Nechceme inú nedeľu? Kotleba – ĽS Naše Slovensko bude presadzovať aj prijatie zákona na ochranu nedele

Tá téma sa objaví pravidelne v čase, keď parlament ide meniť Zákonník práce. Vtedy sa ozvú hlasy, že treba zakázať nedeľný predaj alebo aspoň predaj počas sviatkov. Téma je tu opäť – no tentoraz ju treba využiť na skutočné zmeny.

• Kolaps socializmu, ktorý poznal iba striktný zákaz nedeľného predaja, priniesol aj u nás úplnú liberalizáciu obchodu. V radosti z návratu voľného trhu nebol predaj v maloobchode spočiatku nijako obmedzovaný, dokonca ani počas sviatkov, a tak sa predávalo aj počas Veľkonočnej nedele či na Štedrý deň poobede. Až novela Zákonníka práce v roku 2008 priniesla do maloobchodu prvú reguláciu. Predaj je zakázaný 1. januára, na Veľkonočnú nedeľu, 25. decembra a na Štedrý deň sa nesmie zamestnancom maloobchodu nariadiť práca po 12. hodine. Ale stačí to?

LSNS_4

.kto je za zákaz
Nie pre každého je toto drobné obmedzenie predaja dostatočné.
Už vyše desať rokov bojuje za zákaz nedeľného predaja Aliancia za nedeľu, ktorá združuje náboženských aktivistov, proti nedeľnému predaju sú aj odborári zastupujúci pracovníkov v obchode, kresťanskí politici, dokonca aj časť obchodníkov je za obmedzenie. Okrem tradičných odporcov nedeľného predaja sa objavujú aj nové skupiny ľudí, ktorí síce nikdy nepôjdu – obrazne povedané – v tejto veci na barikády, ale zákaz im nebude vôbec prekážať, naopak, prijmú ho ako čosi prirodzené.

Sú to napríklad priaznivci alternatívy, ktorí majú kritický postoj ku konzumnej spoločnosti, alebo konzervatívci, ktorí pokladajú nedeľné rodinné výlety do obchodných centier za prejav kultúrneho úpadku a so zákazom nedeľného predaja občas nemajú problém ani ľudia, ktorí z vlastnej skúsenosti vedia, že v Nemecku či v Rakúsku sa v nedeľu nenakupuje a má to na život spoločnosti pozitívny efekt. Napokon, krajín, kde sa zákaz nedeľného predaja vo väčšine obchodov dodržiava, nie je málo a súvisí to s istou tradíciou či chápaním verejného záujmu.

Pre našincov je dobre známy príklad Rakúska aj Nemecka. V oboch krajinách obmedzenia nedeľného predaja dôsledne chráni ústavný súd.
Napríklad rakúsky ústavný súd na sťažnosti obchodníkov nedávno odpovedal, že zákaz je ešte stále vo verejnom záujme zachovania a udržania víkendového pokoja.

Nemecko v roku 2006 prinieslo reformu, ktorou prenieslo kompetencie, upravujúce časy predaja z federálnej úrovne na jednotlivé spolkové krajiny. No ani jedna z nich nepovolila nedeľný predaj. Deväť spolkových krajín síce uvoľnilo predaj do neskorých hodín počas pracovných dní, no v nedele a sviatky musia byť obchody v princípe stále zatvorené. Liberálnejší postup zvolili škandinávske krajiny a k nim sa práve teraz v októbri pridalo aj Dánsko, ktoré uvoľnilo nedeľný predaj, ale stále drží zákaz predaja počas sviatkov.

„Aký je ten náš verejný záujem? Vieme to vôbec?“

Za vzor liberálneho prístupu k obchodu sa často dáva Anglicko, odkiaľ k nám prišiel aj najsilnejší reťazec Tesco, ktorý ako prvý priniesol nonstop otvorené hypermarkety. Aj v Anglicku však platí obmedzenie – v nedeľu môžu byť nákupné centrá otvorené iba šesť hodín. Takže námietky, že voľný trh neznesie tento druh regulácie obchodu, celkom neobstojí. Aj tu majú svoju úlohu tradície, kultúrne vzorce či spoločnosťou jasne sformulovaný verejný záujem.

