Vážený pán premiér R. Fico, miesto toho, aby ste bol vďačný Kristovi Kráľovi za záchranu svojho života, tak po KDH začala vládna koalícia „vykosťovať“ aj Cirkev. Po útoku na cirkevné školy a sviatok Troch kráľov ste sa opäť pustili do sviatku Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska. Pán Ježiš od uzdravených očakáva vďačnosť: „Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!“ (Lk 17, 17-18)
Obrátilo sa na mňa viacero čitateľov AZN, aby som sa postavil na obranu štátneho sviatku Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska, lebo jeho zrušenie je podľa nich hrubou urážkou nielen Matky nášho Pána Ježiša Krista, ale aj veriaceho slovenského národa.
Najprv si pripomeňme niečo z histórie k úcte k Sedembolestnej Panne Márii. Úcta k siedmim bolestiam Panny Márie má svoj pôvod na kresťanskom Východe u cirkevného otca sv. Efréma Sýrskeho (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie. Najstarší kostol, zasvätený Sedembolestnej Panne Márii je v Trstíne-Hájičku z roku 1245.
Vzrastajúcu úctu k sviatku Sedembolestnej Panny Márie badať v 15. storočí. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1412, kedy sa o ňom hovorilo na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú Cirkev bol ustanovený tento sviatok pápežom Benediktom XIII. v roku 1727.
Na žiadosť slovenských biskupov pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem z 22. apríla 1927 dovolil používať invokáciu po litániách „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať ako svoju patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu. Najväčšou národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie je u nás bazilika minor v Šaštíne. Dejiny tohoto chrámu siahajú do roku 1564.
Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. Ten istý pápež v roku 1966 riadne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú Patrónku Slovenska. V roku 1995 navštívil národnú svätyňu v Šaštíne pápež Ján Pavol II. a korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.
Úctu k Panne Márii priniesli nám Slovákom už sv. Cyril a Metod. „V Mači pri Seredi našli archeológovia kríž, na ktorého jednej strane bol podľa predpokladu Ukrižovaný, na druhej strane tri postavy žien – Ježišova Matka, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. Celok symbolizoval ukrižovanie, ženy s palmovou ratolesťou zmŕtvychvstanie a vieru vo večný život, čo je základ kresťanskej viery (J. Dekan). Ak je tento výklad správny a ak je správny predpoklad, že ide o biskupský kríž – pektorál, potom tento nález z počiatku 10. storočia svedčí o úcte k Panne Márii Sedembolestnej už od počiatkov nášho kresťanstva, a to podľa Evanjelia sv. Jána: „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky… a Mária Magdaléna“. (Jn 19, 25) Takto nás Sedembolestná sprevádza od prvopočiatku nášho národného života. Ak uvedený krížik nosil na území Slovenska biskup, doklad o úcte k Sedembolestnej je ešte závažnejší“. (J. CH. kardinál Korec)
Z marianských sviatkov slávili naši predkovia na Slovensku oddávna popri sviatku Zvestovania aj sviatok Navštívenia Panny Márie (sv. Bonaventúra ho zaviedol v r. 1263). Cirkevné schválenie dal tomuto sviatku pápež Urban VI. okolo roku 1380 a potom znova pápež Bonifác IX. Roku 1389. Sviatok Nanebovzatia (15. augusta) siahal svojimi koreňmi až do roku 400. Slávil sa najprv na Východe, potom od čias pápeža Sergia I. okolo roku 690 aj v Ríme. Úcta k Sedembolestnej Panne Márii siaha hlboko do stredoveku. Svätý Bonaventúra, narodený roku 1221, ako veľký duchovný syn sv. Františka z Assisi založil podľa znalcov krásny hymnus Stabat Mater, ktorý sa neskôr stal súčasťou liturgie sviatku Sedembolestnej Panny Márie.
Juraj Blanár v televízii TA3 v rámci diskusie o aktuálnych politických témach pripustil, že sa aspoň dočasne zruší sviatok Sedembolestnej Panny Márie pripadajúci na 15. septembra. Údajne o tom diskutuje štvrtá vláda Roberta Fica (Smer) s Vatikánom. Ako sa vyjadril J. Blanár, štátny sviatok by sa zachoval, ale nešlo by o deň pracovného pokoja. Skúsme si teda porovnať dni pracovného pokoja na Slovensku a koľko dní pracovného pokoja má napríklad susedné Rakúsko, ale aj také Nemecko. Je to „ako nebo a gajdy“.
Aj v roku 2025, rovnako ako rok predtým, máme na Slovensku 14 štátnych sviatkov či dní pracovného pokoja. Dva zo sviatkov vyjdú na víkendový deň, a tak si od práce oddýchneme celkovo 12 dní v roku.
Napríklad v susednom Rakúsku je v roku 2025 15 štátnych sviatkov či dní pracovného pokoja. No ale to nie je všetko. Okrem toho je v Rakúsku štandardne dňom pracovného pokoja (až na niektoré výnimky) aj každá nedeľa v roku! Čo je 52 dní v roku. Teda Rakúsko má v roku 2025 až 67 dní pracovného pokoja v roku! Podobne je to aj v Nemecku, kde je nedeľa chránená aj ústavným zákonom. Tu je 9 štátnych sviatkov, ale majú aj ďalšie sviatky, ktoré sa slávia vo vybraných spolkových krajoch (Bavorsko, Bádensko-Württembersko, Sasko atď.) čo môže byť 11 až 13 dní. Teda aj v Nemecku je počas roka viac ako 61- 65 dní pracovného pokoja! Zákon tak garantuje zamestnancom právo na odpočinok a zotavenie počas týždňa. Ak tu pracujete v čase štátneho sviatku alebo počas nedele, máte nárok na náhradné voľno podľa zákonníka.
Francúzsky premiér nedávno upustil od návrhu na zrušenie dvoch štátnych sviatkov, ktoré malo byť súčasťou rozpočtových opatrení zameraných na zníženie deficitu. Veríme, že aj premiér R. Fico upustí od rušenia náboženských sviatkov, ktoré sú chránené aj medzinárodnou zmluvou so Svätou Stolicou, lebo to by bolo antisociálne opatrenie od „sociálnej“ vlády. Veriaci na Slovensku tiež očakávajú od KBS, že bude tvrdo a nekompromisne o.i. brániť aj sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska a nedovolí, aby vláda naň siahla. Ako premiér Vy, pán premiér R. Fico bránite nedotknuteľnosť ateisticko-boľševických „náboženských“ sviatkov, ako sú SNP a 1. máj, tak žiadame KBS, aby aj oni rovnako odhodlane bránili o.i. aj sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska.
Bolo by veľkou hanbou, potupou, a urážkou Božej Matky, ak by sme sa na prahu 100. výročia (1927- 2027) od vydania dekrétu pápeža Pia XI. ktorým potvrdil tradíciu Slovákov uctievať Sedembolestnú Pannu Máriu, Patrónku Slovenska, zriekli jej neustálej pomoci a ochrany.
Nech aj na orodovanie Sedembolestnej Panny Márie Boh žehná Vás pán premiér, ale aj milované Slovensko
Anton Čulen
Na vedomie: KBS, Média