Dostal som mail: Desať svetových unikátov, ktoré čakajú na Slovensku. Možno ho dostal aj čitateľ. To bol podnet k dnešnej úvahe. V piatej ľudovej sme písali slohovú úlohu na tému: Prečo si hrdý na svoju vlasť. Do školy už dávno nechodím a odvetiť na túto otázku je pre mňa dnes oveľa ťažšie.
Prečo som hrdý? Odpoveď som slobodný by bola povrchnou odpoveďou. Som slobodným človekom lebo ma nepriamo vzdelávali aj velikáni. Už by to bolo jasnejšie, zrozumiteľnejšie. Totiž aj čítaním o nich som chodil po chodníčkoch, ktoré oni vyšliapali. Čím som o nich viac čítal, tým viac odbočiek a križovatiek som objavil.
Do dnešnej úvahy som vybral a načrtol niekoľko ciest našich velikánov. Nebudú všetky spojené s mojou orientáciou, ale boli velikáni a spoznal som ich životné prekážky či veľké úspechy. Teda oni sú prvým zdrojom mojej hrdosti, je to pre mňa prvý zdroj hrdosti a dôkaz, že Slovensko už dávno bolo významnou súčasťou vzdelaného sveta.
Prvého musím spomenúť Bernoláka
Bernolák prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu, jeho veľký úspech, rodáka zo Slanice (3. októbra 1762), bol nesmierne pracovitý človek, ktorý by mal byť vzorom aj pre súčasných mladých ľudí. Zvládol byť kňazom a dekanom, riaditeľom škôl, písal jazykovedné diela. Bernolák bol pre Slovensko akýsi dar z neba. Ak by nebol, zrejme by nepokračoval proces tvorby jazyka, Fándly s Bajzom by ohnivo súperili nadarmo a možno ani Štúr, povzbudený uhrovským katolíckym kaplánom Ščasným, by sa nemal o čo oprieť, a my by sme sa dnes ako rozprávali? Rozprávame peknou slovenčinou. Vďaka mu.
Hneď však musím spomenúť Jána A. Raymana
Rok 1721 bol rokom zrodenia slovenskej imunológie. V tom roku uverejnil dva vedecké články v prestížnom vroclavskom časopise Samlung von Natur und Medicin. Opísal v ňom prvé očkovanie proti pravým kniahňam. Pokusy robil na vlastnej dcére. Nevedel čo spôsobuje kiahne, ale vedel ako nad nimi zvíťaziť. Mal veľa publikovaných článkov. Jeho práca bola rozpoznaná a náležite ocenená: už v roku 1719 sa pod menom Aristophenes stáva členom chýrnej Akademie Leopoldina naturae curiosum. Mimoriadne pracovitý človek.
Samuel Mikovíni
Pred 300 rokmi na Slovensku v Novohrade vyrastal chlapec, ktorý mimoriadnym spôsobom prispel k tomu, že dnes vieme, kde sme – budúci zememerač, matematik, astronóm, vodohospodár, staviteľ S. Mikovíni. Bol nevšedným študentom, lebo hneď po promócii dostáva miesto dvorného matematika a kartografa Jenského kniežatstva a stáva sa členom Pruskej kráľovskej akadémie. Od roku 1725 pracuje ako stoličný matematik a geodet v Bratislave. Svoje podrobné mapy uverejňoval sám, ale boli aj významnou súčasťou dôležitých diel Mateja Bela. Vypočítal Ludolfovo číslo na 25 decimálnych miest. V roku 1753 ho Karol VI. vymenuje za cisárskeho geometra banských miest na strednom Slovensku. V B. Štiavnici založil prvú banskú školu v Uhorsku. Bol jej riaditeľom. Neskôr sa rozhodnutím cisárovnej Márie Terézie škola zmení na Banskú akadémiu – prvú vysokú školu technického zamerania na svete.