A aký je ten náš verejný záujem? Vieme to vôbec? O zákaze predaja počas sviatkov alebo aj počas nedieľ sme viedli rozhovory s rôznymi ľuďmi a skupiny, ktoré lobujú v prospech či proti obmedzeniu sa rozlične prelínajú. Hovorili sme s odborárkou, ktorá mala na zákaz predaja aj silné náboženské dôvody, hovorili sme s aktivistom z cirkevných kruhov, ktorý sa však cíti aj ako odborár, hovorili sme s obchodníkom, ktorý je proti zákazu a zároveň je to praktizujúci katolík a hovorili sme aj s odborárkou, ktorá neuznáva náboženské dôvody, ale bojuje za ochranu matiek s deťmi.

Hovorili sme s jasne pravicovo vyhraneným človekom, ktorému by však takýto zákaz vôbec neprekážal a spoznali sme aj názor veriaceho človeka, ktorý je striktne proti akýmkoľvek obmedzeniam predaja. Aj politicky je to rôznorodé – v tejto veci sa dokáže spojiť kresťanská pravica so socialistickou ľavicou. A aby to nebolo jednoduché – máme stanovisko obchodníkov, ktorí bojujú za neobmedzený predaj, ale aj takých, ktorým sa nedeľný predaj vôbec nepáči. A čo je ešte najvzrušujúcejšie: dvaja silní protivníci v tejto téme o sebe hovorili s veľkým rešpektom.

.odborári
Šéfka odborárskeho zväzu obchodu a cestovného ruchu Katarína Kuľandová nevidí žiadny vážny dôvod, prečo by obchod mal patriť k oblastiam, kde je nutná takmer nepretržitá prevádzka. V čase, keď máme takmer všetci doma chladničky, mrazničky, predlžuje sa trvácnosť potravín, zvládneme podľa nej jeden deň aj bez otvorených obchodov. Navyše by sme mohli kopírovať model od susedov, keď v nedeľu môžu mať otvorené malé rodinné obchodíky, ktoré ponúkajú základný potravinársky či hygienický tovar.

O dnešnej práci v obchode hovorí Katarína Kuľandová ako o prekérnej. Ľudia pracujú aj v troch zmenách, pracujú cez víkendy a sviatky, a mnohí zamestnávatelia nepriplácajú svojim zamestnancom nič za prácu cez sviatky či počas nedele. Dokonca niektoré malé predajne v oblastiach s nedostatkom pracovných príležitostí vyplácajú ľudí stravnými lístkami. Odbory, ktoré by chránili záujmy predavačov, tu neexistujú a dokonca nefungujú ani v niektorých silných reťazcoch, pretože zamestnávatelia ich nepripustili. Navyše je tu veľká fluktuácia pracovníkov, nehovoriac o ľuďoch, ktorí pracujú v lepšom prípade na dohodu, v horšom načierno. Odbory však dobre fungujú v Tescu aj v Coop Jednote, teda v dvoch silných reťazcoch, ktoré majú k nedeľnému predaju celkom odlišný postoj.

Napriek tomu, že sa s Tescom odborárski šéfovia v tejto téme zásadne nezhodnú, Katarína Kuľandová hovorí, že spolupráca s Tescom je veľmi dobrá a že Tesco sa nesnaží obchádzať zákony. Práve tu sa podarilo presadiť, že predavači dostávajú za sviatky 100-percentné príplatky a príplatky majú aj za nedele. Počas štátnych sviatkov pracujú na báze dobrovoľnosti. Napriek tomu odbory bojujú za to, aby ženy mohli byť vo sviatky a v nedeľu doma. „Tie ženy doma chýbajú a nemožno sa čudovať, že veľa detí máme agresívnych. Nie je nám jedno, aká generácia bude vyrastať. Nedá sa všetko vidieť len cez ekonomiku a rast HDP,“ hovorí Katarína Kuľandová.

