Kardinál Turkson odpovedá na kritiku OSN voči africkej sociálnej politike

Na otázku, či Pan Ki-mun prekročil svoju kompetenciu, kardinál Sarah odpovedal: Zaiste, nemožno ukladať niečo také hlúpe ako toto.
Ale predovšetkým v tejto záležitosti, by rád videl afrických biskupov vyjadriť sa razantnejšie: „To by tiež mohlo pomôcť európskym biskupom.“

Vatikán 22. februára (TK KBS) V aktuálnej diskusii, ktorú vyvolala informácia o tom, že na Slovensko pricestuje v apríli predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, ghanský kardinál Peter Kodwo Appiah Turkson, prinášame pôvodný materiál z 21. februára 2012. Týkajú sa jeho vyjadrení na margo vystúpenia predstaviteľa OSN z NCREGISTER.

Vysoký africký vatikánsky predstaviteľ vyzval OSN a katolíckych biskupov Afriky, aby dôraznejšie reagovali na snahy OSN, vnútiť africkým národom politiku, ktorá je v protiklade s vierou a kultúrou tohto kontinentu. Kardinál Robert Sarah, predseda Pápežskej rady Cor Unum, dôrazne reagoval na prejav generálneho tajomníka OSN adresovaný africkým štátom, v ktorom ich Pan Ki-mun vyzval k zrušeniu trestných zákonov, ktoré uvaľujú sankcie na homosexuálne správanie a k zastaveniu diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej (gender) identity.

Vo svojom vyjadrení pre National Catholic Register z 13. februára (r. 2012 – pozn. prekl.) na margo konferencie o Afrike, ktorá sa konala vo Vatikáne, guinejský kardinál uviedol: „Africkí biskupi musia reagovať“ na tento pohyb, pretože „to nie je naša kultúra; je to proti našej viere“. Kardinál označil komentáre generálneho tajomníka za „hlúpe“ a dodal, „že „americkí katolícki biskupi nám v Afrike musia pomôcť tým, že sami budú reagovať“. „Nie je možné, vnucovať chudobným túto formu európskej mentality“ , uviedol kardinál.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun 28. januára (2012 – pozn. prekl.) na adresu 54 afrických štátov na Summite o Afrike v Addis Abebe uviedol, že mnohé štáty „už príliš dlho ignorujú alebo dokonca sankcionujú diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo gender“. Ďalej povedal, že niektoré vlády považujú homosexuálov za „druhotriednych občanov alebo dokonca zločinov“ a „že je potrebné v živote napĺňať ideály Všeobecnej deklarácie.“

Podľa Inštitútu katolíckej rodiny a ľudských práva (Catholic Family and Human Rights Institute, skr. C-FAM), väčšina afrických krajín považuje homosexualitu za nemorálnu a degradujúcu, spolu s mnohými zločinným homosexuálnymi skutkami, ba idú niektoré tak ďaleko, že nariaďujú trest smrti. Mnohé z takýchto zákonov pochádzajú z post-koloniálneho obdobia a boli zavedené v uplynulých 10 rokoch. Vo väčšine týchto krajín sa ani neuvažuje v blízkej budúcnosti o nejakej možnosti práva pre „lesby, gayov, bisexuálov a transgender“ (LGBT).

Opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne skutky ako závažne zvrátené, Cirkev vždy hlásala, že „homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať. (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2357).“

„Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu a, ak sú kresťanmi, spájať s Pánovou obetou na kríži ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť v dôsledku svojho stavu.“ (KKC, 2358)

Ghanský kardinál Peter Turkson, predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, uviedol povedal, že niektoré zo sankcií uvalených na homosexuálov v Afrike sú prehnané, ale vysvetlil, že „intenzita reakcie je pravdepodobne úmerná tradícii.“

S odkazom na určitú stigmatizáciu, ktorá poznačuje problematiku homosexuality v Afrike, kardinál uviedol, že je dôležité pochopiť dôvody, ktoré stoja za tým. „Tak, ako má zmysel vyzývať k právam, existuje aj výzva rešpektovať kultúru, všetkých ľudí“, povedal. „Preto, ak sa to stigmatizuje, bolo by férové a správne, asi hľadať dôvody, prečo sa to stigmatizuje“.

