„Skutočná láska neberie ohľad, nerozmýšľa, neuvažuje. Keď nás Ježiš miloval, neuvažoval, či sa má dať ukrižovať, či má vojsť do kúska chleba, kde ho budú viac zneuctievať, ako sa mu klaňať“
Na ulici sa stretli traja ľudia: kňaz, študent a vojak. Kňaz niesol k nemocnému sviatostného Spasiteľa. Študent Savio vedel, že v malej hostii je Ten, pred ktorým je málo cítiť sa ako prach, a preto bez rozmýšľania kľaká na obe kolená.
Aj vojak cíti to isté, ale držia ho ešte na nohách ľudské ohľady. Čo povedia ľudia? V tom sa pred ním na zemi zabelie čistá vreckovka a do tváre mu hľadia nevinné Saviove oči. Je hotový, je na kolenách.
Áno, tak sa prakticky miluje. Skutočná láska sa nezaprie ani na ulici. Matka sa nebude ostýchať objať a pobozkať dieťa ani pred národným zhromaždením.
Skutočná láska neberie ohľad, nerozmýšľa, neuvažuje. Keď nás Ježiš miloval, neuvažoval, či sa má dať ukrižovať, či má vojsť do kúska chleba, kde ho budú viac zneuctievať, ako sa mu klaňať.
Ako sa chováme v kostole a v jeho okolí? Nebolo by nám treba občas prestrieť Dominikovi vreckovku?
Ján Augustín Beňo, Deň čo deň
Pripravil: A. Čulen