Matej Bel
Narodil sa v Očovej, rok po porážke Turkov pri Viedni. Po skončení štúdia sa v roku 1707 vracia domov do Banskej Bystrice. Na gymnázium. Jeho talent sa rozsvietil. V roku 1709 prichádza udanie, že je prívržencom protihabsburského Rákociho povstania.. Hrozí mu trest smrti. V roku 1713 sa stal rektorom lýcea v hlavnom meste Kráľovského Uhorska – Bratislave. Hlavnou témou Belovej práce je Uhorsko, zvlášť Slovensko. V roku 1723 vydáva Posol dávneho a súvekého Uhorska úvod do tohto diela. Zhromažďuje veľké množstvo údajov z jednotlivých stolíc a spracováva ich do jedinečnej encyklopédie, ktorá v Európe nemá páru. Vytrvalo pracuje na založení Uhorskej učenej spoločnosti. Ako vážený člen chýrnych európskych spoločností v Berlíne, Olomouci, Petrohrade či Londýne vie, že vzdelanie a veda sú dôležité pre prosperitu krajiny. Želá si, aby sa Uhorsko stalo rovnocenným partnerom Anglicka, Pruska, či Francúzska. Svojim životom a prácou otvoril naše Slovensko svetu.
Dionýz Ilkovič
sa narodil v roku 1907.Po maturite na prešovskom gymnáziu odchádza v roku 1925 do Prahy na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity študovať chémiu, fyziku, matematiku a učiteľstvo. J. Heyrovskému vyriešil problém elektrochemickej analýzy. Závislosť stredného difúzneho prúdu od vlastností iónov kvapky čo Ilkovič vyjadril v rovnici, ktorá nesie jeho meno – Ilkovičov rovnica. V roku 1957 nás učiteľ matematiky upozornil na dielo akad. Ilkoviča a povedal, či nechceme ísť na jeho prednášky. Trojica sme boli na jeho troch prednáškach. Dodnes ma neopustila hrdosť, že sa v oblasti elektrochemickej analýzy hneď popri Faradayovi spomína meno vedca z môjho kraja. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 nesmeli zostať študenti a vedci v Čechách a tak sa D. Ilkovič vracia na Slovensko. Bol veľmi aktívny. Učil na SVŠT a rozbehol prírodovedeckú fakultu UK, ktorej bol aj dekanom. D. Ilkovič nemal iba jednu rovnicu, boli tri.
Nemôžem nespomenúť ekonómov, na ktorých som hrdý.
Rudolf Briška
sa narodil 18. apríla 1908 v obci Otrhánky v okrese Bánovce nad Bebravou do roľníckej rodiny. V roku 1943, za Slovenského štátu, vyšla jeho učebnica Národné hospodárstvo, z ktorej uvediem aspoň jeden citát:: „Úver je prevod kapitálu do cudzej hospodárskej dispozície s nárokom na spätné platenie. Je to smena prítomnej veci za vec budúcu. Je tu časový rozdiel, diferencia , medzi plnením a protiplnením. Plnenie a protiplnenie sa časove nekryje. Niekedy sa úver definuje aj ako úplatný prevod kúpnej sily na dlžníka s tým, že dlžník splatí požičanú kúpnu silu“.
Akokoľvek sa na citát budeme pozerať, jednoznačne hovorí o tom, čo je úver a úrok, ktoré majú mimoriadne dôležité aj dnes. Práve dnes sa peniaze starostlivo nestrážia a neplnia tieto hlboké a vzácne poznatky. Má však aj významné články z problematiky matematických metód a automatizácie.
Prof. I. Karvaš
– teoretik a aj praktik. Narodil sa vo Varšanoch, dnes Kalinčiakovo. Bol guvernérom Slovenskej národnej banky. Pozrime si, čo zanechal ako vedec. Hlavným dielom prof. Karvaša sú Základy hospodárskej vedy 1, 2, z roku 1948 a v jej časti o peniazoch hovorí to, čo sme zanedbali, neustrážili.
V časti Funkcia peňazí v hospodárskom živote analyzoval tieto funkcie:
peniaz zámenným prostriedkom
peniaz všeobecným platobným prostriedkom
peniaz prenášateľom kapitálu
peniaz meradlom hodnôt
peniaz uchovávateľom hodnôt
Takýto podrobný popis funkcií peňazí v rokoch vydania jeho diela je v Európe ojedinelý. Dnes autori všeobecne rozoberajú hlavne problémy peňazí ako platidla. Avšak on ako guvernér videl zásadnejšie ich úlohy v kolobehu tovarov a služieb a tak ich dôkladne rozobral. O peniazoch napísal 93 strán.
Aj druhý citát hovorí o tom čo zasa EÚ zanedbala:
„Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené“.
Nachádzame takto jasne definovanú požiadavku v materiáloch o vzniku Európskej Únie? Ide o optimálne využitie jej hospodárskeho priestoru v prospech blahobytu ľudí, ktorí na ňom žijú?
