Z Archívu AZN pod textom: Otvorený list KBS ministrovi školstva SR z roku 1999, keď ešte naši páni biskupi cítili povinnosť pozdvihnúť hlas na obranu existencie cirkevných škôl v našej vlasti. List bol súčasťou petičného hárku (druhá strana) Za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami
Zmeny, ktoré pripravuje ministerstvo školstva v návrhu zákona o školskej správe, návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení a návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní pobúrili mnohých občanov Slovenskej republiky, ktorých deti navštevujú niektorú z cirkevných škôl. Preto oprávnene očakávali, že biskupi aspoň tak, ako ich predchodcovia v roku 1945, odvážne a jednotne pozdvihnú svoj hlas na obranu ústavného práva rodičov.
Toto garantuje aj čiastková zmluva so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, aby rodičia si slobodne mohli vybrať výchovu a vzdelanie detí podľa svojho presvedčenia.
No žiaľ a na nemilé prekvapenie katolíckej verejnosti sa biskupi svojich veriacich laikov pred týmito podlými útokmi neokomunistických extrémistických zástancov bojového ateizmu (EZBA) verejne nezastali. Urobil tak iba trnavský arcibiskup Ján Orosch. Bohu vďaka!
Arcibiskup Ján Orosch na znak nesúhlasu s takýmito zmenami nariadil dekanom, farárom a správcom všetkých farností na území Trnavskej arcidiecézy, aby v pondelok 1. septembra o 10.00 zabezpečili päťminútové zvonenie zvonov na všetkých kostoloch územia Trnavskej arcidiecézy. Nech pána arcibiskupa J. Oroscha za tento jeho odvážny skutok Pán Boh žehná a Panna Mária, Patrónka Slovenska ochraňuje.
V júli v roku 1945 slovenskí biskupi predložili vláde memorandum, ktorým protestovali proti poštátneniu všetkých cirkevných škôl. Memorandum sa čítalo vo všetkých kostoloch. Biskupi sa usilovali použiť petičné právo a organizovali podpisovú akciu, ktorú však prekazili tvrdé zásahy Štátnej bezpečnosti (protizákonné domové prehliadky a zhabanie množstva cirkevných i súkromných dokumentov v biskupských rezidenciách a vo farských úradoch). Za zbieranie podpisov obžalovali „pre prečin poburovania proti republike“ saleziána Pavla Drgoňa, ktorý bol farárom vo Veľkých Ripňanoch. Arcibiskup Karol Kmeťko neskôr napísal: „Šíri a uplatňuje sa protikatolícka mentalita natoľko, že ľud si povráva o prenasledovaní katolíkov a je vrcholne znepokojený.“ (M. S. Ďurica, Dejiny Slovenska a Slovákov).
Zo všetkých médií sa neprestajne prízvukuje, že dnes žijeme údajne v demokracii, ale všade vládne nedôvera a strach. Cirkev zažíva nespočetné množstvo útokov zo všetkých strán. Stačí si spomenúť na štátny zásah do náboženskej slobody a autonómie Cirkvi počas corona šialenstva, keď boli (žiaľ aj so súhlasom KBS) pozatvárané kostoly na celom Slovensku, liturgické predpisy boli nahradené štátnymi pandemickými vyhláškami a veriacim sa bránilo k pristupovaniu k sviatostiam. Aby toho nebolo málo, tak im bolo (vraj dočasne) bezprecedentne nanútené prijímať Najsvätejšiu Eucharistiu neúctivo, do rúk. A tento cézaropapizmus prebiehal so súhlasom KBS… Statoční kňazi, ktorí zostali verne stáť na strane Evanjelia nášho Pána Ježiša Krista a oddane slúžili svojim veriacim aj v týchto najtvrdších podmienkach, boli svojimi pastiermi väčšinou tvrdo zastrašovaní a trestaní. V nejednom prípade boli „preložení“ na nejaké zapadnuté fary, kde líšky dávajú dobrú noc, ako panslavistickí farári v Rakúsko-Uhorskej monarchii.
V roku 2000 sme v spolupráci s vtedajším predsedom KBS Mons. Rudolfom Balážom zorganizovali petíciu za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami, ktorú podpísalo viac ako 220 000 občanov Slovenskej republiky, a ktorá bola odovzdaná do NR SR. Bola to reakcia občanov SR na otvorený list KBS ministrovi školstva SR Milanovi Vtáčnikovi v roku 1999. Pánovi biskupovi R. Balážovi veľmi záležalo na existencii cirkevných škôl a spolupráca s ním bola na vysokej úrovni. On sa nikoho nebál! No už vtedy sa začala otvorene prejavovať nejednota medzi biskupmi a silný vplyv KDH na biskupov.
