Ide o osobnosť, ktorá významom svojho diela patrí k najvýznamnejším reprezentantom slovenského národného hnutia, akými okrem iných boli. Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Samuel Ormis, František Sasinek, Štefan Moyses, Viliam Paulíny – Tóth a ďalší.
Narodil sa 31. mája 1823 v Brodskom Stredoškolské štúdia absolvoval v Skalici, Trnave a v Bratislave. Filozofiu začal študovať v Trnave a ako klerik ostrihomskej diecézy teologické štúdia skončil v roku 1848 vo viedenskom Pazmáneu s vynikajúcim výsledkom.
Národnobuditeľský profil mladého Čulena sa začal formovať už počas rodinnej výchovy a na stredoškolských štúdiách. V Pazmáneu našiel určitú časť slovenských klerikov, ktorí sa otvorene hlásili k svojmu národu a snažili sa angažovať pre slovenské hnutie. Boli medzi nimi Michal Chrástek a Martin Hattala. Aj s ich pomocou začal na pôde Pazmánea v rokoch 1845-1846 organizovať Slovenský čitateľský spolok a slovanskú knižnicu. Vplyv spolku a knižnice presahoval múry Pazmánea a mal značné účinky aj medzi ostatnými slovenskými národovcami i ďalšou slovanskou inteligenciou vo Viedni.
Slovanskú knižnicu založil 1. decembra 1845 a sám viedol jej inventárnu knihu. Na pôde spolku i knižnice sa slovenskí národovci stretávali so svojimi priateľmi Srbmi a Chorvátmi. Slovenský čitateľský spolok vo Viedni sa stal jedným zo zjednocujúcich faktorov, ktoré pomáhali aktivovať slovenské a slovanské sily vo Viedni. Škoda, že tento spolok zanikol v revolučných rokoch 1848-1849.
Martin Čulen sa v roku 1848 zúčastnil na slovanskom zjazde v Prahe. Zvolený bol za náhradného člena veľkého výboru Zboru česko-moravsko-sliezsko-slovenského, v ktorom za Slovákov boli aj Pavol Jozef Šafárik, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ľudovít Štúr a ďalší. Účasť Martina Čulena na slovanskom zjazde bola logickým vyvrcholením jeho angažovanej práce vo Viedni.
Zo slovanského zjazdu sa Martin Čulen vrátil do Ostrihomu, kde bol 13. decembra 1848 vysvätený za kňaza. Po krátkom pastoračnom pôsobení vo Veľkých Levároch, a Majcichove prišiel už 17. novembra 1851 za dočasného profesora matematiky a fyziky na katolícke banskobystrické gymnázium. Bol presvedčený, že pedagogickou prácou bude môcť lepšie a všestrannejšie slúžiť svojmu národu. Pritom si dobre uvedomoval, že profesorské miesto je omnoho slabšie platené ako najchudobnejšia fara. Pochopil, že pre rozvoj slovenského národného hnutia sa treba venovať aj mládeži a vychovávať ju v národnom duchu i v zložitých podmienkach, v ktorých sa slovenské školstvo nachádzalo. Prvé obdobie banskobystrického účinkovania Martina Čulena (1851- 1856) položilo aj trvalé základy jeho ďalšieho pedagogického rastu. Dostatočne vyrástol aj teoreticky, čo dokázal napísaním prvej slovenskej učebnice matematiky.
Jeho dobré výsledky za katedrami tried spôsobili, že ho 22. júla 1856 preložili na vyššie kráľovské katolícke gymnázium do Bratislavy, čo bolo pre začínajúceho pedagóga vyznamenaním. Tu bol jediným profesorom Slovákom, pretože Martin Hattala, ktorý tu učil pred ním, odišiel do Prahy, kde sa v roku 1861 stal univerzitným profesorom.
Druhá polovica päťdesiatich rokov 19. storočia sa vyznačovala pomalým zmierňovaním bachovského absolutizmu, čo sa prejavilo na postupnom prekonávaní depresie v slovenskom národnom hnutí. Táto situácia zastihla Martina Čulena po príchode do Bratislavy, kde sa ihneď snažil dostať sa do kontaktu so slovenskými národovcami Dr. Jozefom Kozáčkom, Jánom Kalinčiakom a ďalšími osobnosťami slovenského života a hľadal cesty, ktorými by sa mohol aktívne zapojiť do národnobuditeľskej práce, čo dokumentuje jeho účasť na bratislavských poradách slovenských intelektuálov.
Angažoval sa aj v pokusoch o založenie Matice slovenskej a spolu s Andrejom Radlinským, Danielom Lichardom a Karolom Kuzmánym pracoval na jej stanovách. Nakoniec prvú verziu stanov vypracovali len Martin Čulen a Andrej Radlinský.
Bachov absolutizmus a centralistický systém viedenskej vlády spôsobovali nevôľu Maďarov, ktorá sa odrazila aj v školstve v Uhorsku ako revolta proti germanizačným úsiliam Viedne. Preto sa Viedeň rozhodla ustanovovať za riaditeľov stredných škôl prísnych a odborne pripravených pedagógov, ktorí spĺňali aj požiadavky politickej orientácie na Viedeň. Medzi mnohými vyhlásili aj 36 ročného profesora Martina Čulena a menovali ho za riaditeľa szatmárskeho gymnázia, kde pôsobil v rokoch 1859- 1862.
Podľa knihy Kláštor pod Znievom, Dôveryhodné miesto, Ján Felix, Šport PRESS, spol. s.r.o., 1999
Pripravil: Anton Čulen
Pokračovanie
Nezabúdajte prosím aj na podporu webu AZN zaslaním ľubovoľnej čiastky s označením DAR na číslo účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056