Prof. J. Sojka
– veril vlastným a aj poznatkom zo sveta. Pochádzal z Kysúc. Po návrate z ZSSR sa prof. Sojka orientoval na ekonomicko-matematické modelovanie ekonomických procesov. V tejto oblasti boli vpredu hlavne ekonómovia USA. Preto sa rozhodol študovať aj v USA. Ťahali ho útroby ekonometrickej vedy. V roku 1965 získal študijný pobyt na MIT v Bostone.
V knihe Ekonomická dynamika a rovnováha hovorí:
„Ekonomická reforma je v našej spoločnosti vývojovým procesom, ktorý prekonával určité etapy. Prvou etapou tohto vývojového procesu bola požiadavka vybudovať takú sústavu riadenia a jej zodpovedajúci mechanizmus, ktorý by zahŕňal prvky priameho direktívneho riadenia s prvkami nepriameho (ekonomického) riadenia. Druhou etapou procesu ekonomickej reformy malo byť najmä nepriame riadenie, riadenie pomocou nástrojov (cien, duálnych cien, úrokov, úveru, daní a pod.), pravidiel a správania sa jednotlivých subjektov ekonomického systému.“
Prvú fázu ekonomickej reformy videl takto:
zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu
zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila
pripustiť tlak svetového trhu
Tieto fakty svedčia o tom, ako bol prof. S. Sojka hlboko ponorený do problémov zabezpečiť fungovanie ekonomického systému ČSSR čo najefektívnejšie. Citovať sa dajú viaceré vety.
Prof. Viktor Pavlenda
študoval v ZSSR. V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený profesorom Pavlendom. Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej tradície v ňom neboli len učitelia z katedry politickej ekonómie. Popri politekonómoch z VŠE L. Klinkovi, J. Košnárovi, J. Přívarovi a V. Pavlendovi a Z. Hábovi z UK sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc. H. Kočtúch a J. Rosa.
Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc. Autori si vytýčili cieľ posunúť diskusiu od otázky „prečo stagnuje politická ekonómia socializmu“ k otázke „ako postupovať, aby nestagnovala“. Tento zámer sa im vtedy podarilo úspešne realizovať rozvinutím na tú dobu originálneho metodologického prístupu až v niekoľkých smeroch..
Nemôžem nespomenúť jeho významné dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR Ozaj musím poukázať na Druhú kapitolu Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania a jej časti:
Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania,
Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania,
Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania.
Nič také nám neponúkla EÚ, žiaľ.
Poznatky ekonómov teda boli. Možno neboli prijateľné a tak zažívame chaos. Ukazovali na potrebu zásadnej zmeny fungovania socialistickej ekonomiky.
Slovenskí ekonómovia vedeli o problémoch socializmu, ale vedeli aj o veľkých problémoch „kapitalistického ekonomického stroja“, čo dokazujú publikované práce.
Záver
Zvoli som si náročnú tému, ale veľmi potrebnú. Na Slovensku sme zabudli, čo sme ponúkli svetu. Iba niekoľko spomenutých našich vedcov jasne ukazuje naše veľké bohatstvo, ich prínos k rozvoju vedy. Mimoriadne by som vyzdvihol diela J. A. Raymana a D. Ilkoviča. Spolu ich je v oblasti prírodných vied bolo viac ako 30, čo v prepočte na obyvateľa prevyšuje počet takých vedcov v USA.
Zanechali nám dedičstvo – poznatky, preto som hrdý.
Uvádzam aj život a dielo ekonómov. Snažil som sa ukázať, že myšlienky slovenských ekonómov mali zásadný vplyv, či nie iba zásadný vplyv na prax po roku 1965 ale aj na rozvoj ekonomickej teórie. Analyzovali ekonomiku kvalitatívne aj kvantitatívne.
Boli zástancami vládnej politiky zásahov do ekonomiky, aby zmiernila nepriaznivé dôsledky ekonomických výkyvov, vlnenia, ako písal prof. Briška.
Z týchto faktov vyplýva moje odôvodnené presvedčenie byť hrdým. Všetci vydláždili cestu vedy.
Slovensko bolo už dávno významnou súčasťou vzdelaného sveta.
Ozaj nemôžem byť hrdý na takéto poznanie Why can’t Europe save itself? A note on a structural failure By Benjamin Cohen
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/som-hrdy-preco/