Ani starí igrici nevedeli čo je to balada, neviem ani ja. Ale myslím si, teda isto neviem, že balada je o ľuďoch čo nepoznajú pôvod dobra ani zla.
Ako cestu kométy, tak isto chcú vypočítať človeka. Keď veľmi kričí, že to bolí, prestanú s tým a opak toho za dobro majú. Namiesto toho, aby mu pokoj dali. Teraz kričí v bolesti z korony. Neočkovaný sú príčinou pandémie, kričí politik čo si myslí, že dnešok je opakom toho čo bol stredovek.
Imackulaty a viera čo morové rany zastavila, je len náhoda, neverí. Veda, nezaberá, corona sa šíri. Kto za to môže ako neočkovaný? Ešte, že by dokázali, že imakulaty pravdu mali.
Všimnime si ako niektoré slovenské vlády, nevedia nájsť pôvod dobra ani zla. Démonické situácie vznikajú znova a znova, potom čo ich opak, politici dobrom nazývajú. Ani nezbadajú, že dobro nie je opakom zla a zlo opakom dobra, že každé iný dom obýva. Vystupujú politici na pódium vyzdobené médiami. Pretekajú sa v tom kto väčšie zlo našiel a kto opak toho, ako sa domnieva, konečným dobrom nazýva. A svojho politického oponenta už v predstave pochováva.
Kričí šéf jeden strany, ja vypočítam také dobro, že hneď skoná. Aj jemu také dobro vypočítavali, takže pamätá. Neodpúšťa, lebo nevie akého pôvodu sú tí dvaja aktéri každej balady. Uviazala ich spolu dialektika. Jedného ako otroka k veslám galéry. Druhý sa zmocnil kormidla. Dobro musí, prikuté, veslovať a zlo kormidluje. Taká je dialektika, keď chýba analektika, ktorá vie, aká je vzdialenosť medzi protikladmi. Neviem či Cirkev zbadala, že loď národa kdesi inde pláva ako má. Nesmrteľnú dušu už nikto nerozpoznáva. Kde kto ju za nič má. Psychiku velebí. Ale coronna blízko sedí. Psychika strachom umiera, už ani nevie kde tu nesmrteľnú dušu má. A tak by jej ju bolo treba.
V erbe politikov, supa, stále viacej politikov má. Supa ktorý sa živý mrcinami. Mŕtve skutky ľudí ich predovšetkým zaujímajú. A už vôbec nie živé. Možno cudzinci im to povedali, aby tak konali. Kedysi živé skutky význam mali. Boli ale časy, kedy sme uverili svetu a veľa zla cez nás prešlo, ale boli sme aj veriaci a postavili sme sa proti. Čo teraz platí? Nemáme už žiadne dobre vlastnosti, to je ich diagnóza? Také čosi tu už bolo. V gulagoch a koncentrákoch. Koľkí z nich, čo s Pilátom sa pýtali, čo je to dobro, na konci života, v pokore si pomysleli, lepšie by mi bolo, keby som bol vtedy oral a sial. Nie Pilátových strán sa držal. Tak v odpustenie dúfal. Premiér znamená prvý. Ale v čom? Sľubujú tí premiéri, že už sú na konci, už konečne oni našli to najväčšie zlo a opak toho mierou dobra nazvali.
Ako čo? Pýtajú starí, čo minulosť totality pamätali. To sme už kedysi počuli. Triedny nepriateľ je zlo a funkcionár ako jeho opak malo byť to dobro! Bože uchovaj. Už zase? Dokedy ešte? Opakom pravice je ľavica jej opakom zase pravica. Pravica ľavica, ľavica pravica, ako na kolotoči. Už nikto nevie kde je vpravo a kde vľavo. To nevie ani politika. Komunizmus a kapitalizmus sú ako presýpacie hodiny. Ten istý piesok sypú do oči, aby sme im nevideli na prsty.
Obyčajní ľudia, žiadne slávne osobnosti, čo sú vždy mimo, keď tí mocní peniaze počítajú, odrobinky chleba úpenlivo hľadajú. Ale preteky politikov pokračujú, kto najväčšie zlo našiel, sľubmi nešetria, že to je už naposledy, že konečnú mieru dobra a lásky vypočítali. Kto lásku, dobro nádej, vieru do výpočtov chce zavrieť, ich smrť šíri, pretože oni v takých mierach umierajú.
Ale našťastie človek je tajomstvo. Tajomstvo a tma nie je to isté. Pre tmu nevidíš, ale tajomstvo má v sebe svetlo. Vnútorne vidíš to Bytie, čo sa Alfou a Omegou nazvalo. Ktorým zdôvodniť sa môžeš, lebo je dobro samo. V svojom Božstve pôvod má. Potom čo ťa vypočítali, aby ti tvoje tajomstvo vzali, chcú aby si prijal to číslo, ktorým ťa rozpoznajú systémy a umelá inteligencia, ale nie múdrosť. Tajomstvo nemajú. Nezabudni, že si tajomstvo, ako zabudli oni.
Jeden dobrý slovenský biskup povedal, že Kristus Pán, ako bralo stal, keď ho satan kalváriou pokúšal. Dúfal satan, že povie, dosť bolo, zhodí kríž a tú háveď do poľa zaženie. Nepočká do tretej hodiny, kedy umrie, za nás, aby sme žili. Aby nás neklamali slovami, keby nebolo zlo, ani dobro by ste nepoznali. To je revolúcie heslo.
Satan v Jóbovom pokúšaní rovnako dúfal, že ho zlomí. A Bohu vytkne, že ho nespravodlivo zavrhol. Ospravedlniť sa chcel, bez Boha, chybami človeka. Boží syn vzal na seba údel človeka. Odmietol ten satanov kšeft, keď ho farizeji pokúšali, zostúp z kríža uveríme. Ten lotor z pravej strany zbadal, že dobro svoj vlastný prameň má. Pánovi povedal, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve. Prvý spasený. A ten zľava čo visel hovorí: Urob opak toho v čom sme, vrátime sa spolu do rímskeho kráľovstva a v nejakej taverne spolu to oslávime.
Odpusť im nevedia čo činia, počuje? Dokonané je. Kameň z hrobu bol odvalený. Z mŕtvych vstaneme s ním aj my. Ak nesmrteľnú dušu zachováme. Ku kormidlu galéry zasadne a loď k horizontom kresťanskej viery obráti. Veslári už nebudú prikutý, ale s radosťou budú veslovať novým smerom, zachránených národov geléry. Už nie do vojen. V kráľovstve Božom už prístavy čakajú. Na tie Božie deti a ich regaty.
Stanislav Hvozdík