Navyše, kardinál vyzval k rozlišovaniu medzi morálnou stránkou veci a ľudskými právami.

„My [Cirkev] sa zasadzujeme za práva väzňov, i práva ostatných; zasahovať do práv kohokoľvek je to posledné, čo by chceli robiť. Ale keď sa hovorí o tom, čo sa nazýva „alternatívny životný štýl“, ide skutočne o ľudské práva?“ pýta sa kardinál. Musí uznať [Pan Ki-mun], že existuje rozdiel medzi morálkou a ľudskými právami, a to je to, čo musí byť jasné.

C-FAM konštatuje, zmienky o právach „LGBT“ sú v medzinárodnom kontexte prinajmenšom nejednoznačné. Hovorí sa, že často sa pritom odkazuje na práva všetkých živých bytostí byť slobodnými od násilia a diskriminácie, ako je to zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a iných medzinárodných zmluvách. Ale tiež sa dodáva, že predmetom týchto zmienok „je evidentne prijatie celej škály požiadaviek zo strany homosexuálnej lobby, počnúc od odstránenia trestných zákonov zakazujúcich homosexuálne správanie, ďalej udelenie homosexuálnym zväzkom rovnaké práva aké požívajú manželské páry a končiac s uznaním všetkých možných sexuálnych orientácií a gender identít.“

Skupina pro-life, ktorá obraňuje ľudskú dôstojnosť na pôde OSN a v ďalších medzinárodných inštitúciách, zdôrazňuje, že tieto práva „boli zamietnuté, ba dokonca sa o nich ani neuvažovalo, keď bola zostavovaná Všeobecná deklarácia ľudských práva či iné medzinárodné zmluvy.

Medzinárodní právni experti tiež zdôrazňujú, že žiadna medzinárodná zmluvy nespomína práva homosexuálnych osôb a že je „nad rámec generálneho tajomníka a ďalších svetových lídrov re-interpretovať medzinárodné právo tým spôsobom, aby sa zasadzovalo za práva homosexuálov v iných národoch.“ C-FAM zistila, že len „ niektoré národy naznačili, že sa sklonia pod týmto tlakom.“

Na otázku, či Pan Ki-mun prekročil svoju kompetenciu, kardinál Sarah odpovedal: Zaiste, nemožno ukladať niečo také hlúpe ako toto.“ A dodal: „Chudobné krajiny ako Afrika to prijímajú, pretože je im to vnucované cez peniaze, a sú odkázané na pomoc. Hillary Clintonová minulý rok vyhlásila, že Obamova administratíva chce bojovať proti diskriminácii homosexuálov v zahraničí prostredníctvom zahraničnej pomoci a diplomacie. Britský ministerský predseda David Camerom chce robiť tiež to isté.

Kardinál povedal, že cíti, že biskupi po celom svete nie sú dosť silní na to, aby odporovali takejto agende zo strany OSN a iných svetových lídrov.

„Svätý Otec je sám; je v tomto osamotený. Biskupi by ho mali podporovať razantnejšie,“ uviedol kardinál. „Nemyslím si, že ho doteraz dostatočne podporovali. Možno niektorí biskupi zo Španielska za to bojovali; z Francúzsku, Belgicka, či Nemecka, biskupi nereagovali.“

Ale predovšetkým v tejto záležitosti, by rád videl afrických biskupov vyjadriť sa razantnejšie: „To by tiež mohlo pomôcť európskym biskupom.“

Edward Pentin je korešpondent Register v Ríme

http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140220022

Tento obsah bol zaradený v Správy, Zahraničné a označkovaný ako , . Zálohujte si trvalý odkaz.