Poľský časopis zobrazil znásilňovanie Európy. Oceňuje Slovensko. + Predkovia by nám napľuli do očí!

Spisovateľ Hajko pre PL.sk: Prvá Slovenská republika nebola fašistická. Červená armáda odvláčala Slovákov do gulagov a to bolo najväčšie zverstvo

Poľský časopis zobrazil na titulke znásilňovanie Európy. V článku oceňuje taktiku Slovenska
Poľský magazín nazval moslimskú vlnu migrácie “peklom a samovraždou Európy”
Časopis W Sieci na titulnej strane zobrazil ženu zahalenú do vlajky Európskej únie, ktorú napádajú muži tmavšej pleti. Sprievodný text k obrázku hovorí: “Islamské znásilnenie Európy”.
Znasilnenie Europy

Obrázok a článok vyvolali u niektorých predstaviteľov krajín pobúrenie, pretože krajiny ako Nemecko, Dánsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo považujú otvorený odpor voči prijímaniu moslimských mužov za nemiestny.

Pozvánka-TA3-900x450

Poľsko je jednou z mála krajín EÚ, ktoré otvorene hovoria o probléme kontroverznej migračnej politiky v Európe. Článok popisuje ako je islam a jeho kultúra s Európou vo vojne “už posledných 14 storočí”. Hoci bola Európa založená na kresťanských princípoch, článok kritizuje, že teraz zaváňa nihilizmom, pričom cituje historika Arnolda Toynbeeho, ktorí hovorí “civilizácie neumierajú, oni páchajú samovraždu”.

Časopis sa zastal Slovenska

Článok ďalej k Poľsku menuje Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Českú republiku ako jediné krajiny, ktoré sa ozvali proti moslimskej migrácii a zabojovali proti nanúteným kvótam.

 

Ďalej píše o tom, ako EÚ udelí pokutu vo výške 0,002% HDP na každú krajinu, ktorá odmietne kvóty. Keďže Slovensko neprestajne EÚ kvóty odmieta, mohlo by byť pokutované až vo výške viac než 200 miliónov eur. Spomína tiež naše vyhlásenie o tom, že prijmeme len kresťanských migrantov, nakoľko u nás sa mešity nenachádzajú a moslimovia “by sa u nás necítili ako doma”. Túto našu taktiku viacerí zahraniční konzervatívni predstavitelia ocenili. Časopis si to tiež všíma, a kritizuje, že Slovensku teraz EÚ hrozí žalobou za “diskrimináciu migrantov na základe ich vierovyznania”.

http://www.hlavnespravy.sk/polsky-casopis-zobrazil-na-titulke-znasilnovanie-europy-v-clanku-ocenuje-taktiku-slovenska/747418

 

 

Komentár: Predkovia by nám napľuli do očí!

Kým naši predkovia statočne bojovali s Turkom a mnohí z nich položili v početných bitkách s nimi svoje životy, ich potomkovia sa pokorne plazia na sultánovom dvore s poníženými hlavami a žiadajú o pomoc a finančné dary.
Ak už ste na to zabudli vy, vážení slovanskí bratia, potom vás uisťujem, že si to ešte dobre pamätajú moslimovia! Vrelo odporúčam prečítať si Islam.cz, kde nájdete množstvo článkov o histórii vzťahov medzi Turkami (moslimami) a Strednou Európou.

Pre tých “zábudlivejších” znovu pripomeniem prejav vtedajšieho tureckého ministra zahraničia a dnešného premiéra Ahmeta Davutogliho, predneseného v Sarajeve (v roku 2009), ktorý by sme sa všetci mali povinne naučiť naspamäť: “želáme si nový Balkán založený na politických hodnotách, ekonomickej spolupráci a kultúrnej harmónii. Bol to osmanský Balkán a my ho ako taký obnovíme. Stáročia osmanského Balkánu boli úspešnou érou, ku ktorej je treba sa opäť vrátiť. “Voľne preložené: ak chce Turecko obsadiť Balkán, musí odtiaľ najprv vytesniť EÚ. No a migranti sú ten najúčinnejší nástroj, ako tento cieľ, navyše bez jediného výstrelu dosiahnuť.

