Dr. František Škoda: Sloboda svedomia. Ani to nie je dovolené, aby sa štát správal rovnako voči všetkým náboženstvám, keďže pravé náboženstvo je len jedno

Liberalizmus, podľa Leva XIII., zavrhuje akúkoľvek závislosť od Boha, háji úplnú slobodu v konaní a tým odvádza ľudí od zachovávania mravných zákonov

Ak sa týmto výrazom myslí na slobodu konať podľa ľubovôle vo veciach, ktoré nemôžu uškodiť iným, čiže správať sa podľa ľubovoľnej morálnej normy, taká sloboda svedomia neexistuje. Už sme povedali, že jestvujú objektívne normy, podľa ktorých sa dá rozlišovať medzi dobrom a zlom.

Sloboda svedomia spočíva v slobode konať podľa vlastného svedomia, podľa vlastného presvedčenia. I keď svedomie človeka je objektívne mylné, ale subjektívne je niekto presvedčený o správnosti svojho konania, nemôže byť odsudzovaný. Ide len o to, či jeho mylné presvedčenie nebolo zavinené nedbalosťou alebo hriešnym životom.

Liberalizmus, podľa Leva XIII., zavrhuje akúkoľvek závislosť od Boha, háji úplnú slobodu v konaní a tým odvádza ľudí od zachovávania mravných zákonov (1).
Proti liberálom Lev XIII. zdôrazňuje, že spoločnosť ako taká má povinnosť uznať Boha za svojho Tvorcu (2). Štát je povinný zamedziť mylným a lživých učení a nerestí. Tým viac je povinný to robiť, čím menej sú občania schopní brániť sa proti falošným učeniam, zvlášť, keď lichotia ľudským vášňam (3).

Dr. František Škoda: Sloboda svedomia a prejavu

Niet slobody v štáte vyučovať akúkoľvek náuku. Takúto slobodu štát nemôže dať občanom aj preto, lebo mladí nie sú schopní rozoznať dobro od zla, pravdu od klamstva. Slobodu vyučovania teda treba vhodne obmedziť, aby sa ono nestalo prostriedkom nákazy (4).

Prof. Dr. Msgr. František Škoda: Sloboda svedomia- Liberalizmus, podľa Leva XIII. zavrhuje akúkoľvek závislosť od Boha, háji úplnú slobodu v konaní a tým odvádza ľudí od zachovávania mravných zákonov

Prieči sa rozumu a spravodlivosti štátny ateizmus. Ale ani to nie je dovolené, aby sa štát správal rovnako voči všetkým náboženstvám, keďže pravé náboženstvo je len jedno (5).
Štát môže trpieť zlá, keď je to nutné k dosiahnutiu väčšieho dobra, alebo keď sa treba vyhnúť väčšiemu zlu (6). Odluka štátu od Cirkvi v tom zmysle, že štát nemá nijakú povinnosť všímať si Božích a cirkevných zákonov, je nespravodlivá (7).

Prof. Dr. Msgr. František Škoda: Náboženská sloboda podľa Druhého vatikánskeho koncilu. Pozostáva v tom, že ľudia musia byť chránení pred donucovaním najmä zo strany štátu. V náboženskej oblasti každý má byť slobodný konať podľa svojho svedomia súkromne a verejne

Dr. František Škoda, Základy katolíckej sociálnej náuky, Vydalo HKR Košice 1991
Pripravil: Anton Čulen

1. AAS, XX, 600; encyklika Leva XIII. LIBERTAS: „Liberalismi sectatore in actione vitae nullam contenduni esse cui parendum sit, divinam potestatem, sed sibi quemque esse legem: unde ea philosophia morum gignitur quam independentem vocant, quae sub specie libertatis ab observantia divinorum praeceptorum voluntatem removens, infinitam licentiam solet homini dare“.
2. AAS, XX, 603; encyklika Leva XIII. LIBERTAS: „… Deum civilis societas quia societas est, parentem et auctorem suum cognoscat necesse est, atque eius potestatem dominatumque vereatur et colat. Vetat igitur iustitia, vetat ratio atheam esse… civitatem“.
3. AAS, XX, 605; encyklika Leva XIII. LIBERTAS.
4. AAS, XX, 606.
5. AAS, XX, 603.
6. AAS, XX, 9: „… auctaritas hominum… debet multa concedere atque impunita relinquere, quae per divinam tamen providentiam vindicantur“.
7. AAS, XX, 60