Prejavilo sa to aj tým, že do jednej diskusnej relácie STV, ktorá sa venovala o.i. aj petícii za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami, sa redaktorka STV telemostom spojila s riaditeľom cirkevnej školy v Poprade Jánom Draveckým. Ten svojimi výrokmi zosmiešnil nielen celú KBS, ale aj všetkých občanov SR, čo sa pod túto petíciu podpísali. Keď sa ho totiž pani redaktorka STV spýtala na petíciu za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi, tak ten v priamom prenose povedal takúto hlúposť: „Ale veď cirkevné školy so štátnymi školami sú zrovnoprávnené“. Keď spomínaná redaktorka počula túto jeho odpoveď, tak sa pustila do takého smiechu, že mala problém sa prestať smiať a pokračovať ďalej v relácii. Keď sa spýtala J. Draveckého, že načo teda takáto petícia je, tak jej samozrejme odpovedať nevedel. Podarilo sa mi okamžite cez priateľov v KDH zistiť telefónne číslo tohto pána J. Draveckého. Potvrdili mi, že ho do spomínanej relácie nominovalo KDH a dali mi naň kontakt. Okamžite som mu aj zavolal, nech mi ako členovi petičného výboru vysvetlí, čo tá hlúposť, ktorú povedal v priamom prenose STV pred celým Slovenskom, mala znamenať? No a vyhováral sa ako malý chlapec, keď ho prichytíte ako urobil niečo zlé: Vraj to spojenie cez telemost bolo veľmi zlé a on vôbec nerozumel otázke! Prečo na tú otázku teda odpovedal, keď jej nerozumel, mi už vysvetliť nevedel. Došlo to až tak ďaleko, že vtedajší predseda Komisie pre katechizáciu a školstvo podkopával autoritu predsedu KBS tým, že zakazoval účasť členom – odborníkom z komisie pre katechizáciu a školstvo v ich účasti na rokovaniach na MŠ SR, Výbore NR SR pre vzdelávanie, vedu a školstvo v súvislosti s vyššie spomenutou petíciou, na ktoré ich posielal predseda KBS. Predseda Komisie pre katechizáciu a školstvo dokonca telefonicky žiadal členov petičného výboru, aby podpísané hárky vyhodili do koša. František Mikloško na list (viď obrázok) s prosbou o podporu našej petície nijakým spôsobom ani nezareagoval. Žiaľ, takto fungovala a funguje spolupráca KBS a KDH v praxi aj dnes.
Aj dnes by KBS mala dôrazne a s plnou vážnosťou (tak ako v roku 1999) pozdvihnúť hlas na obranu existencie cirkevných škôl v našej vlasti, a poslať ministrovi školstva aspoň otvorený list, keď sa pripravujú zákony a predpisy o školstve. Lebo upieranie práv veriacim občanom by znamenalo pokračovanie v praktikách minulosti a bolo by na škodu všetkým.
Ešte raz ďakujeme trnavskému arcibiskupovi Jánovi Oroschovi za odvahu brániť existenciu cirkevných škôl na Slovensku a modlíme sa k Duchu Svätému, aby na obranu cirkevných škôl na Slovensku pozdvihli svoj hlas aj ostatní biskupi. Je to totiž ich prvoradá povinnosť.
Boh žehnaj Slovensko.
Anton Čulen
Otvorený list KBS ministrovi školstva SR Milanovi Vtáčnikovi
Vážený pán minister,
obraciame sa na Vás týmto otvoreným listom, pretože cítime povinnosť, pozdvihnúť hlas na obranu existencie cirkevných škôl v našej vlasti.
V poslednom čase sa ozvali hlasy, spochybňujúce význam cirkevných škôl a súčasne Vaše Ministerstvo pripravuje legislatívne normy, od ktorých môže závisieť budúcnosť uvedených škôl.
Chceli by sme pripomenúť Vám, pán minister, i ostatným zodpovedným činiteľom v našom štáte ako i občianskej verejnosti, že cirkevné školy majú svoje opodstatnenie predovšetkým v tom, že vytvárajú predpoklad pre naplnenie práva rodičov, eventuálne mládeže, na slobodnú voľbu školy, ktorej výchovné zameranie je v zhode s ich presvedčením.
Vzhľadom na toto ich poslanie je nevyhnutné, aby rodičia, ktorí chcú do nich poslať svoje detí neboli zaťažovaní ekonomicky, lež aby ich deti mali tie isté podmienky, aké poskytuje štátna škola.
Preto dôrazne žiadame, aby pri príprave a schvaľovaní právnych predpisov o školstve boli v súčasnosti i v budúcnosti rešpektované tieto zásady:
1. Plne uznať, právnu a ekonomickú rovnosť cirkevných a štátnych škôl.
2. Zabezpečiť možnosti pre vznik ďalších cirkevných škôl konverziou zo štátnych /sieť. škôl
je dostatočne hustá a nebolo by zodpovedné zakladať mimo nej ďalšie školy – ale na základe záujmu občanov by sa príslušná štátna škola zmenila na cirkevnú, z ekonomického hľadiska by nenastavala žiadna zmena v štátnom rozpočte na školy/.
3. Zaistiť rovnocenné postavenie pedagógov i ostatných pracovníkov cirkevných škôl s ich kolegami na štátnych školách.
4. Zabezpečiť právo rodičov na vyučovanie náboženstva pre ich deti ako povinne voliteľného predmetu na všetkých stupňoch základných a stredných škôl.
I pri svojich špecifikách cirkevné a štátne školy plnia v spoločnosti rovnakú funkciu. Preto považujeme za správne, aby spravodlivé požiadavky občanov boli premietnuté do príslušných právnych noriem.
Vážený pán minister, dovoľujeme si vážne na tieto záležitosti upozorniť teraz, keď sa pripravujú zákony a predpisy o školstve. Sme presvedčení, že spravodlivým riešením týchto požiadaviek prispejete k spokojnosti všetkých občanov. Upieranie práv veriacim občanom by znamenalo pokračovanie v praktikách minulosti a bolo by na škodu všetkým.
So želaním Božej pomoci pri Vašej službe Vás s úctou pozdravujú:
podpísaní všetci biskupi prítomní na zasadaní KBS v Marianke.
v Marianke, 22.XI.1999
https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-kbs/c/otvoreny-list-ministrovi-skolstva-sr-milanovi-vtacnikovi