Kľúčovou otázkou je, či sa to Turkom môže skutočne podariť? Obávam sa, že to možné je, alebo inak, nemožno to úplne vylúčiť. Ak nedôjde k nejakému zázraku, na základe ktorého budeme môcť utečencov do Turecka vracať, nezostane nám nič iné ako vytiahnuť schengenské hranice až ku Slovinsku, čo neznamená nič iné, než že Balkán bude skutočne vyčistený. Vytvorené mocenské vákuum Turci za pomoci Albáncov, Kosovčanov a Bosniakov určite radi zaplnia. Balkán tak skutočne môže padnúť do rúk obrovskej Osmanskej ríše.

Aký osud potom čaká zvyšné balkánske kresťanské krajiny pod nadvládou Turkov, už naznačila genocída kresťanských Arménov.

Pre tých, čo už zabudli, uvádzam mapku Osmanskej (Otomanskej) ríše v jej najväčšom rozkvete:
Tu si môžte pozrieť postupné narastanie územia Osmanskej ríše.

Ak sa podarí Turkom Balkán obsadiť, potom s jedlom rastie chuť a v ďalšom kroku Osmanská ríša môže naplánovať dobytie Viedne, čo bol vždy ich sen! Tureckí stratégovia spolu s obsadením Balkánu vytvoria novú, juhobalkánsku utečeneckú trasu, smerujúcu cez Bulharsko, Rumunsko a Ukrajinu na Slovensko a Maďarsko. Viedeň potom zovrú do “utečeneckých” klieští z juhu (Balkán), Východu (Maďarsko) a severu (Slovensko). Predostieram len, že to nie je môj výmysel, slúžiaci na strašenie Slovanov, ale vznik tejto trasy predvída aj európska pohraničná agentúra FRONTEX. Osud Viedne, Maďarov, Slovákov a Čechov by bol spečatený.
Pozvanka

Súhrnne povedané: Osmanská ríša vždy bola konkurentom Európy a mnohokrát sa ju snažila dobyť. Pripomínam, že Osmanská vláda nad Balkánom trvala 300 rokov! Ešte dlhšie trvala ich nadvláda nad Sýriou, ktorej časť dnes chcú Turci znovu obsadiť.

Turkami sa nemôžeme nechať vydierať, ale musíme sa k nim správať tak, ako si zaslúžia, tzn. zaviesť proti nim minimálne ekonomické sankcie do doby, kým k nám prestanú posielať utečencov. Pokiaľ ani to nepomôže, tak postaviť európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá aj násilným spôsobom zabráni v prieniku migrantov do Európy.

Ak bude proti Turkom potrebné použiť silu, neváhajme ju použiť! Turci nie sú našimi spojencami, dokonca ani v NATO nie, pretože jediné o čo im v skutočnosti ide je obnoviť zašlú slávu Osmanskej ríše. Turci s nami hrajú dvojakú hru nielen v Sýrii, ale aj tu a čo povedať na záver? Snáď len odkázať českej aj slovenskej vláde a parlamentu, ktoré tak rady nasledujú nemecké vzory, že by mali ísť s dobou, viď tu.
voľby-6-1024x480
Nie, nemýlite sa, sú to naozaj oficiálne webové stránky ctihodného Bundestagu!

Vít Klíma
http://www.hlavnespravy.sk/predkovia-by-nam-napluli-do-oci/747356


Spisovateľ Hajko pre PL.sk: Prvá Slovenská republika nebola fašistická. Červená armáda odvláčala Slovákov do gulagov a to bolo najväčšie zverstvo

27.1.2016 11:04
Prvá Slovenská republika bola autoritatívnym, ale nie fašistickým štátom. Šlo o prvý samostatný štát Slovákov, a tak to už v histórii zostane. Aj komunista Husák chcel zachovať samostatné Slovensko. Blahobyt na Slovensku určite nebol, ale životná úroveň sa neznižovala. Povstalecká národná rada bola prevažne evanjelická a medzi evanjelikmi cítime dodnes pozitívny vzťah k povstaniu. U katolíkov je to iné. Červená armáda odvliekla množstvo Slovákov do gulagov. Pre ParlamentnéListy.sk to povedal publicista, novinár a autor kníh venujúcich sa kontroverzným témam Jozef Hajko.

