Pane daj, aby sme tajomstvá Tela a Krvi Tvojej tak ctili, že by sme účinky vykúpenia Tvojho stále v sebe cítili
V Lazarovom dome v Betánii,
Ježiš ďakuje za všetko Marte i Márii.
Poslednú noc u nich zostal,
by poďakoval za všetko čo od nich dostal.
Aké ťažké bolo toto Ježišovo lúčenie,
keď čakalo ho také kruté mučenie.
Svojou obetou chcel by sme sa naučili,
ak na nás príde rad, aby sme sa odvďačili.
Do Jeruzalema Mesiáš vchádza na mláďati oslice,
zástupy plášte kladú pred Kráľa na svoje ulice.
Uverili zástupu, čo videl Lazarovo vzkriesenie,
a tak hosana volajú Kráľovi, čo urobil toto znamenie.
Na štvrtý deň v Egypte Izraeliti baránka zabili,
by veraje a vrchný prah dverí jeho krvou značili.
Aj Baránkovi Božiemu najprv „hosana“ volajú,
no na štvrtý deň už smrť na kríži mu želajú.
Od „hosana“ k „ukrižuj ho“ prešla krátka doba,
tak rýchlo srdce človeka sa mení, ak zachváti ho zloba.
A tak veľkňazi okrem Ježiša aj vzkrieseného Lazara chcú zabiť,
by odradili Židov v Mesiášovo Božstvo veriť.
Že vládnuť znamená slúžiť,
Pán Ježiš apoštolov chcel naučiť.
Ani prah na ich nohách vo večeradle nestrpel,
hoc veľa bolesti z ich zrady si nakoniec vytrpel.
Keď Ježiš pokorne umýva nohy svojim apoštolom,
dáva nám príklad, že láska sa prejavuje viac skutkom ako slovom.
Kto chce byť účastný Eucharistickej hostiny,
musí byť celý čistý a bez viny.
Aj keď niekto ako Judáš zradí a Peter zaprie,
Pán Ježiš i tak umyje mu nohy a nežne utrie.
Kiež by táto posledná Ježišova vôľa,
nástupcom apoštolov i dnes na pamäti bola.
A keď už apoštolom nohy umyje a očistí,
pristúpi k založeniu Oltárnej sviatosti.
Aby navždy zostal s nami, ustanovil Oltárnu sviatosť,
tak pod spôsobom chleba a vína i dnes preniká ľudskú bytosť.
Z úst Ježišových potom ozvalo sa smelo,
„vezmite a jedzte, toto je moje Telo“.
Pod spôsobom vína a chleba,
už dve tisíc rokov nám Kristus dáva seba.
Či moja viera v Eucharistiu je naozaj praktická, činorodá a živá?
Verím, že Kristus aj v tej najmenšej čiastočke Eucharistie prebýva?
Nie sú slová sv. Pavla aj dnes pre nás na zamyslenie,
že kto je z tohto chleba a pije z Pánovho kalicha nehodne, ten si je a pije odsúdenie?
Či padám i dnes pred Eucharistickým Kristom na kolená,
ako nás od nepamäti učí Cirkev, Nevesta Baránkova vyvolená?
Nie preto je medzi nami veľa slabých, chorých a mnohí umierajú,
že ozajstnú prítomnosť Krista v Eucharistii popierajú?
Úlohou Oltárnej sviatosti je sprítomniť tragédiu Kalvárie,
ktorá jej účinky a milosti sprostredkuje.
Judáš prijal skyvu a hneď z večeradla odišiel,
svoje povolanie zanechal a medzi apoštolov viac neprišiel.
Judášova prítomnosť ako jedovatá bylina otravovala slávnosť,
na nej syn zatratenia navždy premárnil Božiu milosť.
Či ako u Judáša, i dnes príčinou straty nášho povolania
nie je neúctivé prijímanie Eucharistie a odchod bez ďakovania?
Od večeradla až podnes sa všade ohlasuje,
že Cirkev vždy žila a žije z Eucharistie.
Pane daj, aby sme tajomstvá Tela a Krvi Tvojej tak ctili,
že by sme účinky vykúpenia Tvojho stále v sebe cítili.
Želáme všetkým naším čitateľom požehnané Veľkonočné sviatky a ozajstnú radosť zo Vzkrieseného Ježiša Krista
Anton Čulen
Foto zdroj: Sociálna sieť