Bibiána Hečková, dlhoročná predavačka, ktorá je už dnes na dôchodku, stále ešte zastupuje pracovníkov Tesca, keďže má s prácou v odboroch veľké skúsenosti. Aj ona má s nedeľným predajom problém najmä kvôli deťom. Nepáči sa jej ani nový trend, keď deti v nedeľu musia tráviť s rodičmi v nákupných centrách. Napriek tomu tvrdí, že na úplný zákaz nedeľného predaja netlačia. „Ideálne by bolo, keby sa zakázal predaj počas sviatkov a v nedeľu by sa mal predaj obmedziť, napríklad do 16. hodiny,“ tvrdí Hečková.

.modlitba a predaj
Anton Čulen je učiteľ náboženstva a v občianskom združení Aliancia za nedeľu pôsobí už vyše desať rokov. Dôvod, prečo sa v tomto smere angažuje, nie je len duchovný. Čulen sa angažoval aj v kresťanských odboroch a prácu počas sviatkov a nedelí v tých oblastiach, kde to nie je pre spoločnosť životne dôležité, považuje za sociálny problém. Pripomína, že o pracovnom pokoji písal v encyklike Rerum novarum (1891) už pápež Lev XIII. Encyklika je kritikou socializmu, obhajuje súkromné vlastníctvo, ale zároveň vysvetľuje aj funkciu štátu a svojpomocných organizácií pri riešení sociálnych otázok. V encyklike sa píše, že pracovný pokoj vo sviatočné dni nie je určený len na užívanie či záhaľku a nemá byť ani príležitosťou na utrácanie peňazí: „Je to pracovný pokoj zasvätený náboženstvu.“

Su dve cesty do biedy

„Domnievame sa, že vzhľadom na charakter služby, ktorú obchod poskytuje, nie je potrebné mať otvorené sedem dní v týždni.“
Anton Čulen vôbec nepochybuje o tom, že aj u nás časom príde k zákazu nedeľného predaja a tento proces má podľa neho tri fázy: kategorické odmietanie zákazu, pochybnosti o ňom a nakoniec jeho absolútna akceptácia. Pripomína, že z postkomunistických krajín už zákaz prijali Slovinci a Chorváti, takže Slovensko už, žiaľ, nebude prvé. Ak sa podarí presadiť zákaz nedeľného predaja, Aliancia za nedeľu neskončí svoju činnosť. „Budeme pokračovať ďalej, my máme trpezlivosť, húževnatosť a máme aj Božiu pomoc,“ tvrdí Čulen a v ďalšom kroku sa chce zamerať na obmedzenia pre ťažkú prácu stavbárov, ktorí často pracujú desať dní po sebe v desať až dvanásťhodinových šichtách.

.za a proti
Zaujímavé je, že v tejto veci sa drží v úzadí aj Zväz obchodu a cestovného ruchu a v momentálnej situácii nechce dávať žiadne stanovisko. Dôvodom je, že najväčšia slovenská obchodná sieť COOP Jednota už dlhší čas deklaruje, že proti zatvoreniu obchodov v nedele a vo sviatky nemá žiadne námietky. „V obchode pracuje cca 300-tisíc zamestnancov, z ktorých 85 percent sú ženy a z nich 70 percent sú matky s deťmi,“ vysvetľuje postoj COOP Jednoty podpredseda jej predstavenstva Martin Katriak. „Domnievame sa, že vzhľadom na charakter služby, ktorú obchod poskytuje, nie je potrebné mať otvorené sedem dní v týždni.“

