V utorok 4.novembra bol o tretej hodine ráno Pánom života povolaný na večnosť vo veku 82 rokov emeritný pražský arcibiskup Dominik kardinál Duka OP. Pohrebná svätá omša sa uskutoční v sobotu 15. novembra o 11.00. v katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha. Kondolenčná kniha bude k dispozícii od utorka 4. novembra o 12.00 na recepcii Arcibiskupského paláca.
So zosnulým sa bude možné osobne rozlúčiť v kostole Všetkých svätých vo štvrtok 13. a piatok 14. novembra od 12.00 do 18.00. Aj pri tejto príležitosti bude možné podpísať kondolenčnú knihu. Zosnulý bude v očakávaní Vzkriesenia mŕtvych uložený v hrobke arcibiskupov v kaplnke sv. Víta vo svätovítskej katedrále. Bližšie informácie o pohrebe budú zverejnené počas stredy.
Arcibiskupstvo pražské ešte raz ďakuje Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe za mimoriadnu starostlivosť, ktorú kardinálu Dukovi do poslednej chvíle venovala. Nižšie prinášame stručný prehľad života 36. arcibiskupa pražského a 24. prímasie českého Dominika kardinála Duku.
Život Dominika kardinála Duky
Dominik Duka (rodným menom Jaroslav Václav Duka) sa narodil 26. apríla roku 1943 v Hradci Králové otcovi Františkovi Dukovi a matke Anežke Dukovej. František Duka sa počas 2. svetovej vojny zúčastnil zahraničného odboja av roku 1944 ako člen vládneho vojska odišiel do Anglicka, kde do konca vojny bojoval v Československej zahraničnej armáde. V 50. rokoch bol spolu s dôstojníkmi západného frontu väznený. Po revolúcii bol plne rehabilitovaný.
Jaroslav svoje prvé roky prežil s rodičmi v Hradci Králové, kde študoval na Gymnáziu JK Tyla. Ďalšie štúdium mu bolo z kádrových dôvodov znemožnené. Po maturite pracoval v továrni ZVU, kde sa vyučil strojným zámočníkom. Po absolvovaní základnej vojenskej služby v Trnave mohol v roku 1965 začať študovať teológiu na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Litoměřiciach. 5. januára 1968 vstúpil tajne do dominikánskeho rádu a prijal rádové meno Dominik. 6. januára 1969 zložil skoré sľuby. 22. júna 1970 prijal kňazské svätenie z rúk kardinála Štefana Trochtu a päť rokov pôsobil v duchovnej správe pražskej arcidiecézy.
Homília kardinála D. Duku na sviatok sv. Cyrila a Metoda v Nitre
Roku 1975 mu bol odobraný štátny súhlas na výkon duchovenskej činnosti.
Potom pracoval pätnásť rokov ako rysovač v továrni Škoda-Plzeň. Intenzívne žil ilegálny rádový život a venoval sa štúdiu. Od roku 1975 do roku 1986 bol vikárom provinciála a súčasne v rokoch 1976 – 1981 magistrom klerikov. V roku 1979 získal licenciát teológie na Pápežskej teologickej fakulte sv. Jána Krstiteľa vo Varšave. V roku 1981 bol odsúdený za „marenie štátneho dozoru nad cirkvami“, za čo bol pätnásť mesiacov väznený v Plzni-Boroch. Po prepustení z väzenia pracoval do roku 1989 v Škode Plzeň ako rysovač. Roku 1988 bol tajne ustanovený provinciálom Českomoravskej dominikánskej provincie. Úrad vykonával 12 rokov.
Život v slobode
Po roku 1990 pôsobil už verejne ako provinciál dominikánskeho rádu. Súbežne s tým vyučoval na Cyrilometodskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci a vykonával aj úrad predsedu Konferencie vyšších rehoľných predstavených. Bol iniciátorom českého prekladu Jeruzalemskej biblie -vytváraného od roku 1980-, a členom tímu prekladateľov. Podieľal sa výrazne ako šéfredaktor na vydávaní dominikánskej revue pre teológiu, duchovný život a kultúru-Revue Salve.
