POHĽAD IVANA HOFFMANA Vzťah spoločnosti k cirkvi sa odvíja od správania kresťanov, zamýšľa sa Ivan Hoffman po úmrtí Dominika Duky. Kardinál – dôchodca podľa neho svojím rozumným konzervatívnym prístupom vyvažoval škody pôsobené progresívnymi cirkevnými celebritami a vracal cirkvi dôstojnosť.
Dominik Duka putoval životom 82 rokov. Po celý čas mal blízko k Bohu i blízko k ľuďom. Vďačil za to (vedľa Božej milosti) svojej otvorenosti, vľúdnej povahe, ale aj okolnostiam, ktoré človeka utvárajú podľa toho, aký je citlivý na výzvy doby.
Väčšina ľudí životom prejde bez toho, aby nejaké výzvy vôbec zaznamená. Berú, čo život dá, a ak narazia na prekážku, než by ju zdolávali, radšej sa jej vyhnú. Voliť cestu najmenšieho odporu je možné akceptovať ako ľudskú prirodzenosť. Možno sa na ňu ale pozerať aj ako na premárnenú príležitosť vydať sa cestou tŕnitou, zvoliť život namiesto obyčajného prežitia, dať ceste životom vyšší zmysel a cieľ.
Aj z tŕnitej cesty možno však zablúdiť, možno na ňu rezignovať, ako sa zhusta stáva tým, čo si ju nezvolili, ale iba im bola nedobrovoľne nastražená osudom. Vidíme to na ľuďoch, čo sa zvezú na nejakej módnej vlne alebo na vlne revolučnej či ideologickej. Po každej takej vlne, keď opadne, zostávajú na suchu ako stroskotanci dočasní majitelia prebend a privilégií. Úplne vzácne sú potom príbehy osobností, ktoré si mravnú integritu a názorovú pevnosť zvedú podržať za všetkých okolností av akomkoľvek režime.
Ľudia, ktorí sa s Dominikom Dukom osobne poznali, na neho spomínajú ako na človeka, ktorý obstál v bežnom živote, rovnako ako obstál vo väzení a nezmenil sa ani v pozícii arcibiskupa a kardinála. Každá doba niečo preferuje a niečo potláča. Za minulého režimu bolo treba brať sa za slobodu a nenechať si vziať vieru. V súčasnosti je potrebné brániť rodinu a národ. A nenechať si vziať vieru. Dominik Duka sa nestal tým stroskotancom, čo žije z minulosti, neuhol pred aktuálnou výzvou, hrozbou, ktorú predstavuje progresivizmus.
Vzťah spoločnosti k cirkvi sa odvíja od správania kresťanov. Nie je to tak, že cirkev deleguje autoritu na duchovnú. Platí opak, duchovný zjednáva autoritu cirkvi. (Je to tak od Krista, ktorý nebol povolaný cirkvou, ale cirkev bola povolaná Kristom.) Dominik Duka ako dôchodca, súkromná osoba, svojím rozumným konzervatívnym prístupom vyvažoval škody pôsobené progresívnymi cirkevnými celebritami. Kde jeden pyšný sebastredný teológ cirkev znemožňuje a poškodzuje, tam iný teológ, pokorný vo viere, vracia cirkvi u verejnosti dôstojnosť a priazeň.
Keď na omši za zavraždeného kresťanského aktivistu Kirka Dominik Duka povedal, že „svet je ohrozený“, nevzťahovalo sa to iba na ľudí, ktorí sa chopia zbrane, keď im chýbajú argumenty. Svet je ohrozený ľuďmi, ktorí stratili cit pre spravodlivosť, je ohrozený tými, ktorí nie sú schopní solidarity, súcitu, slušnosti, je ohrozený chamtivcami, egoistami, ale rovnako tak elitármi, ľuďmi povýšenými a domýšľavými. A konečne, svet je ohrozený tými, ktorí to vedia a mlčia.
Moci nad Európou sa zmocňuje antikrist. Neveriaci zrejme nevnímajú, že EÚ ignoruje Desatoro a blahosklonne bagatelizuje všetky smrteľné hriechy. A tým, ktorí majú v popise práce biť na poplach, bol mnohokrát tŕňom v oku Dominik Duka, ktorý boril pohodlnú ilúziu, že Európa podľa progresívneho antikrista je skvelým miestom pre život.
Ivan Hoffman
https://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Hoffman-Pokorny-Duka-vracel-cirkvi-dustojnost-782365