Počet pokrstených ešte nehovorí, koľko z nich v našej krajine berie svoju vieru vážne a podľa nej aj žije
Žiť ako kresťan
Súčasný človek myslí realisticky, chápe len to, čo sa skutočne udialo. Verí len tomu, čo vidí. Preto všetko kriticky skúma.
Boha nemožno vidieť. Kristus žil pred viac ako 2000 rokmi. Sú však ľudia, ktorí veria v Boha a riadia sa Kristovým posolstvom. Od nich sa chce dnešní človek dozvedieť, ako má vlastne chápať Krista. Podľa toho by všetko záležalo na tom, aby život „veriacich“ vierohodne predstavoval ich spojenie s Bohom.
Počet pokrstených ešte nehovorí, koľko z nich v našej krajine berie svoju vieru vážne a podľa nej aj žije. Mnohí sa rozpamätajú na krstný list len pri svadbe, pri narodení dieťaťa alebo pri smrti niekoho z príbuzných. „Kvôli slávnostnému rázu“, povie sa. Zostala iba fasáda, ale za ňou už nič.
„Žijeme v zemi pohanov s kresťanskou minulosťou a s kresťanskými zvyškami“ (Karl Rahner).
V poriadku, ale kedy je vlastne človek kresťanom? Keby sa tí „sezónni kresťania“ stali pravidelnými návštevníkmi kostola, boli by už kresťanmi? Nemôže byť aj návšteva kostola formálnosťou, ktorá nemá vplyv na každodenný život? Nevytvorili snáď mnohí akýsi „dvojkomorový systém“: Zbožnosť na nedeľu – ale použitie lakťov v ostatné dni v týždni; alebo: „Kam by sme inak dnes došli?“
Kedy je teda niekto skutočne kresťanom? Pri ankete, ako si ľudia predstavujú podľa všeobecnej mienky kresťana, bolo počuť: Treba dodržiavať mnohé príkazy a zákazy, horlivo sa modliť, navyše katolíci musia ísť v nedeľu do kostola. Sotva sa dá hrubšie skresliť obraz kresťana. Skladá sa snáď Kristova radostná zvesť adresovaná ľuďom skutočne len s obmedzení a požiadaviek?
Ferdinand Krenzer (teológ), Zajtra sa bude opäť veriť, Alfa 1991, Imprimatur Mons. Ján Sokol
Pripravil: A. Čulen
Podporiť tvorbu webu AZN môžete aj vy zaslaním ľubovoľnej čiastky s označením DAR na číslo účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056