Poučenie o svätení ratolestí
Na Kvetnú nedeľu slávime slávny príchod Pána Ježiša Krista do Jeruzalema, kde ho plesajúci zástup radostne vítal tým, že zelené ratolesti a kvety sypal na cestu, po uliciach stlal pokrovce a volal mu na slávu slovami: „Hosana Synu Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pána! Hosana na výsostiach“.
Táto pamiatka sa v kresťanských chrámoch oslavuje názorne aj tým, že sa svätia palmy alebo pre ich nedostatok kvety a zelené ratolesti a koná sa slávnostná procesia s palmami okolo chrámu. Nakoľko sa v našich krajoch príroda len prebúdza zo zimného spánku, svätia sa miesto zelených ratolestí vypučané vŕbové ratolesti, ktoré sa menujú rozlične: púzalky, búzalky, lalky, maňúšky, bahniatka a pod.
V liturgii sa táto nedeľa volá Dominika palmárum – Palmová nedeľa; toto meno sa odvodzuje od tých paliem, ktorými jeruzalemský ľud vítal milostivého Kráľa Ježiša. Palmy znamenajú podľa sv. Augustína víťazstvo Krista nad smrťou, diablom a peklom. Ďalej predstavujú katolícku Cirkev, ktorá sa ako palma v lete i v zime vždy zelená, áno, pri všetkých búrkach kvitne a víchrom odporuje.
Ako palma rastie rovno dohora, tak sa Cirkev so všetkými úmyslami vznáša k nebu. Palma je odspodku drsnatá, nepekná, a svoj úžitok prináša len na vrcholci. Tak i sv. Cirkev zdá sa neprajnému svetu drsnou a nepeknou, ale pred Bohom je najkrajšou ľudskou spoločnosťou a jej ovocím sú len dobré skutky, ktorých hodnota bude odmenená vo výšinách neba.
Palma znamená aj spravodlivého človeka, o ktorom Dávid hovorí: ,,Spravodlivý bude kvitnúť ako palma.“ Slovenské pomenovanie tejto nedele, Kvetná nedeľa, pochádza z toho, že na niektorých miestach, kde už pred Veľkou nocou kvitnú jarné kvety, na posvätenie a k procesii tejto nedele prinesú kvety a ruže, ktoré si pripravia do kytíc a priviažu na vysoké tyče.
VÝZNAM SVÄTENIA RATOLESTÍ
Svätenie zelených ratolestí je svätenina a posvätené kvety majú slúžiť skrze modlitbu sv. Cirkvi všetkým tým, ktorí ich s nábožnosťou uchovávajú u seba. Kňaz sa pri svätení ratolesti modlí k všemohúcemu Bohu, aby tieto ratolesti boli ochranným štítom všetkým, ktorí ich budú v ruke nosiť, aby Boh požehnal domy, v ktorých budú uschované a chránil ich obyvateľov od všetkých neprávostí.
Preto nie je poverou, keď zbožní veriaci zapichnú tieto požehnané zelené ratolesti na svoje polia, lebo tým si chcú len privlastniť modlitbu sv. Cirkvi za Božie požehnanie. Zelené ratolesti upamätúvajú nás, aby sme uznali, že náš cieľ nie je v neživotných veciach, ale v samom Bohu, aby sme nie tak s palmami v rukách, ale s dobrými skutkami a bohumilým životom kráčali v ústrety Pánovi, ktorý príde na konci sveta s krížom, ktorým dosiahol vznešené víťazstvo nad hriechom a diablom a vydobyl nám všeobecný duševný pokoj.
V kresťanských rodinách je preto zvykom zapichnúť jednu kvetno-nedeľnú púzalku za kríž, ktorý visí na čelnom mieste izby. Zvyšné ratolesti sa odložia a na budúcu Popolcovú stredu sa spália a ich popolom sa udeľuje popolec, čím sa krásne znázorňuje, že svetská sláva a radosť tak rýchlo pominie, ako sa zvrtla aj zemská oslava Krista, ktorému jeden deň volali: Hosana a o päť dni už: Ukrižuj ho!
