Ako žije podľa toho kresťan? Kresťanský život nespočíva vo väzbe na nejaký mravný kódex, ale vo väzbe na osobu, na osobu Ježiša Krista.
Jeho život a jeho slovo sú orientačnými bodmi. Matúš 4, 19 podáva správu, ako Ježiš svojich učeníkov zhromažďoval a privolával: „Poďte za mnou!“ Ihneď zanechali svoje rybárske siete a nasledovali ho.
Nasledovať Krista však neznamená kopírovať ho. Bolo by jednoduché mať pre všetko vypracované návody, ale tie Kristus neposkytuje, lebo nechce dobro definovať raz navždy, ale neprestajne ho rozvíjať a vylepšovať. Jeho vzor je meradlom, modelom. Model je však otvorený a každý ho má realizovať podľa svojej povahy a schopností, ale aj podľa požiadaviek danej doby. Preto nikto nebude odbremenený od vlastného premýšľania a vlastného rozhodovania.
Sväté písmo tu stručne a zreteľne hovorí: máme sa stať „druhým Kristom“ (porov. 2 Kor 5, 17 a i.). Ako on miluje a slúži, aj my máme milovať a slúžiť. Tak, ako on sa stotožnil s Božou vôľou, máme sa aj my usilovať poznať Božiu vôľu. Preto kresťan denne chodí do školy ku Kristovi a radí sa s ním v modlitbe: „Ako by si konal ty v tejto situácii, čo myslíš, čo mám urobiť?“
Všetko sa to dobre počúva. Ale či Kristus so svojím spôsobom života nestroskotal? Kto chce dôsledne kresťansky žiť, toho často druhí považujú za nerozumného. Prekvapuje nás, keď tak mnohí nechcú – a ani nedokážu žiť?
To je dôvod, prečo sa hovorí: Skutočnosť je iná. Alebo: Tí tiež nie sú lepší. Faktom je: naša spoločnosť ako celok, ale aj mnohí jednotlivci sú veľmi vzdialení tomu, aby boli skutočne „kresťanskí“. Je to však alibi pre vlastnú neochotu? Alebo máme niekomu uprieť titul kresťana, keď sa mu to nedarí? Odsúdiť možno ľahko. Keď sa však niekto usiluje o toto uskutočňovanie, keď niekto trpí svojou polovičatosťou, a vždy znova sa usiluje zlepšiť, vtedy sa Kristus k nemu priznáva, ako to vyplýva z mnohých výpovedí vo Svätom písme. K takémuto priznaniu je nevyhnutná odvaha: „Tak, ako žijem teraz, nie som ešte hotový. Na mojej ceste je aj pokrok, ale aj zaostávanie, často strácam z očí cieľ.“
Požiadavky Evanjelia neumožňujú, aby sme sa zastavili. Kto pozná Ježišove slová, musí stále napredovať. Kto ide, ten sa mení a súčasne mení aj svet. Táto ustavičná zmena k dobrému, zmysluplnému a láske je cieľom kresťanského života vôbec.
Ferdinand Krenzer (teológ), Zajtra sa bude opäť veriť, Alfa 1991, Imprimatur Mons. Ján Sokol
Pripravil: A. Čulen
Podporiť tvorbu webu AZN môžete aj vy zaslaním ľubovoľnej čiastky s označením DAR na číslo účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056