Spisovateľ Hajko pre PL.sk: Prvá Slovenská republika nebola fašistická. Červená armáda odvláčala Slovákov do gulagov a to bolo najväčšie zverstvo

Vo vašich knihách píšete o Slovenskom vojnovom štáte, slovensko-maďarských vzťahoch aj o Rómoch. Tým sa venuje aj vaša najnovšia publikácia Hoď do mňa kameňom. Spolužitie s Rómami na Slovensku. Prečo si vyberáte práve kontroverzné témy?

Pretože sám v nich nemám jasno. Napísal som tri knihy, z ktorých každá sa venovala téme, ktorá bola v spoločnosti veľmi kontroverzne vnímaná. Môžem si dovoliť povedať, že vo všetkých oblastiach, ktoré som robil, už mám teraz v hlave jasno a keď to moje schopnosti dovolia, tak by som chcel umožniť, aby v tom mali jasno aj tí čitatelia, ktorí o takéto témy majú záujem.

Aké boli reakcie na vaše knihy zo strany odbornej, ale aj laickej verejnosti?

Veľmi zaujímavé. Všetky témy sa týkajú histórie. Ja sa stýkam aj s viacerými historikmi a niektorí sa tvária doslova tak, že im leziem do kapusty, ale mám aj reakcie historikov, ktorí veľmi pozitívne vnímajú moje úsilie. Dokonca mám z radov historikov aj recenzentov a tí mi otvorene hovoria, že hoci téme rozumejú, nemôžu si dovoliť ju tak populárne napísať, ako som to napísal ja. To populárne podanie histórie na Slovensku práve chýba. Aj preto sa na Slovensku veľa histórie nečíta.

Vo vašej prvej knihe Nezrelá republika polemizujete s otázkou fašistického režimu. Bol teda Slovenský štát fašistický?

Keď to zoberieme striktne podľa definícií, že čo je to fašistický štát, tak nebol. Ale určite to bol veľmi silný autoritatívny štát s veľmi silným autoritatívnym režimom, ktorý, samozrejme, napáchal veľa zla, to nemienim ospravedlňovať. Na druhej strane nič nespravíme s tým, že to bol prvý samostatný štát Slovákov, a tak to už v histórii zostane.

Ako by sme ho teda dnes mali vnímať?

Mali by sme ho brať taký, akým bol. To je to najdôležitejšie a v tejto spoločnosti najťažšie. Spoločnosť je totiž rozdelená na dva veľmi jasne ohraničené tábory. Jedni sú tí, ktorí nazývajú tento štát príveskom Nemecka a klérofašistickým štátom. Potom tu máme menšiu kategóriu obdivovateľov tohto režimu, ktorí cez prizmu samostatnosti zabúdajú na negatívne stránky tohto štátu.

V knihe sa zaoberáte aj kladmi a zápormi Slovenského národného povstania. Poďme najskôr k tým kladom…

Najväčším pozitívom je to, že sa časť spoločnosti priklonila k víťazným mocnostiam. Tak sa táto časť obnoveného Československa, dovtedy súčasť Slovenského štátu, postavila na stranu víťazov. Pozitívom bolo aj to, že predstavitelia povstania správne kritizovali mnohé veci v Slovenskom štáte. No ale, samozrejme, sú tu aj negatíva…

Aké?

V prvom rade išlo o prvú naozajstnú občiansku vojnu na území Slovenského štátu. Tie tábory boli, povedal by som, dosť rovnocenné, pričom Slovensku toto povstanie prinieslo veľa utrpenia. Kým na strane povstalcov bojovala časť bývalej slovenskej armády, na strane bratislavského režimu bojovali nemecké vojská. Každý z tých táborov mal vlastné sídlo, vládu, a dokonca aj vlastný hospodársky a finančný systém. Bol to teda naozaj boj „kto z koho“. Vonkajšie okolnosti, samozrejme, priali povstalcom, toto hovorím veľmi pragmaticky. Pri povstaní ľudia nechávajú plynúť svoje emócie. Dodnes to platí a keby sme sa na to pozerali emotívne, tak, samozrejme, musíme povedať, že to bol normálny vojnový stav, ktorý prinášal zverstvá na jednej aj na druhej strane.

