Otvorený list predsedu AZN A. Čulena programovému riaditeľovi Tv Lux J. Kováčikovi v súvislosti s reláciou „V Samárii pri studni“ pod názvom „Prečo by mal mať voľnú nedeľu každý?“

Vážený pán riaditeľ,

Dňa 14. 11. 2016 odvysielala  TV Lux reláciu „V  Samárii pri studni“ pod názvom „Prečo by mal mať voľnú nedeľu každý?“. Ako predseda Aliancie za nedeľu – Slovensko, o. z. (ďalej len AZN) oceňujem záujem TV Lux venovať sa problematike voľnej nedele.

azn

Na druhej strane mi je ale nesmierne ľúto, že ste do tejto relácie nepozvali aj predstaviteľov AZN, ktorí už roky a takmer výlučne organizujú zhromaždenia na podporu voľnej nedele, zbierajú podpisy pod petíciu za nedeľu (podporuje ju aj KOZ SR) a konajú rôzne iniciatívy na ochranu nedele, o čom ste veľmi dobre informovaný. Je smutné, že v celej relácii neodznela ani zmienka o AZN  a našich nespočetných aktivitách na ochranu voľnej nedele, o našej petícii za prijatie zákona na ochranu nedele, o pochodoch za voľnú nedeľu, o intervenciách u verejných činiteľov alebo to, že AZN vyhlásila 13. máj za Slovenský deň za voľnú nedeľu, ale aj to, že sa pravidelne zúčastňujeme na rokovaniach ESA (European Sunday Alliance) v Bruseli a patríme medzi jej zakladajúcich členov. Mnohé tieto naše iniciatívy sú širokej verejnosti na Slovensku veľmi dobre známe, len katolícke média o nich voľajako neinformujú, čím žiaľ klesajú na úroveň bulváru.

Vážený pán riaditeľ,

na Slovensku sme na problematiku voľnej nedele poukazovali už vtedy, keď o túto tému nebol absolútne nijaký záujem a preto na túto tému s nami odmietali diskutovať nielen predstavitelia KOZ SR, neokomunistické médiá, ale aj predstavitelia KDH.

Túto tému sme na Slovensku otvorili ako v prvej krajine postkomunistického bloku už v roku 2002, v tom čase ešte ako členovia Nezávislých kresťanských odborov Slovenska (ďalej NKOS), a to predovšetkým vďaka vtedajšiemu prezidentovi NKOS Petrovi Novoveskému.  Po mojom osobnom stretnutí s vtedajším predsedom KBS biskupom Rudolfom Balážom, túto našu iniciatívu s radosťou a nadšením podporila nielen KBS ale aj Ekumenická rada cirkví a náboženských spoločnosti v SR, čím táto naša iniciatíva nadobudla aj ekumenický charakter.  KDH a kresťanské organizácie združené v FKI sa postavili proti vtedajšiemu predsedovi KBS a túto letákovú akciu s názvom „Nedeľa s rodičmi“ odmietli podporiť čo i len logom na letáčiku, ktorý vznikol v redakcii o. z. Magnificat Slovakia. Dnes, z odstupom času, toto logo často podsúvajú ako svoje vlastné dielo.

O hrubom porušovaní ľudských práv a náboženskej slobody presunutím štátom schváleného dňa pracovného pokoja (presunutie sviatku Zjavenia Pána zo  6. 1.  na 7. 1. v SPP Bratislava) som aj napriek zastrašovaniu prepustením zo zamestnania a psychickému teroru protestoval dokonca už v roku 1994! Správu o tejto udalosti, priniesol aj vtedajší Slovenský denník (vďaka tomu, že bol v tom čase šéfredaktorom Anton Selecký). Spoločnosť, Cirkev, KDH aj ostatné „demokratické média“  vtedy tiež mlčali. Nejako sa zabúda na to, že Cirkev netvoria len biskupi a kňazi, ale aj laici ako my, aj keď nie sme členmi KDH.