Zelené ratolesti si veriaci prinesú sami do chrámu. Najkrajšie je, keď každý muž ide do chrámu s jednou ratolesťou v ruke; ženy však majú dve-tri ratolesti zviazané ozdobnou stužkou. Cez posviacanie si každý drží ratolesť v ruke, a nie je potrebné klásť ich k oltáru, kde sú uložené ratolesti na liturgické použitie.
Z týchto ratolestí kňaz po posvätení rozdá miništrantom, spevákom a – kde je to zvykom – dvanástim zástupcom ľudu, ktorými sú buď členovia cirk. zboru, alebo každý rok vyberú sa iní a iní, a to rad radom z každej rodiny. Keby niektorá rodina nemala dospelého muža, nech si sama určí svojho zástupcu. Títo dvanásti zástupcovia sa zúčastňujú na procesií aj na Hromnice, Vzkriesenie a Božie Telo.
PROCESIA. Pri procesií sa spievajú predpísané antifóny, ktoré sa nahradzujú piesňou, ako: Kráľ neba, zeme, na oslici kráča, č. 183. Keď je priaznivé počasie a voľný priestor, ide všetok ľud na procesiu okolo kostola. Ináč len miništranti, kňaz, speváci a zástupcovia ľudu. Keď sa procesia vráti ku kostolným dverám, niekoľko spevákov vkročí do chrámu, dvere sa zavrú a s tými, ktorí sú vonku, striedavo spievajú hymnu: Glória, laus et honor – Buď sláva, česť a chvála. Po dokončení spevu kňaz (subdiakon) tri razy udrie krížom na chrámové dvere, ktoré sa otvoria a procesia vchádza do chrámu; medzitým chór spieva liturgickú pieseň: „Keď Pán vchádzal do sv. mesta…“ Za sprievodu držia veriaci v ruke ratolesti. To nám pripomína, že s palmami v rukách vítal a odprevádzal Krista jeruzalemský ľud.
Palmy v rukách kresťanov sú verejným vyznaním katolíckeho náboženstva a sú znázornením našej radosti, že sa už vopred tešíme na tú chvíľu, keď budeme Boha oslavovať v nebi, a majúc v rukách palmu víťazstva, budeme chodiť za Božím Baránkom, ako to opisuje sv. Ján vo svojom Zjavení. Pri procesií sa zvoní, aby každý, ktokoľvek počuje zvony, vzdychol si aspoň raz slová: „Hosana …“ tak, ako všetci Jeruzalemčania vítali Krista.
Zatvorené dvere kostola znázorňujú, že kráľovstvo nebeské bolo zatvorené až do smrti Pána Krista. Speváci zvonku i znútra predstavujú apoštolov a židovský ľud i s deťmi, ktorí sa spojili na uvítanie Krista vchádzajúceho do Jeruzalema. Otvorenie dverí krížom nám pripomína, že Kristus, najvyšší kňaz, svätým krížom otvoril nám nebeský Jeruzalem a že len trpezlivým a pokorným znášaním krížov môžeme sa stať hodnými a účastnými zásluh Kristovej smrti a tak vojsť do nebeského Jeruzalema.
Tri údery kríža na dvere predstavujú nám, že Kristus tri roky učil o kráľovstve Božom, tri hodiny na kríži visel a po svojej smrti len na tretí deň vstal z mŕtvych a tak nám znázornil nový život milosti a slávu neba, do ktorého on sám prvý vošiel.
Hromadný vstup zástupu za procesiovým krížom nám predstavuje, že Kristus vošiel do Jeruzalema so zástupom, ktorý mu hlasno volal na slávu, a že i my na súdny deň za Kristom kráčajúc, vojdeme do nebeského Jeruzalema.
Procesia znamená život človeka na zemi, ktorý začína u Boha a k Bohu sa zase vráti tak, ako procesia vychádza z chrámu a do neho sa zase vracia. Nesieme ratolesti, znaky to mučeníctva a víťazstva, čím vyznávame, že sme ochotní s Kristom trpieť a s ním i zvíťaziť.
Dr. Andrej Radlinský, Nábožné výlevy, SSV 1945 (XIV. vydanie)
Pripravil: A. Čulen