Úžasné vystúpenie poslanca KDH Alojza Přidala v rozprave o rozšírenie zákazu práce počas nedieľ a štátnych sviatkov

Úžasné vystúpenie poslanca KDH Alojza Přidala k rozprave o rozšírenie zákazu práce počas nedieľ a štátnych sviatkov

http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/125881/Pridal_Alojz.html

36. schôdza NR SR – 10.deň – B. popoludní
Přidal, Alojz, 2014.07.09 17:29 – 18:07

Vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte pán poslanec, dámy a páni, pokračujeme v rokovaní programu.

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Nedá mi na tomto mieste v súvislosti s touto pre rokovanou novelou nespomenúť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Rídla na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 teda Zákonník práce, to bola tlač 1112 zo septembra 2009, ktorý vtedy podporilo 39 poslancov. Medzi nimi boli tí, ktorí ho podporili všetci prítomní poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia i poslanec zo strany SMER pán Podmanický. Chcem ale upozorniť, že tento náš návrh nie je totožný s návrhom poslanca Rídla, ktorý vypracoval spoločne s alianciou za voľnú nedeľu a to nie preto, že by sme s tým nesúhlasili, nie preto, že by sme neboli takí odvážni ako on, ale jednoducho preto, že sme realisti.

Opakujem touto našou novelou chceme tak ako už povedal pán kolega a spolupredkladateľ Július Brocka, rozšíriť paragraf 94 ods. 5 o nemožnosť nariadenia ale ani dohody práce so zamestnancom o všetky štátom uznané sviatky a to aj vrátane nedieľ v maloobchodnom predaji s výnimkami maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce, o ktorých som tu už hovoril.
Vrátim sa ešte ale k poslancovi Rídlovi, on vtedy navrhoval taký iný postup. Navrhoval zmeny v § 93 a 94 Zákonníka práce, ktorých podstatou bolo, že zamestnanci nesmú byť zamestnaní v nedeľu a štátom uznané sviatky s tým, že presne špecifikoval prevádzky, ktorých možnosť tohto všeobecného pravidla urobiť výnimky. Jeho pekné, veľmi pekné a fundované 27 stranové vystúpenie, v ktorom podľa môjho názoru veľmi kompetentne obhajoval túto svoju novelu som si viackrát prečítal a budem z nej aj niektoré fakty čerpať a odporúčam všetkým poslancom ktorých zaujíma táto problematika, aby si našli toto vystúpenie a prečítali si ho. Mňa tam zaujalo, že na oslovenie pléna Národnej rady Slovenskej republiky používal názov slávna snemovňa. A ja by som tu chcel sľúbiť, že ak tento návrh zákona prejde, tak budem vás odteraz oslovovať slávna snemovňa.

Teraz ale zatiaľ milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi pripomenúť niektoré iniciatívy, ktorý ktoré v zápase o voľnú nedeľu sa uskutočnili a vychádzajú, vychádzam z rozhovorov, z rozhovoru s pánom Petrom Novomeským jedným zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia v našom okrese Trnava a chcem pripomenúť tie iniciatívy, ktoré v tomto zápase o voľnú nedeľu prebiehanú a už aj prebehli. Aliancia za voľnú nedeľu bola založená v roku 2009 a táto aliancia bol v podstate prvý subjekt v celej postkomunistickej Európe, ktorý si dal za úlohu chrániť robotníkov a zamestnancov pred nie nevyhnutnou prácou v nedeľu. Korene ale tohto snaženia teda za voľnú nedeľu siahajú ešte ďalej do minulosti, boli to nezávislé kresťanské odbory Slovenska, ktorí zorganizovali letákový proces 14. decembra 2002, kde tento proces spočíval v rozdávaní letákov vo všetkých krajských mestách na Slovensku a na rozdávanie týchto letákov sa vtedy podieľali mnohí členovia Kresťanskodemokratického hnutia. Pán kolega Brocka tu má ten leták, ja by som ho vám chcel ukázať.