AZN sme sa rozhodli založiť v roku 2009 po niekoľkých osobných stretnutiach (niektoré sa konali už v roku 2008) s arcibiskupom Mons. Stanislavom Zvolenským, ktorý vtedy prisľúbil, že vznik takejto aliancie za nedeľu víta a podporuje a bude podporovať aj naše iniciatívy na ochranu nedele. Žiaľ, nestalo sa tak. Napriek mnohým sľubom sa AZN veľa podpory od politikov ani od cirkevných hodnostárov nedostalo. Zrejme táto kontinuita bez príslušnosti k istej politickej strane, ktorá má v názve slovo „kresťanské“ niekomu prekáža. Treba si ale uvedomiť, že nebyť  AZN, tak by sa diskusia na ochranu nedele na Slovensku možno len teraz práve začínala.

V SAMÁRII PRI STUDNI (91) PREČO BY MAL MAŤ VOĽ…

Vážený pán riaditeľ,

Neviem si ani predstaviť, že by štátne média (nehovoriac už o katolíckych) napríklad v Rakúsku či v Nemecku nerešpektovali základné elementárne pravidlá slušnosti a nepozvali do takejto relácie o nedeli zástupcov takýchto národných združení. Bolo by to z ich strany neslušné, neobjektívne, klamlivé a zavádzajúce. Je smutné, že už ani od katolíckych médií nemôžeme dnes na Slovensku očakávať hlásanie pravdy podľa Evanjelia, alebo aspoň dodržiavanie základných elementárnych pravidiel slušnosti, lebo aspoň to, aby nezavádzali, boli spravodlivé a informovali verejnosť nestranne a objektívne.

Pán Ježíš povedal: „Ja som cesta, pravda a život“. Písmo sväté na viacerých miestach hovorí o tom, že spravodlivosť a právo sú základom Božieho kráľovstva. Ak už teda ani katolícke média nekonajú v duchu a pravde, ale klesajú na úroveň bulváru, aký príklad tým dávajú svojím veriacim?

Bratislava 17. novembra

Boh žehnaj Slovensko!

S pozdravom

Laudetur Jesus Christus

Anton Čulen, predseda AZN

Poznámka redakcie AZN: V roku 2009 predložil pán poslanec J. Rydlo (SNS) bez podpori cirkvi do NRSR náš návrh (AZN) zákona na ochranu nedele, ktorý poslanci NRSR neprijali.
Návrh zákona na ochranu nedele predložil neúspešne aj poslanec Peter Gabura (KDH) a Ľudmila Mušková niekedy v roku 2008. Spolupodielali sa aj na úspešnom návrhu poslanca J. Podmanického (Smer), ktorý obmedzuje predaj počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov

V roku 2014 na júnovej schôdzy poslanci KDH A. Přidal a J .Brocka predložili do NRSR svoj návrh zákona na ochranu nedele, ktorý niekedy v oktobri stiahli z rokovania NRSR
http://alianciazanedelu.sk/rozprava-poslancov-nrsr-o-zakone-na-ochranu-nedele-ale-aj-vyhrade-svedomia/

 


Aliancie za nedeľu sa viac angažujú na úrovni EÚ

Brusel-Viedeň, 14.11.2016 (KAP) 019 854 – Národné aliancie za voľnú nedeľu zintenzívňujú svoju angažovanosť na európskej úrovni. „Mega-trend digitalizácia“ je témou medzinárodnej konferencie v utorok v Bruseli, ktorú organizuje Európska aliancia za nedeľu (European Sunday Alliance) spoločne s jej národnými partnermi.

DIGITAL CAMERA

Europoslanec M. Mikolášik, predseda AZN A. Čulen a podpredseda AZN P. Novoveský na rokovaní Európskej aliancie za nedeľu (European Sunday Alliance) ESA v Bruseli v novembri 2016

