Tri diecézy na území dnešného Slovenska si pripomínajú 250. výročie, príbeh, ktorý sa vinie habsburskou politikou, podozrivým falzifikátom a intrigami z čias komunizmu.
Pápež Lev oslavuje 250. výročie troch slovenských diecéz oddelených od Habsburgovcov
RÍM – V tomto roku uplynie 250 rokov od vzniku troch diecéz na Slovensku, ktoré boli vtedy súčasťou Uhorskej monarchie: Banská Bystrica, Rožňava a Spiš.
Pri tejto príležitosti pápež Lev XIV. napísal list Banskobystrickej diecéze, v ktorom uviedol: „Diecézne spoločenstvo zostalo verné aj v čase skúšky, chránilo evanjelium a odovzdávalo ho z generácie na generáciu.“ Pápež vyjadril nádej, že diecéza bude rásť ako spoločenstvo a v poslaní „svedčiť o Kristovi, slúžiť najslabším a odovzdávať radosť z evanjelia“.
List bol odovzdaný 14. marca počas omše v Banskej Bystrici, ktorú slúžil arcibiskup Nicola Girasoli, apoštolský nuncius na Slovensku. Tieto tri diecézy boli oficiálne zriadené 13. marca 1776, vyčlenené z rozsiahleho územia Ostrihomskej arcidiecézy.
„Nebolo to len administratívne rozhodnutie, ale pastoračná reakcia“ byť „bližšie k ľuďom, k ich každodennému životu“ a „kázať evanjelium efektívnejšie a s väčšou blízkosťou,“ napísal súčasný spišský biskup František Trstenský v pastierskom liste. 13. marca slávnostne otvoril mimoriadne diecézne jubileum.
Dúfa, že jeho farnosti sa stanú „miestami blízkosti“ a „zjednoteného spoločenstva“.
„Nebojme sa hovoriť o viere a evanjeliu vo verejnom živote,“ pretože to nie je súkromná záležitosť, povedal. Viera „sa konkrétne prejavuje v odpustení, čestnosti, službe a pokoji uprostred nepokojov,“ zdôraznil biskup. V ďalších dvoch diecézach sú naplánované aj podujatia vrátane historických konferencií, mimoriadnych omší, pútí a expozície repliky Turínskeho plátna.
Cisárovná, arcidiecéza a pochybný dokument
Ešte v 18. storočí „Ostrihomská arcidiecéza sa nechcela oddeliť,“ poznamenal vo svojej knihe „Na životných cestách“ kardinál Jozef Tomko (1924 – 2022), bývalý prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Reorganizácia bola iniciatívou habsburskej panovníčky Márie Terézie, rakúskej arcivojvodkyne a uhorskej kráľovnej. Bola to zbožná katolíčka, ktorá „mala informácie od dobrých kňazov, že je to absolútne nevyhnutné pre efektívnu pastoračnú prácu na týchto územiach,“ napísal Tomko, ktorý ako kňaz dokončil doktorandský výskum na túto tému.
V tom čase niektorí uvádzali pochybné tvrdenie týkajúce sa „práva“ uhorských panovníkov: že pápež Silvester II. údajne bulou udelil prvému uhorskému kráľovi, svätému Štefanovi, a jeho nástupcom právo zakladať diecézy a nominovať biskupov. Tento dokument sa dnes všeobecne považuje za falzifikát. Napriek tomu „dôveryhodne napodobňoval štýl Rímskej kúrie, čo mohlo ľudí ľahko uviesť do omylu,“ napísal Tomko.
„Od stredoveku existoval zvyk, ktorý Apoštolská stolica rešpektovala, že uhorský kráľ vymenoval biskupov, ktorých následne Apoštolská stolica potvrdila,“ povedal pre EWTN News dominikánsky otec Viliam Štefan Dóci, prezident Historického inštitútu Rádu kazateľov v Ríme. Dóci pokračoval: „Králi si časom čoraz viac nárokovali nielen právo menovať cirkevných hodnostárov, ale aj regulovať cirkevné záležitosti inými spôsobmi.“ Hoci titul „apoštolský kráľ“ pre kráľa Štefana „nezodpovedá historickej realite, faktom je, že pápež Klement XIII. udelil tento titul“ Márii Terézii a „jej nástupcom v roku 1758,“ vysvetlil dominikánsky kňaz. Mária Terézia bola tak „povzbudená“ k tomu, aby pokračovala v reforme cirkevnej organizácie v stredoeurópskej monarchii, kde založila aj ďalšie diecézy, povedal Dóci.
Celá záležitosť „bola z cirkevného a právneho hľadiska komplikovaná“, keďže panovníci žiadali pápežov „o potvrdenie svojich aktov“. Zároveň „zakladajúce dokumenty vydané Apoštolskou stolicou boli formulované“ spôsobom, ktorý pôsobil dojmom, „akoby s iniciatívou prišiel pápež,“ zdôraznil Dóci, ktorý vyučuje na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského v Ríme. Historik aj Tomko sa zhodujú, že za vznikom troch diecéz stála predovšetkým Mária Terézia – a že nasledovalo formálne schválenie z Ríma.
Podobné vzorce existovali aj v iných monarchiách, kde panovníci občas zasahovali „ešte radikálnejšie“ do cirkevných záležitostí „z presvedčenia, že súčasťou ich kráľovskej autority – a že to patrí aj k ich povinnostiam – starať sa o fungovanie Cirkvi na ich území,“ uzavrel Dóci.
8 storočí viery
Slovensko má ďalšiu starobylú cirkevnú provinciu, ktorá stojí za zmienku: Nitriansku diecézu, založenú – podľa historikov – v roku 880 n. l. ako najstaršiu slovanskú diecézu a neskôr obnovenú ako sufragán Ostrihomskej arcidiecézy.
Dnes je na Slovensku osem rímskokatolíckych diecéz a tri gréckokatolícke cirkevné provincie.
Počas komunistického režimu v Maďarsku v 20. storočí sa niektorí historici zaujímali o otázku maďarského kráľovského „práva“, spomína Tomko. Povedal, že sa snažili „dokázať“, že pochybné privilégium kráľov prešlo po páde monarchie v roku 1918 na vodcov totalitného režimu v Maďarsku – čo by „bol silný argument pre komunistov“, povedal Tomko, naznačujúc, že to mohli použiť na legitimizáciu štátnej kontroly nad cirkvou.
Bohumil Petrík
Bohumil Petrík je jediný známy novinár zo Slovenska a celého bývalého Československa akreditovaný pri Svätej stolici. Absolvoval stáž v EWTN v Ríme, vo Vatikánskom rozhlase