Tieto letáky sa niesli v duchu motta „Nedeľa s rodičmi“ čím chceli poukázať na skutočnosť, že práca v nedeľu poškodzuje hlavne rodinu ako takú. V roku 2007 aktivisti spustili internetovú podpisovú akciu za prijatie zákona na ochranu nedele a ako som povedal, v roku 2009 vzniklo u nás občianske združenie „Aliancia za nedeľu Slovensko“. Momentálne toto združenie zberá podpisy, jeho cieľom je teda získať pod petíciu 100 tisíc podpisov, aby sa návrhom zákona za voľnú nedeľu zaoberala Národná rada Slovenskej republiky. A tento text petície už podpísalo 70 tisíc občanov a ja si ho tu dovolím teraz prečítať.
My dolupodpísaní občania Slovenskej republiky v súlade s čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov žiadame prezidenta Slovenskej republiky, Národnú radu Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky a ostatné kompetentné orgány, aby po vzore Rakúska, Nemecka a väčšiny členských krajín Európskej únie urýchlene a čo v najkratšej dobe prijali zákon na ochranu nedele na Slovensku. Nedeľa ako voľný deň je najvyšším, najväčším sociálnym výdobytkom ľudstva, ktorý patrí ku kresťanským koreňom Európy. Aj v čase hospodárskej a finančnej krízy má každá ľudská bytosť právo na odpočinok, dôstojný pracovný čas, vylučujúcu prácu vo sviatky a nedele a spravodlivú mzdu.

Ekonomika nie je na to, aby človeka zotročovala ale, aby mu slúžila. Ľudia tu nie sú pre ekonomiku, ale ekonomika je tu pre ľudí. Tak občania Slovenskej republiky ako aj všetci občania Európskej únie majú právo na to, aby sa ich rodina aspoň jeden deň v týždni mohla spoločne v rovnaký deň stretnúť za jedným stolom a porozprávať sa o svojich problémoch, názoroch a plánoch. Pre budúcnosť a zdravý vývoj rodiny na Slovensku a v celej Európskej únie má preto legislatívna ochrana nedele zásadnú dôležitosť.
Toľko teda z toho textu petície za prijate zákona na ochranu voľnej nedele. Chcem, ale povedať, že zápas o voľnú nedeľu prebieha i v krajinách Európskej únie. Bola to Lisabonská zmluva, ktorá poskytla občanom Európskej únie nové možnosti presadenia svojich záujmov. A prvým plodom bola, jej plodom bola iniciatíva za voľnú nedeľu. Podmienkou je, aby sa iniciatívy ujal aspoň jeden milión občanov únie pochádzajúc z významného počtu členských štátov a vyzval Európsku komisiu, aby konala. Ak sa získa teda podľa tejto Lisabonskej zmluvy jeden milión podpisov z celej Európy, Európska komisia by mala pripraviť legislatívny návrh na základe žiadosti občianskej iniciatívy.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Šance sa chopili zástupcovia nedele bez práce a na ich čele stál vtedy nemecký europoslanec pán Martin Kastler. Mal spolupracovníkov v rôznych krajniách Európskej únie a Slovensko zastrešovala naša europoslankyňa Anna Záborská. Bola to ona, teda naša poslankyňa Anna Záborská, ktorá spolu so štyrmi kolegami z Talianska, Francúzska, Nemecka a Poľska predložila rezolúciu o zachovaní nedele ako voľného dňa, bolo to vo februári 2009. Táto jej iniciatíva išla naprieč politickým spektrom. Tí kolegovia, z tých krajín, ktoré som vymenoval reprezentovali Európsku ľudovú stranu teda IPP, stranu Európskych socialistov IS Alianciu liberálov a demokratov pre Európu LD.. pre Európu národov. Bolo nutné ale, aby podľa čl. 116 do určeného termínu získali podpisy väčšiny europoslancov t.j. 394, nakoniec to musím priznať, že sa im toľko podpisov nepodarilo zohnať a táto iniciatíva v Európskom parlamente neuspela, ale tá deklarácia vyprovokovala mobilizáciu rôznych organizácií a najmä odborových členských štátov.

