Dieťa len v rodine môže nájsť vhodné podmienky pre fyzický rozumový a morálny rozvoj. Štát môže v tomto napomáhať rodine, ale nijako ju nemôže nahradiť
Manželstvo nie je umelým výtvorom, ale má korene hlboko v ľudskej prirodzenosti. Manželstvo je teda výtvorom, prírody a jeho zákony pochádzajú tiež od nej a nie od ľudí. „Tento posvätný zväzok nezávisí od ľudskej samovôle, a to v záujme manželov a potomstva ako aj spoločnosti. Veď sám Boh je pôvodcom manželstva, ktoré sa vyznačuje viacerými hodnotami a cieľmi (Gaudium et spes str. 281).
Je požiadavkou prírody, čo je potrebné alebo osožné pre existenciu a rozvoj nejakej bytosti. To platí aj o manželstve, ako stálej jednote muža a ženy, ktorá je nevyhnutná pre deti a osožná pre manželov, a preto manželstvo je prirodzenou ustanovizňou.
Dieťa len v rodine môže nájsť vhodné podmienky pre fyzický rozumový a morálny rozvoj. Štát môže v tomto napomáhať rodine, ale nijako ju nemôže nahradiť.
Dieťa potrebuje starosť milujúcej matky, ktorú nikto nemôže nahradiť po citovej stránke, ktorá má veľký význam pre dieťa. Platená ošetrovateľka sa nikdy nebude tak starať o deti, ako ich vlastná matka. Význam rodičovskej výchovy vidno aj zo skutočnosti, že nedostatky v rodičovskej láske k deťom majú smutné následky v živote mladých ľudí.
Manželstvo je dobrom aj pre manželov. Muž a žena majú navzájom sa doplňujúce vlastnosti. Myslíme len na starostlivosť o domácnosť a jemnosť ženy, na fyzickú, rozumovú a volitívnu silu muža. Pre tieto doplňujúce sa vlastnosti len v spoločnom živote sa uskutočňujú podmienky pre dokonalý blahobyt ľudského života. Aby mohli dosiahnuť tento cieľ, manžel a manželka si sľubujú doživotnú vernosť. Dejiny dokazujú, že manželstvo jestvovalo vždy. Niet nijakých dôkazov na to, že muž a žena žili kedysi ako zvieratá bez rodinného života.
Rodina je prirodzená všeobecná ustanovizeň a nezanikne nikdy pre nejaký sociálny vývoj. Jej zákony nie sú určené štátom, ani slobodnou dohodou medzi manželmi, ale prírodou a vôľou Božou- sú teda večné a nemeniteľné. Kým zostane človek človekom, a jeho prirodzenosť ľudskou, aj zákony manželského života zostanú nezmenené. Od jednotlivcov závisí, či chcú uzavrieť určité manželstvo alebo nie, ale zákony manželstva musia prijať také, akú sú.
Celibát nie je prírodou zakázaný. Zachovanie ľudského rodu je možné, aj keď určití počet ľudí bude žiť v bezženstve- v celibáte. Konečný cieľ ľudského života možno dosiahnuť aj bez manželských dobier.
Je zakázaný každý sexuálny úkon mimo manželstva, pretože má za cieľ plodenie, ako to dosvedčuje celý jeho priebeh. Plodením mimo manželstva nemožno zaručiť všestranný vývoj a výchovu detí.
Dr. František Škoda, Základy katolíckej sociálnej náuky, Vydalo HKR Košice 1991
Pripravil: Anton Čulen
Je veľmi smutné, keď v 21. st. je potrebné obhajovať prir. ustanovizeň manželstvo. Ale je „normálne“ meniť pohlavie človeka, ako aj vytvárať absurdné ľud. orientácie!!! To je prípad pre psychiatrov a znak, ako hlboko klesol človek bez Boha!