Keďže Cirkev má chyby a slabosti, môže i musí existovať aj Kritika Cirkvi

Keďže každý kresťan má určitú zodpovednosť za celú Cirkev, je mu nielen dovolené, ale podľa okolností je aj jeho povinnosťou uviesť, čo sa mu nepáči

Dospievame teda k celkom inému náhľadu na Cirkev. Veľmi dobre chápeme, ak niekto pociťuje naše doterajšie vyjadrenia ako aroganciu: Kristus ďalej žije v Cirkvi- Duch Boží v nej pôsobí- teda je svätá! Avšak pravda je iná: Stretávame sa v nej často s ľudskými, príliš ľudskými prejavmi. Snáď úplne sa prehliada, že Cirkev vytvárajú ľudia, ktorí hľadajú, blúdia a hrešia? Hoci platí to, že Kristus žije v svojej Cirkvi, tak málo prichádza do úvahy úplné stotožňovanie Cirkev= Kristus. Veď sú to napokon ľudia, ktorí tvoria Cirkev.

Podstatu Cirkvi možno najlepšie objasniť, keď sa pozeráme na Krista. Bol súčasne Bohom i človekom. Práve tak je to aj v Cirkvi, v ktorej Kristus žije ďalej, prelína sa tu božské a ľudské. Čo však nemôžme povedať o Kristovi, platí o Cirkvi: k jej ľudskej stránke patrí zlyhanie a hriech. Preto Cirkev nikdy nebude bez slabostí.

Vzťahuje sa to predovšetkým na každého z jej členov. Všetci sú hriešni. Kristus sa síce modlil za posvätenie ľudí, ale cítil, že jeho poslanie je v tom, aby „povolal nie spravodlivých, ale hriešnikov“ (Mt 9, 13). Preto rátal s hriešnikmi v svojej Cirkvi. „Zbožní“ jeho čias mu vyčítali: Prijíma hriešnikov a je s nimi (Lk 15, 2). Cirkev vie od Krista: „Nie zdraví potrebujú lekára, ale chorí“ (Mk 2, 17). Preto znáša aj svojich slabých členov, aj keď veľmi škodia autorite Cirkvi. Práve pre hriešnikov daroval Kristus sviatosť Božieho milosrdenstva, pokánie. Kto z nás by sa ešte mohol počítať do Cirkvi, keby hriešnici nemali v nej miesto? Či chyby, nad ktorými sa tak ľahko pohoršujeme, nie sú napokon našimi vlastnými chybami? Lebo veď mi všetci sme Cirkev, aspoň my, ktorí sme pokrstení.

Už v evanjeliu sa dozvedáme o slabostiach apoštolov, o Petrovom zlyhaní, o Judášovej zrade, o sporoch o prvé miesta. V listoch apoštolov je zmienka o tom, že už v prvotnej Cirkvi sa vyskytovali nešváry. Členovia Cirkvi vždy znova narušujú vonkajší vzhľad „svätej Cirkvi“. Kňazi, biskupi a pápeži patria práve tak ako každý jednotlivý veriaci do tejto Cirkvi hriešnikov. Hriešnosť sa však týkala aj Cirkvi ako celku. „Cirkev je svätá a súčasne sa potrebuje ustavične očisťovať, jej cesta je ustavične cestou pokánia a obnovovania“, zdôrazňuje II. vatikánsky koncil. Ako sa ľudia pohoršujú nad Kristovým krížom, tak sa budú vždy znova pohoršovať aj nad slabosťou Cirkvi.

Nie je vôbec ľahké pod jej zovňajškom rozpoznať Kristovu prítomnosť. Dokonca ani v bezhriešnom Ježišovi z Nazareta mnohí ľudia nespoznali Boha, Pána. Ešte oveľa ťažšie je vidieť Krista v Cirkvi zaťaženej hriechmi. Posledný koncil bol veľkým priznaním tejto skutočnosti. Cirkev má ustavične skúmať, či ešte obstojí pred požiadavkami Krista.

Kritika Cirkvi
Keďže Cirkev má chyby a slabosti, môže i musí existovať aj Kritika Cirkvi. Nemáme na mysli svojhlavé mudrlantstvo a uštipačnú, zhadzujúci kritiku, ktorá chce raniť (hoci sa aj tu musíme pýtať, či sa aj z tohto nemôže poučiť, a či my sami nedávame na to dôvod). Avšak vecná a čestná kritika (nech už prichádza z vonka, či z vnútra), môže byť v každom prípade žiaduca. Nesmie ísť o to, chcieť všetko v Cirkvi hájiť. Zlyhanie sa neodstraňuje skrášľovaním, ale obrátením a priznaním. Predpokladá to ale úprimnú túžbu po pravde. Vnútro cirkevná kritika je okrem toho oprávnená ešte aj z iného dôvodu: Keďže každý kresťan má určitú zodpovednosť za celú Cirkev, je mu nielen dovolené, ale podľa okolností je aj jeho povinnosťou uviesť, čo sa mu nepáči. Z takej kritiky možno vycítiť starosť a lásku k Cirkvi alebo bolesť nad jej zlyhaním, nikdy však nie škodoradosť. Táto kritika chce pomôcť, pretože buduje. To, že kritika Cirkvi má svoje medze tam, kde ich sám Kristus jednoznačne ustanovil, je samozrejmé.

Ferdinand Krenzer (teológ), Zajtra sa bude opäť veriť, Alfa 1991, Imprimatur Mons. Ján Sokol
Pripravil: A. Čulen
Podporiť tvorbu webu AZN môžete aj vy zaslaním ľubovoľnej čiastky s označením DAR na číslo účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056