Biskupská služba
6. júna 1998 bol pápežom Jánom Pavlom II. menovaný 24. sídelným biskupom kráľovohradeckým a 26. septembra 1998 prijal biskupské svätenie z rúk arcibiskupa Karola Otčenáška v katedrále Svätého Ducha v Hradci Králové. Túto funkciu potom zastával až do roku 2010. V Hradci Králové dokončil proces opravy nového Adalbertina a pozdvihol rodisko sv. Vojtech v Libici nad Cidlinou, kde nechal vybudovať nové súsošie sv. Vojtecha a sv. Radima, aj nový oltár. V čase, keď bol královohradeckým biskupom, bolo opravené aj pútnické miesto Luža. Svätým otcom Jánom Pavlom II. bol 6. novembra 2004 menovaný aj apoštolským administrátorom diecézy litoměřickej. Úrad zastával do roku 2008.
Arcibiskup a kardinál
V sobotu 13. februára 2010 bol menovaný za nástupcu kardinála Miloslava Vlka vo funkcii pražského arcibiskupa. Úradu sa ujal 10. apríla 2010 po svojej intronizácii v katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha. Dňa 6. januára 2012 pápež Benedikt XVI. oznámil, že arcibiskupa Duku ustanoví v blízkej budúcnosti kardinálom. Oficiálne ustanovenie bolo následne vykonané pri pápežskej konzistori, ktorá sa konala 18. februára 2012 v bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Počas jeho pôsobenia na svätovojtešskej stolici sa uskutočnilo majetkové urovnanie štátu s cirkvami a bol ukončený súdny spor o katedrálu sv. Víta. Dominik Duka ju následne vybavil novým presbytériom, novým osvetlením a systémom katedrálnych zvonov.
Zabezpečil tiež celkovú rekonštrukciu pútnických miest v Starej Boleslavi a na Svätej Hore pri Příbrami. V čase, keď zastával úrad pražského arcibiskupa, taktiež vzniklo nové Komunitné centrum na pražskom Barrandove a začalo sa dielo v Žirči-charitné dielo, ktoré pomáha ľuďom s roztrúsenou sklerózou. Po celý čas sa kardinál Dominik Duka angažoval aj v budovaní dobrých vzťahov s ozbrojenými zložkami a usiloval sa o budovanie duchovnej starostlivosti v týchto zložkách. Pravidelne navštevoval väznice a stretával sa s ľuďmi bez domova.
Rezignácia
Vo štvrtok 26. apríla 2018, v deň svojich 75. narodenín, odovzdal, podľa predpisov Kódexu cirkevného práva, kardinál Dominik Duka pápežovi Františkovi list, v ktorom rezignoval na post pražského arcibiskupa. Pápež František jeho rezignáciu prijal a zároveň Duku vyzval, aby úrad konal ďalej, pokiaľ nebude stanovené inak. Jeho nástupcom v roku 2022 menoval pápež František Jána Graubnera, v tom čase arcibiskupa olomouckého.
Ocenenie
Kardinál Duka bol držiteľom mnohých vyznamenaní. Dostal medzi inými Rád Bieleho Leva za „obzvlášť vynikajúce zásluhy v prospech Českej republiky“ či francúzsky Rád čestnej légie. Bol držiteľom aj najstaršieho a najvyššieho poľského štátneho vyznamenania Rádu bielej orlice.
Kardinál Dominik Duka sa vo svojom pôsobení opakovane zaujímal o otázky ľudských práv a slobody vo svete. Vo svojich vyhláseniach a kázňach často pripomínal, že dôstojnosť človeka je nedeliteľná a musí byť chránená bez ohľadu na náboženstvo, pôvod či politické presvedčenie. Zasadzoval sa najmä o slobodu vyznania a upozorňoval na prenasledovanie kresťanov v rôznych častiach sveta. Vystupoval tiež proti totalitným ideológiám a pripomínal, že obrana ľudských práv patrí k základným úlohám cirkvi i demokratickej spoločnosti. Počas celej svojej biskupskej služby sa zaoberal česko-vatikánskou zmluvou.
Motto kardinála Dominika Duku bolo „In Spiritu Veritatis“ alebo „V duchu pravdy“.