Hral tam rolu aj náboženský faktor?

Jednoznačne, pretože povstalecká Slovenská národná rada bola prevažne evanjelická, kým v bratislavskej vláde sedeli takmer kompletne katolíci. Takže môžeme sa na to pozerať aj ako na konfesijný konflikt.

Reflektujú toto dnes aj slovenské cirkvi? Pozerajú sa inak na povstanie?

Myslím si, že áno, pretože katolíci ako centralizovaná inštitúcia majú často výklad jednotný. Aj keď v tomto prípade, keď spomeniem zosnulého kardinála Korca, jeho vzťah k Slovenskému štátu, k prvej Slovenskej republike, možno označovať za pozitívny, kým oficiálny postoj cirkvi je veľmi rezervovaný. Pri evanjelikoch nejaký centralizovaný názor nie je, čo vyplýva zo štruktúr evanjelickej cirkvi, ktorej jednotlivé zložky sú dosť autonómne, takže tam to ide od prípadu k prípadu. Ale keďže povstanie bolo väčšinou dielom ľudí, ktorí boli evanjelickej konfesie, tak vďaka tomu medzi evanjelikmi cítime dodnes ten pozitívny vzťah k povstaniu. Určite taký pozitívny vzťah nenájdeme medzi katolíkmi.

V knihe tvrdíte a historici sa bežne zhodujú na tom, že Slovenský štát nevznikol z vôle ľudu. Je tam paralela s modernou Slovenskou republikou?

Určite áno, aj keď to bola iná doba a ťažko to porovnávať. Situácia v okolí bola úplne inakšia v 30. rokoch a v 90. rokoch 20. storočia. V 30. rokoch nástup fašizmu a jeho odnože nacizmu v Nemecku mal vplyv doslova na zánik a vznik nových štátov a posun hraníc, pričom veľa manévrovacieho priestoru nebolo. Aj keď časť slovenskej verejnosti túžila po samostatnosti po 20 rokoch spolužitia s Čechmi v jednom štáte, vnútorné podmienky v spoločnom štáte to neumožňovali. Vonkajšie sa však pri rastúcej nemeckej rozpínavosti ukazovali ako stále priaznivejšie.To pochopili najmä tie radikálnejšie časti Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktoré boli ochotné sa spriahnuť doslova s čertom i diablom, aby sa Slovensko osamostatnilo. Ale napríklad sám neskorší prezident Tiso, ktorý bol vtedy predseda autonómnej slovenskej vlády, dá sa povedať, tiež nemal jednoznačný postoj. Dokonca by som povedal, že Tiso v roku 1938 neuvažoval nad vytvorením samostatného Slovenska. V 90. rokoch to bolo zas inak, hoci v časti slovenskej spoločnosti bola túžba po obnovení samostatnosti Slovenska, hovorím naschvál o obnovení, pretože tá myšlienka z prvej Slovenskej republiky cez generácie stále znela v ušiach ľudí. V časti spoločnosti teda bola snaha, aby sa Slovensko osamostatnilo, a v časti tej radikálnej politickej scény, keď to tak porovnám s 30. rokmi, tiež bol ten ťah na samostatnosť úplne jednoznačný, a zase za každú cenu. A dovolím si povedať, že vlastne vďaka radikálnym politikom vznikla prvá Slovenská republika a vďaka radikálnym politikom vznikla aj druhá Slovenská republika, v ktorej žijeme teraz.

Jozef Hajko

Jozef Hajko (autor: Milan Illík)

Je práve táto paralela hlavnou témou vašej knihy?