Krátko na to, 24. marca 2010 zorganizoval hesenský europoslanec za nemeckú CDÚ pán Thomas Mann v Bruseli prvú európsku konferenciu na ochranu nedele. Zúčastnilo sa jej 72 organizácií a spolu vyše 400 účastníkov z celej Európy, korí sa zaoberali problémom nedeľnej práce. Aj tu bol prítomný za Slovensko Peter Novoveský ako zakladateľ Aliancie za nedeľu. Základné pozitívum tejto konferencie bol prísľub, že sa začne v krátkom čase, teda bude na úrovni EÚ založená organizácia zaoberajúca sa nedeľnou prácou v rámci celej Európskej únie. … Aj tu bol prítomný za Slovensko Peter Novomestský ako zakladateľ Aliancie za nedeľu. Základné pozitívum tejto konferencie bol prísľub, že sa začne v krátkom čase, teda bude na úrovni EÚ založená organizácia zaoberajúca sa nedeľnou prácou v rámci celej Európskej únie. To sa aj stalo 20. júna 2011, kedy došlo k založeniu Európskej aliancie voľnej nedele bez práce. Je však pravdou, že zatiaľ nebola spustená celoeurópska petičná akcia na podporu voľnej nedele vo všetkých členských krajinách EÚ a zohnať 1 milión podpisov ohľadne prijatia jednotnej právnej normy na obmedzenie nedeľnej práce sa zatiaľ nepodarilo, ale ten hlavný dôvod je preto, že vo väčšine, hlavne pôvodných členských štátov Európskej únie je problém nedeľnej dostatočne ošetrený ich domácou legislatívou.
Tak, ako už hovoril pán kolega Brocka, v Európe je sviatočný charakter nedele chránený zákonom mnohých členských štátov Európskej únie. Medzi takéto krajiny patrí susedné Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Dánsko, krajiny Beneluxu, teda Belgicko, Holandsko, Luxembursko, ale aj štáty mimo Nórsko, Švajčiarsko, v roku 2003 pribudlo k nim aj Slovinsko a 1. januára 2009 i Chorvátsko.

V Nemecku je nedeľné voľno chránené ústavou čl. 140 tejto súčasnej platnej ústavy, alebo základného nemeckého zákona, sa preberá do ústavy platnej päť článkov z Weimarskej ríšskej ústavy, je to čl. 136, 137, 138, 139 a 141 a práve ten článok prebratý z Weimarskej ríšskej ústavy z 11. 8. 1919 hovorí, že nedele a štátom uznané sviatky zostávajú naďalej chránené zákonom, ako dni pracovného pokoja, odpočinku od práci a duševného alebo duchovného pookriatia. Teda v Nemecku ochrana nedele je ústavne zabezpečená, bude to o päť rokov, už 100 rokov alebo 95 rokov.

Takisto Spojené štáty americké a keď nemajú nejaký zvláštny federálny zákon o nedeli, takmer všetky štáty únie majú tendenciu obmedzovať až na výnimky prácu v nedeľu. No a ten problém práce nedeľnej je najvypuklejší pre bývalé komunistické štáty. Naozaj tradícia pracovného voľna počas nedele a sviatkov sa nerešpektuje len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy, tak ako som povedal zhodou okolností zaťažených komunistickou minulosťou. Obrovský atak na voľnú nedeľu sa v týchto krajinách i u nás na Slovensku tento obrovský atak paradoxne spôsobili zahraniční investori, obchodníci, ktorí v svojich materských krajinách precízne dodržujú domácu legislatívu ohľadne nepracovnej nedele, avšak celkom opačne sa chovajú vo väčšine postkomunistických krajín. Ide o obchodné reťazce hlavne z Rakúska, Nemecka, či Veľkej Británie.

Chcel by som ešte povedať o jednej konferencii, ktorá sa konala 21. januára 2014 v Bruseli, bola to tretia konferencia Európskej aliancie za voľnú nedeľu, tej sa zúčastnilo 150 zástupcov organizácií a cirkvi z celej Európskej únii. Medzi nimi bola aj katolícka i evanjelická cirkev, cirkevné združenia, ale aj civilné združenia ako Nadácia Kondrada Adenauera a odborové zväzy, ako DGB, teda Nemecký odborový zväz, OGB Rakúsky odborový zväz, boli tam zástupcovia zo Solidárnošti z Poľska a zo Slovenska boli zástupcovia Zväzu obchodu a turistického ruchu na čele s ich predsedom Jozefom Zadňanom.

