Naša myseľ, náš duch, naše srdce, naša duša sú jedno s Kristom a s Petrom a s jeho legitímnymi a najvernejšími nástupcami a, ak to bude Božia vôľa, s pomocou Najsvätejšej Panny Márie, budeme takými až do okamihu smrti a vo večnosti
Kto koho exkomunikuje?
Tí, ktorí už desaťročia slávia spoločné liturgie s heretikmi a schizmatikmi; oslavujú luteránske „učenia“ a zrádzajú katolícke dogmy a doktrinálne učenia; modlia sa s predstaviteľmi iných náboženstiev, dokonca aj s pohanmi; navštevujú synagógy a mešity a modlia sa v nich?
Tí, ktorí žiadajú odpustenie za údajné hriechy kresťanov v minulosti (ale nikdy za ich hriechy), pričom nikdy nespomínajú obrovský počet kresťanských mučeníkov, ktorých smrť spôsobili skutočné hriechy nenávisti zo strany predstaviteľov iných náboženstiev, predovšetkým islamu (ale nielen toho), ktoré sa dnes stali nepríjemnosťou, na ktorú treba zabudnúť?
Tí, ktorí vyhlasujú, že všetky náboženstvá vedú k Bohu, čím v skutočnosti popierajú jedinečnosť svätej obety Ježiša Krista na kríži, jeho utrpenie a smrť?
Tí, ktorí prostredníctvom jedného pastoračného koncilu vymysleli „nové Turíce“, ktorých cieľom je postupná premena Katolíckej cirkvi, dcéry jedinečných Turíc v dejinách a dnes rozkladajú samotnú štruktúru Cirkvi a spolu s ňou aj pápežstvo (a to žiaľ aj prostredníctvom samotných pápežov)?
Tí, ktorí v záujme vytvorenia „synodálnej cirkvi“, ktorá už nie je katolícka ani v oblasti náuky, ani štrukturálne a podkopávajú tak prirodzený a evanjeliový zákon tým, že dávajú sväté prijímanie verejným hriešnikom a pôvodcom sodomického škandálu (ktorí sú odmeňovaní práve za to, čím sú)?
Títo, ktorí teraz exkomunikujú tých, ktorí toto všetko nehovoria, nerobia a nie sú takí.
Keby títo ľudia, čo už desaťročia si dobre rozumejú a spolupracujú s heretikmi a schizmatikmi, mali „rovnaký meter“, mali by s radosťou prijať aj tých, ktorí sa verne držia Tradície.
Namiesto toho ich však exkomunikujú práve preto, že týmto všetkým nie sú, nehovoria to a nerobia to.
A aby sa to v budúcnosti neopakovalo, muži verní Cirkvi a Tradícii sú povinní zabezpečiť apoštolskú sukcesiu biskupov verných Pánovi, hoci aj bez súhlasu služobníka súčasnej cirkevnej hierarchie, ktorý sa už desaťročia rozhodol slúžiť dvom pánom: Bohu (keď všetko ide dobre a sa darí) i svetu (keď si to ten vyžaduje).
To je presný opak toho, čo od nás žiada Pán: Nemôžete slúžiť dvom pánom (Mt 6,24). Nech si každý vyberie, komu bude slúžiť a koho bude nasledovať. My zostávame katolíkmi a synmi i dcérami jedinej Cirkvi, ktorú založil Ježiš Kristus, a zostávame verní Ježišovi Kristovi, evanjeliu, Cirkvi od počiatku, v očakávaní jej blížiacej sa vnútornej obnovy v plnej vernosti Petrovi a Pavlovi i všetkým Petrovým nástupcom, ktorí sú zase verní im.
Naša myseľ, náš duch, naše srdce, naša duša sú jedno s Kristom a s Petrom a s jeho legitímnymi a najvernejšími nástupcami a, ak to bude Božia vôľa, s pomocou Najsvätejšej Panny Márie, budeme takými až do okamihu smrti a vo večnosti.
Foto: Print screen FB
Prof. Massimo Viglione
https://marcotosatti.com/2026/07/02/chi-scomunica-chi-guardate-chi-sono-gli-scomunicatori-e-cosa-fanno-massimo-viglione/