Nie. Ja si v nej len dovoľujem špekulovať o podobnostiach, ktoré viedli ku vzniku prvej Slovenskej republiky a druhej Slovenskej republiky, ale tá téma sa prevažne venuje rokom 1939 až 1945. Snažil som sa ju pojať z každej možnej stránky. Pýtali ste sa, či tam bol konflikt konfesií, ja si myslím, že áno. Veľmi významný, v histórii možno aj najvýznamnejší, ktorý bol na Slovensku. Všímam si aj, ako sa na Slovensku žilo, ako ten režim vnímali bežní ľudia, aký bol ich názor na obnovenie Československa. Dovolím si povedať, že v roku 1944 málokto na Slovensku uvažoval, že by sa Československo obnovilo. Dokonca Gustáv Husák, vtedajší šéf komunistov, keď písal správu o vývoji na Slovensku do ústredia do Moskvy, tak hovoril o tom, že Slovensko by malo zostať zachované, samostatné. Až potom vznikla tá úplne scestná myšlienka, že Slovensko by sa malo stať súčasťou Sovietskeho zväzu, 16. republikou.

Niekedy zaznieva z úst obhajcov Slovenského štátu, napríklad aj od arcibiskupa Sokola, tvrdenie, že v Slovenskom štáte bol blahobyt. Je to pravda?

Blahobyt na Slovensku určite nebol, ale životná úroveň sa neznižovala. Možno sa aj zvyšovala. Ťažko sa to dá presne zmerať, ale na Slovensku napríklad neexistovala nezamestnanosť. Súvisí to nielen s tým, ako často hovoria kritici režimu, že šlo o vojnovú zamestnanosť, že by sa ľudia zamestnali iba v zbrojnom priemysle, alebo že by ich využívali ako lacnú pracovnú silu v Nemecku. Na Slovensku sa skutočne začal rozvíjať aj nevojnový priemysel a pomerne schopne sa vyvíjalo aj poľnohospodárstvo, ktoré bolo vtedy veľmi dôležité.

Nejeden z nás sa stretol s rozprávaním starých mám, ktoré hovorili o slušných nemeckých vojakoch a naopak o zlých Rusoch. Ďalšie, pravdaže, hovorili pravý opak. Ako to bolo s prístupom cudzích armád k slovenskému obyvateľstvu?

Vôbec sa to nedá zovšeobecniť, pretože na Slovensko prichádzali v súvislosti s povstaním rôzne nemecké vojská a boli medzi nimi skutočne vojaci, ktorí si držali svoj štandard a predpisy, s ktorými vstupovali ako vojsko na cudzie územie. Ale boli tu aj doslova trestné jednotky, ktoré sa neštítili žiadnych zverstiev. Čo sa týka Červenej armády, opäť tam nájdeme takých aj takých. Samozrejme, nachádzali medzi miestnym obyvateľstvom často pochopenie, že prichádzajú ako osloboditelia, ale na druhej strane sa správali aj ako armáda na dobytom území. To znamená, že zverstvá boli aj na ich strane. Za najväčšie zverstvo ja považujem odvláčanie slovenských občanov do gulagov. Takéto niečo robili aj Nemci, oni odvláčali pre zmenu do koncentrákov, ale čo sa týka prístupu Sovietskej armády, bola to vyslovene cielená činnosť lapať týchto ľudí a doslova plniť kvóty, ktoré boli niekedy stanovené, aby z tohto obsadeného územia mali nejaký profit.

Vieme, koľko ľudí Sovieti odvliekli do gulagov?

Táto oblasť dodnes nie je uspokojivo zmapovaná. Odhady hovoria o počte od 10- až do 100-tisíc osôb, pričom časť sa z nich domov nevrátila.

Bolo tam nejaké kritérium, na základe čoho si ľudí vyberali?

Áno, ruská armáda mala politickú zložku, ktorá na každom dobytom území doslova lovila predstaviteľov nepriateľského režimu. To isté robila aj na Slovensku, keďže Tisov režim považovala Červená armáda vyslovene za nepriateľský, ale boli tam aj kvóty. Keď do vlaku nemali dosť ľudí, tak zobrali, koho chytili, tých prípadov bolo veľmi veľa.

http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Spisovatel-Hajko-pre-PL-sk-Prva-Slovenska-republika-nebola-fasisticka-Cervena-armada-odvlacala-Slovakov-do-gulagov-a-to-bolo-najvacsie-zverstvo-261113

Tento obsah bol zaradený v Domáce, External Videos, Názory, komentáre, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.