Svoju úlohu v prípade Jednoty zrejme zohráva aj fakt, že medzi ich zamestnancami dominujú ženy s rodinami, zatiaľ čo napríklad v Tescu je ich podiel nižší a významnú časť pracovníkov tu tvoria muži, ale aj brigádnici, čo sú často študenti či dôchodcovia. Jednota, na rozdiel od zahraničných reťazcov, prevádzkuje aj veľký počet menších obchodov na konzervatívnejšom vidieku, kde ešte nie je pravidlom nakupovať v nedeľu. Aktívnymi odporcami obmedzenia nedeľného a sviatkového predaja sú dnes na Slovensku najmä Tesco a popri ňom niektoré menšie špecializované obchodné siete ako NAY. Slabá regulácia zrejme vyhovuje aj reťazcom, ako sú Billa, Kaufland či Lidl, no keďže ich materské krajiny majú nedeľný predaj zakázaný, do slovenskej diskusie nevstupujú a verejne deklarujú iba to, že budú rešpektovať slovenské zákony.

Šéfovi oddelenia pre vonkajšie vzťahy Tesco Stores SR Michalovi Dyttertovi sa nepáči, že iniciatívy na zákaz predaja v nedeľu a vo sviatky majú tentoraz len formu poslaneckých pozmeňovacích návrhov, čo podľa neho obmedzuje odbornú diskusiu. „Problém je, že nepoznáme presné znenie týchto návrhov, a preto sa nám aj veľmi ťažko reaguje. Aj detaily môžu byť pre nás kľúčové. Tiež je problém, že sa takto obchádza klasický legislatívny proces a odpadáva tak priestor na fundované pripomienkovanie návrhov,“ hovorí Dyttert.

Podľa neho zákaz predaja počas štátnych sviatkov bude pre obchodné reťazce znamenať významný výpadok príjmov. Tieto dni sa totiž neprekrývajú so sviatkami v okolitých krajinách a hrozí teda, že časť ľudí nakupovať tak či tak pôjde, ale peniaze utratí v susedných krajinách. A je tu ešte ďalší vážny dôvod pre veľké firmy a nákupné centrá, aby obhajovali nedeľný predaj. Z výskumov Tesca vyplýva, že približne dvadsať až tridsať percent tržieb pochádza z tzv. impulzívnych nákupov, ktoré sa uskutočňujú najmä cez víkend a počas sviatkov. Ľudia majú v tieto dni viac času prechádzať sa po obchodoch, nie sú v strese, sú uvoľnenejší a majú teda aj väčšiu ochotu míňať len tak, urobiť si radosť a kúpiť aj veci, ktoré nutne nepotrebujú.

„Ak ide skutočne o to, aby sa nepracovalo, tak nech sa nepracuje ani v herniach či krčmách. Tie sú pootvárané a nikoho to netrápi, no matka si nebude môcť ísť kúpiť chlieb a mlieko.“
Šéf vonkajších vzťahov Tesca argumentuje aj tým, že regulácia predaja by zhoršila komfort spotrebiteľov, ktorí často nemajú cez pracovný týždeň čas nakupovať veci, ktoré treba skúšať, teda obuv, odevy, ale aj elektroniku. No zákaz by podľa Dytterta negatívne postihol aj zamestnancov obchodných reťazcov. Niektorí by prišli o prácu. Vo veľkých hypermarketoch údajne pracujú najmä veľmi mladí ľudia bez detí, alebo ľudia, ktorým sa rozpadla rodina, sú osamelí, alebo už majú odrastené deti. Preto majú záujem o nedeľné služby. Tesco za ne dáva príplatok. „Ak ide skutočne o to, aby sa nepracovalo, tak by sa nemalo pracovať ani v takých prevádzkach, ako sú herne, benzínové pumpy či krčmy. Tie sú pootvárané a nikoho to netrápi, hoci tam môžu manželia presedieť celý sviatok, alebo sa celú nedeľu opíjať, ale matka si nebude môcť ísť kúpiť chlieb a mlieko,“ hovorí Dyttert.