Predstavitelia z oblasti hospodárstva, politiky a vedy diskutujú o výzvach ako hyperflexibilizácia, erózia pojmu práce a zahmlievanie a splývanie a práce a voľného času.
Cieľom konferencie je „prehĺbenie sociálneho dialógu s hospodárstvom a politikou a nové poznatky, aby sa dosiahol produktívny prístup k možnostiam a rizikám digitalizácie a pritom sa chránil spoločný voľný čas ľudí ako je nedeľa,“ zdôraznila zástupkyňa Aliancie za voľnú nedeľu Rakúska, Gabriele Kienesbergerová, v pondelok vo vyhlásení.
Európsky komisár Günther Oettinger, zodpovedný za digitálne hospodárstvo a spoločnosť, má v utorok prednášku na tému „Digitalizácia a politika EÚ – transformácia a budúcnosť práce a spoločnosti v Európe“. Príspevky z Rakúska poskytnú europoslanci Eveyln Regnerová a Jozef Weidenholzer.
Jedným z ťažísk konferencie je téma „Nové formy zamestnanosti – flexibilizácia pracovnej doby“. Pritom sa hovorí o zmenách v podnikateľskej kultúre spojených s digitalizáciou, o výzvach v oblasti pracovného práva a zmenách v kontexte „kolaboratívnej ekonomiky“, v ktorej už o. i. niet zamestnávateľov.
V rámci ďalšej ťažiskovej témy „Život mimo práce a digitalizácie – potreba nedosiahnuteľnosti“ sa vysvetľujú účinky digitalizácie na súkromný život, na spoločný voľný čas a dobrovoľnú angažovanosť ako aj otázky práva na súkromie – teda „práva na nedosiahnuteľnosť“.

 

Otvorený list podpredsedu AZN programovému riaditeľovi TV LUX, s.r.o.

Vážený pán riaditeľ,

vzhľadom na moje dva listy (25.04.2016 a 7.11.2016), ktoré som Vám a aj katolíckemu rádiu Lumen odoslal ohľadom môjho odporúčania na odvysielanie diskusnej relácie k problematike nedeľnej práce, som veľmi rád, že táto téma zaznela v TV LUX dňa 14.11.2016 v relácii „V Samárii pri studni“ pod názvom „Prečo by mal mať voľnú nedeľu každý?“ Odporúčal som túto tému, pretože sa v spoločnosti objavovali názory na riešenie tejto našej žhavej problematiky a aj niektoré politické strany začali zaujímať k tejto problematike isté stanoviská.

Lenže nepotešilo ma, že obsadenie tejto relácie nezodpovedalo objektívnej skutočnosti. Neviem, či neznalosťou redaktora, alebo úmyselne, neboli do tejto relácie pozvaní zástupcovia tých, ktorí sa už dlhé roky zaoberajú a aj pracujú v tejto oblasti. Chcem len uveriť, že ozaj sa to stalo len hlbokou neznalosťou redaktora k tejto problematike.

Preto len na pripomenutie píšem, že problém nedeľnej práce som na Slovensku naniesol ešte ako prezident Nezávislých kresťanských odborov Slovenska (NKOS) v decembri 2002, kedy naša odborová centrála zorganizovala letákovú akciu pod názvom „Nedeľa s rodičmi“. Už vtedy, ako prvý v postkomunistických krajinách, sme poukazovali na škodlivosť nedeľnej práce, ktorá nie je nevyhnutná, hlavne pre mladé rodiny. Konštatovali sme, že jednou z príčin prehlbujúcej sa krízy základnej bunky štátu – rodiny – je aj nedeľná práca. Keď po zmene vedenia NKOS v júni 2006 toto si nekládlo vo svojej činnosti pokračovať v týchto aktivitách, tak sme v januári 2009 založili Alianciu za nedeľu-Slovensko, o.z.(AZN), ktorého som sa stal prvým predsedom. Výsledkom našej činnosti bolo aj, za pomoci pána poslanca NR SR Rydla, predloženie do NR SR novelu Zákona 311/2001 Z.z. a to § 93 a 94 dňa 9. septembra 2009. Hoci táto zmena tzv. Zákonníka práce nebola prijatá a to hlavne z dôvodu nepodpory poslancov strany SMER, naše aktivity pokračovali v tejto oblasti ďalej.