Tá konferencia sa konala pod vedením Hesenského europoslanca za … Tomasa Manna a tá diskusia, ktorá tam odznela bola prekvapivá. Skúsenosti z jednotlivých krajín poukazovali na opačné efekty a dopady, ktoré by sa snáď niektorí by mohli očakávať. Spomeniem napr. z vystúpenia pani Manuela Ulandi z Talianska, ktorá hovorila o skúsenostiach z Talianska, kde je predovšetkým úlohou regiónov, aby obchody zostali zavreté v dohodnutom čase. Teraz je v Taliansku povolené len 8 nedieľ v roku mať otvorené. Tiež zástupkyňa Španielska Kristina Esteves povedala, že v Španielsku si sľubovali otvorením obchodov národných sieti v nedeľu vytvorenie asi 300 tis. nových pracovných miest, ale ten výsledok bol opačný, v skutočnosti to viedlo k likvidácii pracovných miest. Pán Lefevere Únia Peku vtedy….. hovoril o skúsenostiach v predajnej siete textilu, nakoľko zamestnanci tam boli zainteresovaní na obrate, tak práve v tom čase, kedy je vyšší obrat sa chceli podieľať na predaji a zaujímavosťou bolo, že celkový obrat tej firmy bol ten istý, či v nedeľu mali, alebo nemali otvorené.

Som rád, že tam bol aj náš europoslanec Miro Mikolášik, ktorý hovoril o potrebe oddychu, ktorý je potrebné nielen pre svalový systém, ale aj pre emočné zdravie a pripomenul neurózy, depresie, alergie a problémové deti.
Na seminári bola podpísaná deklarácia o podpore dôstojného pracovného času, vtedy poslancami aj kandidátmi do Európskeho parlamentu a to prehlásenie obsahovalo tento text. Zabezpečiť, aby všetka relevantná legislatíva EÚ rešpektovala a presadzovala ochranu spoločného týždenného dňa odpočinku, teda spoločného týždenného dňa odpočinku pre všetkých občanov EÚ, ktorým by mala byť v zásade nedeľa. Podporiť ochranu zdravia pracovníkov a lepšiu vyváženosť medzi rodinným, osobným životom a prácou. A takisto si dali záväzok podporiť legislatívu EÚ, ktorá by garantovala udržateľné rozvrhnutie pracovného času založeného na princípe dôstojnej práce, čo by bolo prínosom nielen pre spoločnosť, ale i hospodárstvo.

Vážení páni poslanci, panie poslankyňa, som členom Kresťansko-demokratického hnutia a naša strana vychádza i kresťanského učenia a tradícií a dobre viete, že som sa tu nikdy neoháňal citáciami z Biblie, myslím si dokonca, že je dôležitejšie to, ako poslanec hlasuje, nie ako len hovorí, ale dovoľte mi predsa dnes urobiť výnimku. Viem, že niektorí mi to môžete vyčítať, môžete mi povedať, že podľa Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika ja zvrchovaný demokratický, právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu, ani náboženstvo, ale je aj pravda, že v preambule je odkaz na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a Cyril a Metod boli kresťania, dokonca svätí a preto dovoľte mi citát z knihy Exodus, alebo východ, ktorá uvádza prikázania zo Sinajského vrchu a ctia si ho rovnako Židia i kresťania a Exodus je starý 3220 až 3250 rokov. Robím to i preto, aby sme pochopili, že treba uvážiť funkciu nedele od samého začiatku a treba sa vrátiť k sobote starej zmluvy.

No a v tej druhej knihe Mojžišovej sa takto zahrňuje židovská tradícia soboty sviatočného dňa a tým aj kresťanskej nedele. Pamätaj na sobotný deň a zasväť ho, šesť dni sa budeš namáhať a robiť každú svoju prácu, ale siedmy deň je sobota Pána tvojho Boha. V tento deň nebudeš konať nijakú prácu, ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec čo býva v tvojom meste, ani tvoj dobytok, to by som chcel zopakovať, lebo za šesť dní pán urobil nebo i zem a more a všetko čo je v nich a siedmy deň odpočíval.