.sviatky majú šancu
Hoci obmedzenie predaja v nedele či vo sviatočné dni sa opäť po čase stalo politickou témou, stále nie je na stole žiadny konkrétny návrh. A vôbec nie je jasné, aké návrhy sa v parlamente nakoniec objavia. Predseda parlamentného výboru pre sociálne veci Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že podľa jeho informácií chcú svoje návrhy počas schvaľovania nového Zákonníka práce predložiť traja poslanci. Július Brocka z KDH chce zakázať nedeľný predaj ako taký, exministerka Viera Tomanová (Smer) pripravuje pozmeňovací návrh, podľa ktorého by obchody ostali zatvorené iba počas štátnych sviatkov. V hre je ešte aj návrh šéfa Obyčajných ľudí Igora Matoviča, podľa ktorého by obchody mohli predávať cez štátne sviatky aj počas nedelí, no v tieto dni by svoje prevádzky mohli otvoriť až popoludní.

Podmanický hovorí, že chce diskusiu medzi poslancami ešte moderovať tak, aby sa pred hlasovaním dohodli na jednom kompromisnom návrhu. „Osobne som za to, aby bol obmedzený predaj vo sviatky aj v nedele, pretože zamestnanci, ktorí pracujú v týchto obchodoch, vykonávajú činnosť, ktorá nie je nevyhnutne potrebná na zabezpečenie chodu štátu. Títo ľudia majú právo tráviť voľno so svojimi rodinami,“ hovorí Podmanický. Zároveň však priznáva, že jednotný názor na reguláciu predaja nie je ani vnútri poslaneckého klubu Smeru. Jeho členovia majú ešte na túto tému diskutovať krátko pred začiatkom najbližšej schôdze parlamentu. V politickom zákulisí sa hovorí, že proti obmedzeniu je „podnikateľské“ krídlo Smeru (Počiatek, Kaliňák, Kažimír) a že predseda Smeru sa ešte v tejto veci nerozhodol. „Minimálne návrh na obmedzenie predaja cez štátne sviatky má však šancu prejsť,“ tvrdí Podmanický.

.stálo by to za to
Argumenty niektorých obchodných reťazcov proti regulácii predaja majú svoju váhu a mali by odznieť pri zvažovaní takéhoto návrhu. Napriek tomu, ak by aj na obmedzenie predaja v nedele či vo sviatok došlo, neznamenalo by to žiadnu tragédiu. Spotrebiteľské správanie nie je žiadnou nemennou dogmou a ľudia by sa podobne ako v minulosti novej realite rýchlo prispôsobili.

Straty obchodníkov by tak zďaleka nemuseli byť také dramatické, ako to dnes avizujú niektoré obchodné reťazce. Časť nákupov by sa preložila na sobotu či pracovný týždeň. A iba časť nákupov, najmä tých impulzívnych, by sa možno neuskutočnila. Do zahraničia Slováci za nákupmi zamieria ani nie tak pre zavreté obchody na Slovensku, ako skôr pre kvalitnejší tovar či nižšie ceny. Obmedzenie otváracích hodín obchodov uľahčí mnohým predavačkám život, v tom majú odborári pravdu, ale to je skôr sprievodný efekt celého podujatia. Obmedzenie predaja môže totiž pozitívne ovplyvniť náš životný štýl.

Život niektorých ľudí, ktorí si nedeľu vyčlenili na nákupy, môže byť zrazu zaujímavejší, pestrejší, ak namiesto celorodinného blúdenia po obchodoch investujú ušetrený čas deťom či zmysluplnejším voľnočasovým aktivitám. Uvažovať týmto smerom nie je rúhanie sa proti voľnému trhu, a nie je to ani neodpustiteľný pravicový hriech. Naopak, to obmedzenie by stálo za to.
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní.

.eva Čobejová .jozef Majchrák

http://www.tyzden.sk/spolocnost/12122/nechceme-inu-nedelu/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.