Jednou z nich bolo aj spoluzaloženie pri EP v Bruseli Európskej aliancie za nedeľu (ESA). Zúčastňujeme sa jej všetkých jednaní, hoci na Slovensku nám nikto nechce pomôcť hradiť náklady na cestu a tak si to hradíme z vlastných rodinných financií, alebo z menších sponzorských darov. Aj teraz 15. novembra 2016 sme sa zúčastnili zasadnutia ESA, ktoré sa zaoberalo prehĺbením sociálneho dialógu s hospodárstvom a politikou a nové poznatky, aby sa dosiahol produktívny prístup k možnostiam a rizikám digitalizácie a pritom sa chránil spoločný voľný čas, ako je nedeľa. A neposlednou našou aktivitou je zbieranie podpisov pod petíciu ohľadom obmedzenia nedeľnej práce zákonom v NR SR. Doteraz sme už nazbierali vyše 70 tisíc podpisov a po dosiahnutí 100 tisíc podpisov hodláme túto našu petíciu odovzdať do NR SR, aby táto prerokovala tento problém na svojom zasadnutí. Pre toto všetko mi je nesmierne ľúto, že do tejto relácie neboli pozvaní zástupcovia AZN, ktorí prakticky ako jediní vyvíjajú v tomto smere značné aktivity už od roku 2002.

Chcem len uveriť, že toto všetko v TV LUX nevedeli, hoci už raz som bol v tejto televízii účastný v relácii podobného zamerania a túto svoju chybu napravia.

S kresťanským pozdravom

Peter Novoveský,
AZN – Slovensko

Moslimovia sa už nesmú modliť na univerzite

Stuttgart, 15.11.2016 (kath.net/idea/red) 019 855 – Po tom, čo sa stále vyskytovali hádky, lebo sa moslimskí študenti chceli modliť v knižnici, nemecká univerzita v Stuttgarte zostrila domáci poriadok. „Podujatia neuniverzitného charakteru“ a „náboženské podujatia a stretnutia“ podliehajú povoleniu. Potvrdil to tlačový hovorca univerzity Hans-Herwig Geyer pre Evanjelickú agentúru „idea“.
„V oboch univerzitných knižniciach dochádzalo k situáciám, že moslimskí študenti sa modlili medzi regálmi s knihami. Pritom ich moslimskí spolužiaci bránili študentom a zamestnancom vstúpiť do knižnice s odôvodnením, že nesmú rušiť modliacich sa.“
Geyer vysvetlil: „Univerzita je sekulárne vzdelávacie miesto. Možnosti na modlitbu existujú v priestoroch ekumenického centra, ktoré nepatrí k univerzite ako aj v blízkych kostoloch a mešitách.“
Rektor univerzity, Wolfram Ressel, to vydal aj v obežníku: „S prevádzkou univerzity sa nezlučujú náboženské podujatia a stretnutia, ak sa tým bráni využívaniu budov na výskum a výuku a ďalším na univerzite zákonom daným aktivitám.“ To platí zvlášť pre univerzitnú knižnicu, počítačové učebne, posluchárne alebo miesta, kde študenti študujú a pracujú. „Náboženské stretnutia, ktoré bránia využívaniu univerzitných priestoroch sa zakazujú s poukazom na domáci poriadok,“ uviedol rektor. Kresťanské ako aj moslimské vysokoškolské skupiny môžu však požiadať o využívanie priestorov na prednášky, ako povedal hovorca Geyer pre „ideu“. Na Univerzite v Stuttgarte študuje 28 000 študentov.
Na jeden z nápadných problémov poukázal evanjelický vysokoškolský duchovný Stephan Mühlich. S katolíckymi kolegami sa stará o ekumenické centrum univerzitného mestečka, ktoré spoločne vybudovali a nie je súčasťou univerzity. Podľa novín „Stuttgarter Nachrichten“ aj moslimskí študenti sú pozvaní na jeho využívanie.
„Moslimskej únii študentov sme jasne povedali, že tento priestor je otvorený, ale že sú tam aj iní. Jeden študent si priestor prezrel a navrhol záves, aby boli muži a ženy oddelení,“ povedal pastor Mühlich. „Na to sme mu oznámili, že v našej krajine to nie je zvykom!“
Aj pastor sám sa raz stiahol do miestnosti s knihou do ticha, keď sa tam modlili moslimky. A pastora požiadali, aby miestnosť opustil! Mühlich povedal, že modliacim sa ženám situáciu vysvetlil:
„Kto miestnosť bude používať, to určujeme my a nenecháme sa okupovať.“
Na to sa dostal so ženami do plodnej diskusie a z toho sa vyvinuli spoločné akcie. Spomenul tiež, že minulý rok na mnohých miestach v Nemecku zatvorili tieto priestory ticha, pretože nastávali spory o ich využívaní medzi kresťanmi a moslimami.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.