Dovolím si na tomto mieste urobiť taký malý historický exkurz a poviem pravdu, vychádzam hlavne z článku pani Baši Javurkovej, ktorý bol uverejnený 22. 3. 2001 v denníku SME, v tejto sále už niektoré fakty. Ten poslanec, ktorý argumentoval, tak vlastne aj s chlapmi prečítal celý tento článok, ja som si tie tvrdenia a fakty overoval na viacerých miestach a teda chcem poďakovať aj pani Baše Javurkovej. Chcem by som povedať, že ako prvý spomína nedeľný odpočinok Tertulián v roku 2002. V tento deň by sme sa mali vystríhať, v roku 202 pardon, v tento deň by sme sa mali vystríhať prosebníctva alebo každého stavu a úradu právneho odložiac dokonca i naše obchody. Milánsky edit bol vydaný v roku 313 obidvomi Augustami Rínskej ríše, vtedy to bol Konštantín Veľký a Licinius. V roku 321 vydal Konštantín Veľký nariadenie, ktoré pod hrozbou trestu zakazovalo sudcom, obchodníkom a obyvateľom miest pracovať v nedeľu.
V začiatku 4. storočia sa datujú prvé snahy presne definovať nedeľu i svetskými zákonmi. Od 8. storočia možno sledovať postupný vznik súčasnej podoby nedele a miestne autority v tento deň všade vyučovali službu, verejné obchodovanie, prácu súdov a verejné slávnostné skladanie prísah. Zákony v starom Anglicku trestali porušenie nedele, ako hocijaký iný priestupok. Je pravdou, že počas francúzskej revolúcie, Francúzi chceli zreorganizovať, okrem iného aj kalendár. Zaviedli nové pomenovanie pre mesiace a desaťdňový pracovný týždeň. Tento experiment samozrejme veľmi rýchlo skončil.
Počas 19. storočia toto podporilo prácu i počas nedele rozvíjajúci sa kapitalizmus a bohužiaľ nedeľa sa najmä v druhej polovici 19. storočia stávala dňom pracovným. Z dejín sociálnych zápasov ale vieme, že zápas pracujúcich robotníkov neskôr zorganizovaných do odborárskych združení o dôstojné pracovné podmienky bol úspešne zavŕšený postupným dosiahnutím 8 hodinového pracovného času a rešpektovaním nedele, ako dňa pracovného voľna. Štáty tak začali legislatívou v oblasti sociálnej politiky nedeľnú prácu postupne obmedzovať, až ju zakázali. Voľné nedele si robotníci, pracujúci vybojovali aj voľnú sobotu. Už koncom 19. storočia v Anglicku sa zrodil pojem víkend ako prvok životného štýlu strednej vrstvy, kde koniec týždňa mal byť vyhradené pre zábavu a šport.

Vážené dámy a páni, súčasťou kultúrneho spôsobu života v Európe je voľná nedeľa bez práce. Nedeľa by mala byť pre každého deň, na ktorý sa všetci tešia, ako na čas oddychu a pracovného voľna, aby sa mohli venovať rodinnému, kultúrnemu, spoločenskému, duchovnému, a ja sa to nebojím povedať, i náboženskému životu, deň vhodného si uvoľnenia a pookriatia tela i ducha. Kresťanská tradícia a tá je v Európe väčšinová určuje nedeľu dobrým skutkom v službe chorým i starým. Nedeľa je ten najlepší čas venovať starostlivosť svojej rodine a priateľom, je dňom na uvažovanie, dňom na ticho, na pestovanie kultúry, na čítanie, na meditáciu a na šport. Nedeľa, a tom som presvedčený, je tradíciou ako vzácny príspevok k duchovnému životu ľudskej spoločnosti. Kresťansko-demokratické hnutie považuje voľnú nedeľu za jeden zo základných pilierov európskeho, sociálneho modelu. V tomto bode sa zhodujú cirkvi, rovnako aj odbory po celej Európy. Prieskumom Euro fant??? sa zistilo, že pravdepodobnosť výskytu pracovnej neschopnosti a neodôvodnených absencií v podnikoch, v ktorých sa pracuje počas soboty a nedele je 1,3-krát vyššia, ako v podnikoch, kde zamestnanci jednoducho nemusia cez víkend pracovať. V rámci Európskej únie…

http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=125881&ViewType=content&

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.