v maštali.

Asi tisíc rokov pred nimi prišla cez púšť do Judey kráľovná z Východu. Aj ona priniesla dary: zlato, voňavky a drahokamy. Ale našla na tróne veľkého kráľa, najväčšieho, aký kedy kraľoval v Jeruzaleme, a od neho sa naučila všetko, čo ju prv nik nevedel naučiť.

Pokračovať v čítaní „Giovanni Papini: Traja mudrci“

Video: Archeológovia potvrdili, že Sodoma a Gomora boli zničené ohňom. Zakázané video Rona Wyatta a jeho objavy o Sodome a Gomore

Archeológovia zverejnili výsledky trojročnej práce, ktoré získali pri skúmaní severovýchodnej lokality Mŕtveho mora, presnejšie časti zvanej El – Hammam, ktorú stanovili ako miesto existencie miest Sodoma a Gomora.
Podľa výsledkov, táto časť dokazuje, že lokalita v rádiuse 25 km bola náhle zničená meteoritom dosahujúcim 12 000 stupňovú teplotu, ktorý sa v roku 1700 pred Kristom rozštiepil na fragmenty vo výške 1000 km nad zemou. Detonácia, ktorú spôsobil, mala silu 10 megatonovej atómovej bomby.

Pokračovať v čítaní „Video: Archeológovia potvrdili, že Sodoma a Gomora boli zničené ohňom. Zakázané video Rona Wyatta a jeho objavy o Sodome a Gomore“

Giovanni Papini: Pastieri

Po zvieratách, strážcovia zvierat. Aj keby anjel nebol zvestoval veľké narodenie, boli by pribehli k maštali, aby videli syna cudzinky.

Pastieri žijú takmer vždy osamotení, ďaleko od ľudí. Nemajú do činenia so vzdialeným svetom a so slávnosťami. Dojme ich každá, hoc aj bezvýznamná udalosť. Strážili stáda už dlhú slnovratovú noc, keď ich zrazu prekvapila žiara a anjelské slová.
A len čo videli v prítmí maštale mladú a krásnu ženu, ktorá tichučko rozjímala nad synom, a videli dieťa s očami kedy – tedy pootvorenými, to ružové a nežné tielko, tie ústa, ktoré ešte nejedli, ich srdce sa roznežnilo.

Narodenie človeka, duša, ktorá sa nedávno vtelila a prichádza trpieť so svojimi družkami, je vždy taký bolestivý zázrak, že rozžiali i ľudí prostých, ktorí ho nechápu. A novorodeniatko nebolo pre tých, čo im ho zvestoval anjel, neznámym dieťaťom ako všetky ostatné, ale dieťaťom, ktoré ich národ za tisícročie očakával v boľavej túžbe.

Pokračovať v čítaní „Giovanni Papini: Pastieri“

Giovanni Papini: Maštaľ

Ježiš sa narodil v maštali. Maštaľ, ozajstná maštaľ nie je príjemná, vzdušná sieň, akú postavili synovi Dávidovmu kresťanskí maliari, akoby sa hanbili za to, že ich Boh ležal v biede a v špine.
A nie sú to ani sadrové jasličky, ako si ich v modernej dobe vybájila medovnikárska fantázia figúrkárov, jasličky čistučké a úhľadné, pôvodne zafarbené, s vyčisteným a upraveným válovom, s extatickým oslíkom a skrúšeným volom, na streche s anjelmi s vejúcim vencom, so soškami kráľov v plášťoch a pastierov s čiapkami, kľačiacich po oboch stranách prístrešia. Také jasle môžu byť snom novicov, prepychom farárov, hračkou detí, „predpovedaným útočišťom“ Alexandra Manzoniho, ale nie je to veru maštaľ, v ktorej sa narodil Ježiš.

Maštaľ, ozajstná maštaľ, je bydliskom zvierat, väzením zvierat, ktoré pracujú pre človeka.
Starodávna, chudobná maštaľ dávnych čias a krajov chudobných, kraja Ježišovho, nie stĺpová sieň s piliermi a hlavicami, ani maštaľ dnešných boháčov, postavená podľa predpisov, alebo elegantný štedrovečerný betlehem. Maštaľ, to sú iba štyri drsné múry so špinavou dlážkou a so strechou z hrád a dosák. Opravdivá maštaľ je tmavá, nečistá, smradľavá; vyčistený je len válov, kde gazda kladie seno a krm.

Pokračovať v čítaní „Giovanni Papini: Maštaľ“

Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán

Vinšujem vám tieto vianočné sviatky, Pána Krista narodenia. Dobrého zdravíčka a na stôl chlebíčka, do duše radosti, do srdca svornosti. Anjel pokoja nech medzi vami prebýva a láska Krista Pána nech u vás spočíva.

Prajem vám požehnané prežitie sviatkov narodenia Mesiáša a Pána Ježiša Krista, veľa šťastia, zdravia a Božieho požehnania v Novom roku 2019.

Anton Čulen, predseda AZN

V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.
Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.

I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva.

Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.

A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Lk 2, 1- 14

Nitrianska diecéza si pripomína už 70 rokov od smrti Karola Kmeťku. Zápisnica zo svedeckej výpovede Dr. K. Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom

Nitra 21. decembra (TK KBS) Nitrianska diecéza si pripomína 70 rokov od smrti svojho arcibiskupa ThDr. Karola Kmeťku.
Narodil sa 12. decembra 1875 v Dolných Držkoviach. Bol signatárom Martinskej deklarácie, podpísanej 30. októbra 1918. Pápež Benedikt XV. ho vymenoval za nitrianskeho biskupa. Konsekráciu prijal v Nitre 13. februára 1921 z rúk pápežského nuncia Clementa Micaru. V roku 1944 ho pápež Pius XII. vymenoval za arcibiskupa „ad personam“.

Arcibiskup Karol Kmeťko sa vyznačil veľkou starostlivosťou o vzdelanie a prehĺbenie zbožnosti kňazov a veriacich laikov. Jeho osobitnou láskou boli misie. Svedčí o tom aj dvojzväzkové dielo Svetové misie, ktoré napísal ako nitriansky biskup. Štedro podporoval misionárov Spoločnosti Božieho slova. Okrem nich uviedol do diecézy redemptoristov, saleziánov a školských bratov. Bol propagátorom unionistických kongresov na Velehrade. Zomrel 22. decembra 1948. Pochovaný je v biskupskej krypte pod katedrálnym chrámom v Nitre.

Zdroj: Biskupský úrad v Nitre, Mons. Viliam Judák / Miroslav Lyko

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20181221035

 

Zápisnica zo svedeckej výpovede Dr. Karola Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom

Arcibiskup nitriansky, Dr. Karol Kmeťko na súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom

Napísal: Tn ľud 6/46-3/II2 (Film A 889) In: Judák-Májek: Svedecká výpoveď Dr. Karola Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom. Bratislava: 68 s. r. o., 2013, s. 36-116. ISBN 978-80-970431-3-1.

Pokračovanie pojednávania v trestnej veci proti Dr. Jozefovi Tisovi a spol. pred Národným súdom v Bratislave dňa 6. Januára 1947. Pokračovať v čítaní „Nitrianska diecéza si pripomína už 70 rokov od smrti Karola Kmeťku. Zápisnica zo svedeckej výpovede Dr. K. Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom“