Pápež Pius IX. učil, že je to Mária „ktorá je so svojím jednorodeným Synom najmocnejšou Prostredníčkou a Konciliátorkou na celom svete“.
( LifeSiteNews ) — Včera LifeSiteNews informoval, že nový dokument z Vatikánu odrádza od používania titulu „Prostrednica všetkých milostí“ ako titulu pre Pannu Máriu.
Dokument naznačuje, že názov nemá pevný základ v Zjavení a nesie „obmedzenia, ktoré nepodporujú správne pochopenie Máriinho jedinečného miesta“. Naopak, doktrínu, že všetky milosti k nám prichádzajú skrze sprostredkovanie Panny Márie, už mnohokrát učili nástupcovia svätého Petra.
Všetky milosti k nám prichádzajú skrze Máriu
V roku 1849 pápež Pius IX. v encyklike o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie učil, že: Boh zveril Márii poklad všetkých dobrých vecí, aby všetci vedeli, že skrze ňu sa získava každá nádej, každá milosť a všetka spása. Lebo toto je Jeho vôľa, aby sme všetko získali skrze Máriu. [1]
A v roku 1854 v dokumente Ineffabilis Deus, ktorým definoval dogmu o Nepoškvrnenom počatí, ten istý pápež učil: Všetku svoju nádej vkladáme do najsvätejšej Panny Márie – do prekrásnej a nepoškvrnenej, ktorá rozdrvila jedovatú hlavu najkrutejšieho hada a priniesla svetu spásu. Je to Mária, „ktorá je so svojím jednorodeným Synom najmocnejšou Prostredníčkou a Konciliátorkou na celom svete“.
Mária predstavuje celé ľudstvo pred Bohom
Vo svojej encyklike Octobri Mensis z roku 1891 pápež Lev XIII. vysvetlil, že: Večný Boží Syn, ktorý sa chystal prijať našu prirodzenosť pre spásu a zušľachtenie človeka a chystal sa tak zavŕšiť mystické spojenie medzi sebou a celým ľudstvom, nedosiahol svoj zámer bez toho, aby k nemu pridal slobodný súhlas vyvolenej Matky, ktorá v istom zmysle reprezentovala celé ľudstvo. [2]
Pokračoval:
[P]odľa slávneho a spravodlivého názoru svätého Tomáša… sa zvestovanie uskutočnilo so súhlasom Panny Márie, ktorá zastávala miesto ľudstva. Mária predstavovala celé ľudstvo a: S rovnakou pravdou nech sa tiež potvrdí, že z Božej vôle je Mária prostredníčkou, skrze ktorú sa nám rozdáva tento nesmierny poklad milosrdenstva zhromaždeného Bohom, lebo milosrdenstvo a pravdu stvoril Ježiš Kristus.
Teda: Ako nikto nejde k Otcovi, iba skrze Syna, tak nikto nejde ku Kristovi, iba skrze Jeho Matku.
Boh zjavuje svoju dobrotu a milosrdenstvo tým, že nám dáva Máriu ako prostredníčku
Pápež Lev XIII. učil, že táto doktrína o Panne Márii ako Prostrednici všetkých milostí odhaľuje „dobrotu a milosrdenstvo“ v „Božom zámere“. Svätý Otec napísal: Aká zhoda s krehkosťou človeka! Veríme v nekonečnú dobrotu Najvyššieho a radujeme sa z nej; veríme aj v Jeho spravodlivosť a bojíme sa jej. Uctievame milovaného Spasiteľa, štedrého na Jeho krv a Jeho život; desíme sa neúprosného Sudcu. Tak aj tí, ktorých činy znepokojili ich svedomie, potrebujú mocného príhovorcu v Božej priazni, dostatočne milosrdného, aby neodmietol prípad zúfalých, dostatočne milosrdného, aby opäť povzniesol k nádeji v Božie milosrdenstvo trpiacich a zlomených.
Pokračoval: Mária je touto slávnou prostredníčkou; je mocnou Matkou Všemohúceho; ale – čo je ešte sladšie – je nežná, nesmierne nežná, s nekonečnou láskavosťou. Ako takú nám ju Boh dal. Keď si ju vybral za Matku svojho jednorodeného Syna, naučil ju všetkých materskému citu, ktorý dýcha len odpustením a láskou. Takú si Kristus prial, aby bola, pretože súhlasil byť podriadený Márii a poslúchať ju ako syn matku. Takú ju vyhlásil z kríža, keď jej zveril do starostlivosti a lásky celé ľudské pokolenie v osobe svojho učeníka Jána. Taká sa nakoniec dokazuje svojou odvahou zhromažďovať dedičstvo obrovskej práce svojho Syna a prijímať zodpovednosť za svoje materské povinnosti voči nám všetkým.
Niet spásy, iba skrze Máriu
O tri roky neskôr, vo svojej encyklike Iucunda Semper Expectatione (1894), pápež potvrdil doktrínu o Panne Márii ako Prostrednici všetkých milostí: Utiekanie sa k Márii v modlitbe vyplýva z úradu, ktorý neustále zastáva po boku Božieho trónu ako Prostredníčka Božej milosti; je svojou hodnosťou a zásluhami najprijateľnejšia pre Neho, a preto svojou mocou prevyšuje všetkých anjelov a svätých v nebi.
„Boh,“ učí pápež, „nám vo svojej najmilosrdnejšej prozreteľnosti dal túto Prostredníčku“ a „rozhodol, že všetko dobro k nám má prísť rukami Márie.“
Tú istú doktrínu možno nájsť v Adiutricem (1895), ďalšej encyklike Leva XIII. o svätom ruženci.
V tomto texte pápež učí, že moc, ktorú Boh „vložil do jej rúk, je takmer neobmedzená“ a že „okrem mnohých ďalších titulov ju oslavujeme ako ‚naša Pani, naša Prostredníčka‘, ‚Opravovateľka celého sveta‘, ‚Darovateľka všetkých nebeských darov‘“.
A obracajúc sa k Panne Márii, opakuje starodávnu modlitbu: „Nikto, ó, Matka Božia, nedosiahne spásu, iba skrze teba; nikto nedostane dar od trónu milosrdenstva, iba skrze teba.“
Sviatok Najsvätejšej Panny Márie, Prostrednice všetkých milostí
V roku 1921 pápež Benedikt XV. povolil omšu a ofícium Panny Márie pod titulom Prostrednica všetkých milostí a povolil sláviť sviatok na jej počesť. Vo svojej encyklike Fausto Appetente Die tento pápež učil: Máriina autorita u svojho Syna je taká, že akékoľvek milosti, ktoré udeľuje ľuďom, má ona rozdeliť.
A v diele Inter Sodalicia (1918) učil, že: Každý druh milosti, ktorý prijímame z pokladu vykúpenia, je akoby udeľovaný rukami tej istej Bolestnej Panny Márie.
Jeho nástupca, pápež Pius XI., učil, že „všetko k nám prichádza od všemohúceho Boha skrze ruky Panny Márie“. [3]
A v najmenej troch rôznych dokumentoch označil Máriu za „pokladníčku všetkých milostí u Boha“. [4]
Na záver môžeme zvážiť dekrét Posvätnej kongregácie obradov o kanonizácii Ľudovíta Márie de Montfort (1945) za pápeža Pia XII. Ten potvrdil, že „zbožná a blahodarná doktrína“, že „Boh chce, aby sme mali všetko skrze Máriu“, je doktrínou, ktorú „v súčasnosti všetci teológovia zastávajú vo vzájomnej zhode“.
Svätý Ľudovít Mária de Montfort je svätý, ktorý je azda viac ako všetci ostatní spájaný s doktrínou Panny Márie ako Prostrednice všetkých milostí. Napísal: Boh Duch Svätý zveril svoje podivuhodné dary Márii, svojej vernej neveste, a vybral si ju za rozdávateľku všetkého, čo vlastní, aby rozdávala všetky jeho dary a milosti komu chce, koľko chce, ako chce a kedy chce. Žiaden nebeský dar nie je daný ľuďom, ktorý by neprešiel cez jej panenské ruky. Taká je vôľa Boha, ktorý rozhodol, že všetko máme skrze Máriu, aby sa, keď sa stane chudobnou a poníženou a skrytou v hlbinách ničoty počas celého svojho života, mohla obohatiť, povýšiť a uctiť všemohúcim Bohom. Také sú názory Cirkvi a raných Otcov. [5]
Také sú vskutku názory Katolíckej cirkvi, jej svätých, jej Otcov Cirkvi, jej Učiteľov a jej pápežov.
[1] Pápež Pius IX., Ubi Primum
[2] Pápež Lev XIII., Octobri Mensis
[3] Pápež Pius XI., Ingravescentibus Malis, 1937.
[4] Pápež Pius XI., Galliam, Ecclesiae filiam, 1922; Exstat in civitate, 1924; Cognitum sane, 1926.
[5] Svätý Ľudovít Mária de Montfort, Pravá úcta k Panne Márii, č. 25.
Matthew McCusker
https://www.lifesitenews.com/analysis/heres-why-we-must-say-mary-is-the-mediatrix-of-all-graces/